Dlhodobý „test“ Keeway Superlight 125 – 10 000km v sedle Čínskeho romantika 1/2

Pár slov na začiatok

Ako prvú vec musím spomenúť, že motorka nie je moja, nemal som ju požičanú na otestovanie od žiadneho importéra, ale je požičaná od známej z partie, ktorá jazdí na väčšej kubatúre a Keeway by jej iba stál v garáži. Určite sa nemôžem porovnávať s niekým kto testuje motorky a píše o nich pravidelne...ale rád sa na niečo také zahrám, minimálne podám informácie, skúsenosti a emócie z jazdy.

O tomto konkrétnom kúsku už písal pred pár rokmi Martiner : motocykel.sk/clanok.php?id=1695 . V tomto článku ponúkol Maťo vtipnou formou postrehy k tejto zmenšenine čopra z pohľadu človeka, ktorý už je zvyknutý na silnejšie motorky a taktiež viac „vyjazdený“. Môj „test“ bude pre zmenu po pár rokoch z pohľadu mladého chalana, pre ktorého je táto motorka (a vlastne každá mašina kubatúry 125ccm) určená a budem sa tváriť a pristupovať ku „Kývajovi“ ako k serióznemu biku.

Ako to začalo ?

Bol som študent, ktorému za rok akurát stihla zaschnúť farba na vodičáku a jazdil som po cestách iba na babette (asi 4000km, popri tom motocross). Keďže kupovať 125ku popri jazdení motocrossu finančne akosi nevychádzalo a bola príležitosť si požičať aspoň toto malé šidlo na dobu neurčitú, chopil som sa šance a onedlho už „malý elegantný cestovateľ“ parkoval u nás doma.

Po prvých jazdách som bol omámený ako každý kto presadne na „normálnu“ motorku. Motor ma výkonom nevyľakal (o tom neskôr), ale nadšený som bol hlavne z toho, že všetko krásne funguje, sedlo je pohodlnejšie ako na mopede, alebo motocrossovej motorke a konečne môžem za seba zobrať aj nejakú ľadvinku. Dobre vyzerá, dobre sa na tom jazdí a vlastne ako každý začiatočník som iba chválil, keďže som to nemal vtedy ešte s čím porovnať.

Počas jedného roku som najazdil s Keeway-om viac ako 10 000km, či už to boli občasné dochádzania do školy, na brigádu, víkendové výlety, alebo iba krátke poobednajšie výjazdy. Preto si dovolím tvrdiť, že motorku už poznám a keďže som počas tohto času skúsil aj iné motorky, tak si dovolím polemizovať o tom čo je vlastne toto za motorku a porovnať Keeway-a s tým, s čím môžem. Uvedomme si, že „testujeme“ 8 ročnú motorku pôvodom z Číny. To neznie príťažlivo, ale nenechajme sa odradiť a poďme ku nej.

Ako to vyzerá zvonku ?

Každý správny chopprák chce mať najkrajšiu motorku. Na prvý pohľad keď ju uvidí lajk a nič väčšie v okolí nie je, tak Keeway pôsobí serióznym dojmom. Spredu dominuje motorke pekné guľaté svetlo (na výmenu žiarovky nepotrebuješ kadečo rozoberať , za 3min. si vybavený), dve chrómové krytky klaksónov (z ktorých ostala už iba jedna, hold na úchyte sa šetrilo a niekde uletela spolu s ďalšou dekoráciou) a veľké, dobre viditeľné smerovky. Keď sa človek pozrie zozadu, prípadne z bokov, nič vyslovene nehovorí „na plnú hubu“, že je to iba 125-ka (okrem nápisu na nádrži, ktorý prekryješ kolenami). Neznalým ľuďom sa Keeway páči a vety ako: „Pekný čoper“ alebo „To je tvoja harlejka? “ vykúzlia úsmev na tvári.

Keeway Superlight 125

Žiadne tenké galusky a uzučká stavba, tento „mini čoprík“ sa hrá na drsného. Dvojica koncoviek výfukov, pneumatiky šírky 130 vzadu a 110 vpredu, veľká nádrž v tvare slzy, plné kolesá. Celkom pekná mašinka. Motor samozrejme objem nezakryje, aj keď sa o to snaží rebrovaním a rôznymi krytkami okolo neho. Z pohľadu skúsenejšieho už je jasné, že niekde sa muselo šetriť. Napríklad kryty akumulátora a vzduchového filtra nie sú uchytené tradične na šróboch, ale na akýchsi plastových cvočkoch v gume, ktorá sa časom môže vylágrovať a budeš musieť použiť sťahovaciu pásku („binderku“) aby si neprišiel o plast. V momente ako pri tebe zaparkuje väčšia kubatúra, tak je hneď jasné kto je menší a lacnejší.

Posaď sa mladý muž...

Prichádzam k motorke, elegantne si ju odomknem tlačidlom na kľúčiku, motorka pípne a frajersky naštartujem z diaľky. Hmm...takto by to mohlo byť keby „Kývejko“ drží voľnobeh za studena. Kľučík vypínam (maličkým prepínačom na ňom) a rovno sadám do nízko položeného sedla, kde aj so svojou výškou 170cm dočiahnem s veľkou rezervou. Áno toto je super pre začiatočníka. Konečne zasúvam a štartujem, s mierne pridaným plynom čakám kým sa motor trošku zohreje a zatiaľ sa kochám klasickými analógovými prístrojmi a ovládacími tlačidlami - klasika, chýba kontrolka mazania, nie je tu združený prepínač smeroviek, ale na každej strane je tlačídko pre jednu. Dvojica výfukov robí peknú kulisu (v rámci možnosti 125), oveľa lepšie ako väčšina produkcie v tejto triede. Cez dlhú radiacu páku s veľkou vôlou asi 3cm (kým prenesie pohyb na tisíchran v motore) radím 1tku pekne potichu a rozbieham sa (kde urobili súdruhovia v Číne chybu s tou vôľou ?).

Cesta mestom prebieha krásne, pomalým rozbehom a radením až k 5ke , na tachometri 60 (reálne 50), otáčkomer pod 5000. Nohy vyložené na nášľapoch a kochám sa mladými slečnami, ktoré sa kochajú mnou, pretože mám pekne naleštenú mašinku a veľa chrómu...a to robí predsa dojem !

Keeway Superlight 125

Pri tabule konci obce sa snažím zrýchliť, ale na to aby sa viditeľne zrýchlilo aspoň na tachometrových 70-80, prípadne obehnúť (traktor, alebo dedka v klobúku) treba podradiť z pohodovej 5ky pokojne aj o 2 kvalty a vytočiť motor nad 6000 kde motor začína chytať dych a točiť až k 8500 ot, kde má maximálny výkon, ktorý je iba 7,3kW (oproti 11kW 125kám je to veľmi poznať). Naozaj treba zabudnúť, že sedláš „chopper“ a uvedomiť si, že je to lenivá 125-ka. Oproti ostatnej konkurencií v tejto triede je motor mdlí, reakcie na plyn pomalé, dlho sa roztáča a po presadnutí napr. na Hondu CBF 125, Mz rt 125, sa cíti človek ako na žihadle. No čo, slabší jednoduchý motor čínskej produkcie v relatívne ťažkom tele.

To však nevadí, že je telo ťažké, je pekne nízke a aj keď to nie je bicykel, tak tým ako je Keeway nízko, tak sa ovláda dobre hneď ako sa pohneš z miesta.