Bezstarostná jazda alebo hľadanie seba

Nápad

Je piatok. Zisťujem, že stačia tri dni a máš 9 dni voľna. Dostanem dovolenku..... Jo mám ju. Ešte zariadiť kde dám syna ( rozumej Francúzsky buldoček) A kde pôjdem napadá ma Rumunsko ešte som tam nebol. OK

Ako som neodišiel:

Poobede na rýchlo zbalím. Sadám na moto. Vyrážam smer Románia . Áaale kde ,že v Martine otáčam .Nie tento smer ma neláka aspoň nie samého. Otáčam smer Alpy ale tiež po pár km to otáčam domov. Premýšĺam ešte o Nórsku to zamietam to by som musel naplánovať a napadá ma ešte Francúzsko kde som bol minulý rok ale je mi jasne ,že je to destinácia kde nie som jediny kto sa tam chce vrátiť tak si nechávam zájsť chuť. Musím na to ísť inak. Doma zajednávam ubytko v Českom Švajčiarsku.

Tak snáď teraz

Kedže dnes už bol cieľ jasný nestálo v ceste už nič. Len batožina sa rozrástla o stan a foťák. Tak ráno 7.30 sadám a vyrážam cez raňajky u Mc Donalda. Pokračujem cez Rajec trochu divný začiatok lebo idem cez Bytču čiže obchádzka ale bude to skôr tradícia lebo posledné roky a vlastne asi vždy som vychádzal práve odtiaľ. V Bytči začímam uvažovať že je niečo zlé ale čo? Netrvá dlho a mám to chýba mi predo mnou ováne svetlo ktoré som vždy zo zadu zo zvyku kontroloval . Teraz tu nieje. Zvlhla mi prilba. Aj chlapi majú svoje dni. Pokračujem v kľude daľej asi to treba niečim prebiť. Predo mnou Makov mením posed viac na predne kolo radím o dva dolu. Cesta sa mení rýchlejšie. Zoznamujem aj posledné časti nových Z8 od Metzeleru s asfaltom. V Rožnove spomaľujem niet sa kam ponáhľať otváram prilbu cítim čerstvý vzduch. Voľnosť sloboda a zase v kútiku oka tá slza. Cesta ubieha , čitam v lese tabuľu klobásky nevnímam pokračujem ďalej len si tak v duchu poviem tu a kde asi. Zrazu parkovisko a znova tá tabuľa . Prechádzam okolo a vtom závan pečenej klobásy. Uvedomujem si hlad skočim po brzde skoro hodím papuľu otáčam a už sedím nad tou klobásou. Stálo to za tu papuľu. Treba aj tankovať tak niekde tesne pred Hradec Králové dopĺňam a vedľa v neakej kvázi kolibe dávam kávu. Dorážam posledné kilometre parkujem pred hotelom ubytuvávam sa prehodim pár slov z majiteľom, źe večer sa griluje a príde ešte pár motorkárov. Zhadzujem z motorky prebytočne veci a sadám znovu na motorku za daľšimi zážitkami smer Pravčická brána. Neviem koľko krát tam videli motorkára v kombinéze ale prvý krát dnes slzy vystriedal potok potu po tvári. Hore mi chalan oznamuje že je zavreté že uz nikoho nepúšta snaźím sa ho presvedčiť no nedá sa že by musel pustiť aj tých paťdesiatich za mnou ale 5 eur ho presviedča poľahky.

Vraciam sa k motorke vyparkovávam ju z miesta pre bicykle. A už sa prepletám úžasnými zákrutami malebnými lesmi Českeho švajciarska. V Krásnej Lípe do tretice dnes natankujem a už parkujem v garáži hotela. Je osem. Hodím rýchlu sprchu ,zoznamujem sa z českými motorkármi sadám k nim k stolu kde mi o chvíľu pristane pivko z domácich zdrojov a grilovane mäso. Okolo desiatej idú chapci búvať ja presadám k vedľajšiemu stolu .... . Už sa prepletám zas lesmi je nádherne svieže ráno. Ešte posledná zastávka v rámci Českého švajčiarska teraz na nemeckej strane a to hrad Koningštain. Nechávam sa vyviesť vláčikom hore za obojsmerný lístok platím 4 evry. A ozaj už je tu zas ta plačlivá atmosféra keď chceš aby tie úžasné pocity z krásnych miest zdieľal s tebou aj niekto iný , niekto konkrétny. Vstup do zámku je výťahom a spoplatnený 10 evrami . Dám krátku prechádzku a v záhradnej reštaurácii kávu minerálku a domáci koláč za 13 evry dokopy celkom šialene. Vláčik nazad a nasleduje presun na jeden hlt s jednou kávou na jazero chemsee. Kde sú tie pocity ktoré predchádzajú momenty šťastia pre ktoré si sa narodil. Stále ich hľadám ale asi márne. Prve dnešné tankovanie bolo v pohode druhé už hľadám a 60 kilákov bez benzínky, jediná čo bola išla cez odbočku a nechcelo, sa ďalšia zavretá už celkom problém, ktorý nakoniec rieši nápis Aral. Dám posledne dnešné tankovanie a snáď už o chvíľu v cieli. Hlt mal 500 km.Dnes spím priamo pod hviezdami. Krásna čistá obloha posiata bielymi perlami vytvára myšlienky ktoré bolia, pália, pichajú a nedajú dýchať.

Ráno. Včera som po ceste kúsok od môjho byvaku videl miestnu Backerei tak si tam robím raňajky a vraciam sa k jazeru. Voda mi robí atmosféru keď k tomu začína aj mrholiť. Skočím ešte do backerei na café a vyrážam. Ciel neviem idem podľa dažďa teda skôr pred ním utekám. Na ceste nemôžeš byť sám ale môžeš sa cítiť osamelý. Cesta je zmáčaná potokmi vody ale aj tu chlapci od Metzeleru odviedli slušnú prácu. Pomaly sa prepletám kolónou v Kitsbiel. A máme tu prvý pas pas Thurn. Neskutočne si užívam zákrut tie gumy ma naozaj bavia sú ako upečené pre mňa. Lienz. Brunico. Bolzano.Niekde okolo Cortiny som sa snažil schovať pred lejakom v búde ktorú som videl od cesty bola tak pre troch a už sa v nej tlačilo asi 10 cyklistov.A už sú to tie známe cesty kde už netreba rozmýšľať ako ďalej na križovatke, ktorou cestou ísť. Už som ich objavoval akurát teraz ich objavujem sam a nanovo. Už sa predo mnou rozprestiera jazero Garda po tretí krát tento rok. Je jasne kde bude prvá zastávka . Gelato v Rive. V ruke gelato výhľad na pokojne vody ktoré pohltili krúžok ktorý mal spečatiť cit. Je zase ten večer plný neopakovateľnej atmosféry. Nič sa tu nemení ľudia stále e rovnaký všetko tu je vždy ako mám v predstavách všetko až na... .

Niekde smerom na Trento sa blízka. Dopijem drink a ešte sa hádžem do vôd gardy. Byvakujem v olivovom lesíku tesne nad jazerom. Ráno ešte jeden kúpeľ a v blízkom obchode kupujem raňajky kroasanty jogurt kávu, čaj a 640 gramovú pusinku. Stretko z raňajkami si dávam na námestíčku v Limone. A už ma čaká takmer súvislá kolóna do Sirmione. Niet kde parkovať tak to zaparkujem ako zákazník v pizérii a idem si dať piczu. Objednávam vzápätí mi donesú príbor o sekundu druhy nesie minerálku a kým u neho dohadujem nabitie mobilu tretí mi nesie piczu. To nemyslí vážne sak od objednania prešli dve minúty. Z toho sa nespamätám. A ešte zo zmzliny v starom Sirmione už jednu mám v ruke keď pozerám že ostatný nosia zmrzlinu tak pat krát vačšiu a ta gelatéria odkiaľ to nosia no nezrátal som ale ďaleko od sto druhov tam nebolo. Dávam si aj ja keď mi povie koľko platím tak jej nerozumiem ani slovo ale vravím si lacné to nebude tak jej pre istotu dávam dvacku vydala mi desať patdesiat.

Dokončujem kolečko okolo gardy a ťahám na ďalšie jazero tentoraz Como so zastávkou na Iseo. Dorážam do cieľa. Menagio je aj keď zamračené stále krásne. Minulý rok som podcenil hustotu benzíniek ešte že mal kto hľadať pumpu tento rok som sam tak si musím dať pozor. Tankujem na prvej zatiaľ najdrahši za 1.65. Na námestí v Menaggiu je to tiež po starom aj ten personál sa nezmenil. Ubytovávam sa a dávam trochu welnesu po dvoch dňoch je to doslova spása. Zajtra dáme nejaké alpské priesmyky po dnešnom taliansku a tých pomalých kolónach si potrebujem zajazdiť. Inak dnes padlo 3000 ale kde som ich najazdil netuším za štyri dni slušné. Krásne ráno ani nečakám na raňajky dobehla ma atmosféra balím sadám na moto ešte zastavujem na ešte tichom námestí hodím pohľad na miesta ktoré mohli zmeniť život.

Vyrážam na alpy. Niekde pred Bormiom v Lidli dobieham zameškané raňajky. Stiflersjoch tu uz pred spomienkami neujdeš budu len pribúdať za každou zákrutou za každým pasom . Padá mi prilba tak neštastne že sa ulamuje aretačný úchyt. Ako tak to drží. Dávam café. Pokračujem v ceste za spomienkami. Zastavujem pri potopenom kostole

Po jednosmernom prejazde Reschen pass si v Nauders dávam najvačší šnicel v Osteraich. Minulý rok som ho nedal tak som to dopísal do histórie. Ešte malá zachádzka za spomienkami na Kaunertal. Poznám to tu ako vlastnú dlaň. Viem kde sa najesť, dať si kávu, kúpiť pečivo, kde je Billa ,kde Spar, kde si dobre zajazdiť......do ubytka som dorazil skoro. Kúsok odo mňa kúpalisko ba aj tobogan tak sme sa šli vykúpať. Konkrétne ja. Ešte večerná káva a radler toho som nenechal osamote a záverečná. Raňajky slnko svieti cez okno na stôl a hlási pod sa voziť budem tu cely deň. Jo balím sadám na cébečko a v podstate zahajujem cestu domov. Dnes pôjdeme krížom alpami neviem kadia neviem koľko to bude trvať . A kua neviem od kiaľ na ceste štyri kamene jednému sa už nedá vyhnúť chytám ho na predne koleso to stráca kontakt z vozovkou ..... neakým zázrakom to ustojím aj keď hneď viem že je zle. Zastavujem, kontrolujem. Guma asi celkom utrpela a disk utrpel určite kúsok z neho chýba. Ešte k tomu dážď čo od rána úspešne obchádzam ma už dobehol ešte že som si myslel ,že slnko bude svietiť celý deň. Zastavujem na benzínke tankujem, dávam kávu a mením rozhodnutie že pôjdem cez Balaton na priamy smer domov. Ide sa na tom nie úplne v pohode a s tým pocitom to nepôjde( moje prve pocity ale nakoniec to bolo v pohode). Ešte stále aj keď som rozhodnutý priamo domov križujem ako ma napadne odbočujem na 311 smer Zell am see. Dážď sa mení na lejak akých pämetám len pár. Jeden s .... kedy prišiel tak rýchlo že sme nestíhali obliecť ani nepremoky a keď sme ich na najbližšej benzínke obliekali už sme boli riadne mokrý a ubytko hľadali medzi potokmi vody keď sme tri krát prehliadli odbočku a už sam som myslel že hodím motorku o zem a kašlem nato. Vydržala bol som na ňu hrdý..... dodnes som. Do prilby cez rozbité plexi ktoré nedolieha a snáď každú chvíľu odletí tečie dážd ale myslím že len nie z toho dôvodu je vo vnútri mokro niektoré kvapky sú teplé. Mením smer na 164.

Pršalo krátko cesta rýchlo obsychá a je úžasná škoda pocitu z toho rozseknutého predku. Tak nie pat minút a už leje zas a cesta stále pekná ale leje. Asi 70 km pred Mariazellom vyzliekam nepremok a idem si cestu v rámci možnosti užiť. Konečne po 450 km po daždi. Cestu okolo vodopádov kde sme tento rok aj zo synom boli už dva krát poznám dobre pri vodopádoch dám večeru lebo cesta domov bude asi ešte dlhá.

Ak si chceš dobre zajazdiť netrep sa do Álp ale hľadaj 24 a tá ti to splní ale už po ceste sem od Kalte Kuchl po 21 budeš vyškerený jak lečo. To mi pripomenulo syna nie to lečo ale tie vodopády už sa na neho teším. Zastavujem na benzínke tankujem a čistím plexi od mušiek ani netuším že posledný krát. Ešte pridávam krátkym zásekom cez Maďarsko a už som na Slovenskej nudnej diaľnici. Mám už toho celkom dosť keď tu.... Odlieta... Niekde na diaľnici pri Trenčíne plexi odlieta niekde do pola. Nastupuje tradícia a pri Považskej odbočujem cez Rajec a už som doma.

A ak máš otázku čo to cele stálo radšej sa ma spýtaj či som si to užil a či mám na čo spomínať lebo len to je dôležite. A či som si to užil Áno a neskutočne ale nevychutnal. Prečo? Aj keď to celé malo srdce chýbala mi duša tá duša tá druhá s ktorou to cele zdieľaš a neskôr spomínaš bez nej sa mi nedalo nadýchnuť. Hrial aspoň ten pocit že tá duša čo mi chýbala ktorá mi pár rokov dopriala sa vždy v týchto úžasných chvíľach nadýchnuť sa už dokáže nadýchnuť niekde inde a užiť si to naplno a aj keď s niekym iným tvoriť si nove spomienky a hlavne vychutnať si tu chvíľu ten moment lebo preto sme tu pre tu chvíľu a preto aby sme si tu chvíľu užili. A kto iný by si to mal vychutnať ak nie my pre ktorých je cesta cieľom. A či som našiel sam seba svoj vnútorný pokoj? Nie zablúdil som a na konci bludiska stál Minotaur !

Bez svetla ktoré zmizlo v diaľke to celé stratilo význam. .....Možno raz..... možno ešte niekedy....možno vtedy keď sa v diaľke predo mnou rozsvieti nové možno oválne koncové svetlo. Šťastnú cestu.