Dolomity cez Grossglockner

Dolomity cez Grossglockner

Deň 0.

Motodenník : Žilina 21.00

Konečne nám vyšiel čas na mototrip. Zajtra vyrážame smer Dolomity cez Grossglockner. Je to náš prvý trip na V stromoch a asi aj prvý trip vôbec. Minulý rok sme boli na Fazeroch v Chorvátsku aby sme si splnili chlapčenský sen – ísť na motorkách k moru, ale keď sme po ceste tam išli cez alpy tak bolo rozhodnuté. Kúpime cestovné endurá kašleme na more a ide sa na alpské passá.

Pobalené mám už tri dni. Od stanu, spacáku až po varič :-). Plán je totiž dať dve noci v stane pre atmosféru, aby sme neboli len v hoteloch. Zajtra by sme chceli prísť čo najbližšie k GG. Samozrejme do BA po diaľnici, ale zvyšok všetko po „okreskách“ aspoň do Hallstatu – no uvidíme.

Deň 1. - Žilina – BA – Wiener Neustat – Mariazell – Admont

Motodenník : Admont, 22:32
Cesta do BA po dialnici bola úplne otrasná. Kokos - v Trnave už som myslel, že buď zaspím, alebo ma trafí šľak. Na pumpe Jarovce sme trochu pookriali, lebo ďalej už žiadne dva pruhy. Po Burgenlande do Eisenstatu a už sme boli na ceste č. 21 z Wiener Neustatu do Mariazellu. Miestami bola cesta plná štrku – až mi to bolo na Rakúsko divno – ale aj tak to už bola paráda. Na Moto turistike je najlepšie, že cieľ cesty je každá asfaltka v hocijakej tiesňave. Je to otrepané, ale skutočne - cesta je cieľ.

Samozrejme sme nemohli vynechať Kalte Kuchl kde nám spolu s pivom, párkami a kávou naúčtovali aj ten asfalt v tých tiesňavách, ale čo už.
Z Mariazellu sme sa rozhodli ísť inou cestou než cez Wildalpen, ale na západ po 71-tke cez Lunz am See, potom po 25-ťke a ďalej v Gostlingu odbočiť na 31-tku do Weyermarktu. Samozrejme moje GPS trochu zblblo a my sme mali trochu (trochu viac) zachádzku, no rozhodli sme sa, že sa vrátime, aby sme spoznali nové cesty ako sme mali naplánované. To ale znamenalo, že už nestihneme prísť do Hallstatu.

Musím povedať, že cesta z Gostlingu cez WeyerMarkt, Altenmarkt a do Admontu kvôli ktorej sme sa vrátili bola veľkým sklamaním. Žiadne zákruty, žiadne kopce, len široké doliny. Celkom nuda. Cesta Z Mariazellu do Admontu cez Wildalpen a Hieflau je omnoho krajšia (ale však išlo o to poznať niečo nové). V Admonte sme našli hotel hneď s Raňajkami za 38evri. Všade čítam po cestopisoch, že sa dá ubytovať za 20 až 25evri, len by som chcel vedieť kde? To už nikto nikde nenapíše. V hoteli Traube v ktorom sa vraj dá ubytovať za 75evri pre tri osoby na noc od nás pýtali 56evri za osobu. Počas chodenia po Admonte a hľadania nejakého rezňa, piva a páleného sme ale našli na pohľad pekný hotel Landhaus Buchner, kde za ubytko berú 35evri tak sa po ceste späť ubytujeme tu. Zajtra cez GG až do Cortiny d´Ampezzo.

Deň 2. - Admont – Hallstat – Gosausee – Bischofshofen – Saalfelden am Steinernen (cesta 164 TOP 2 dňa) – Zell am See – GrossGlockner (TOP 1 dňa) – Lienz – Cortina d´Ampezzo

Motodenník : Cortina d´Ampezzo, kemp 22:15
Ráno sme sa zobudili hneď do dažďa. Po raňajkách sa to na chvíľu ukľudnilo, ale aj tak sme po kúsku cesty dali nepremoky a išlo sa ďalej. Z Bad Aussee do Hallstatu po južnej strane jazera bola krásna cesta s 23% klesaním na konci ktorej bola pekná horská chata kde sme sa zohriali a aj prestalo pršať.
Ďalej na Gosausee sme dali malú zastávku aby sme omrkli najkrajší alpský pohľad v Rakúsku (cez jazero Gosausee na Dachstein) a pokračovali na Bischofshofen.

Cesta medzi Bischofshofen a Saalfelden am Steinernen bola plná krásnych zákrut a tiesňav. Dalo sa ísť svižným tempom, klopili sme každú zákrutu – po upršanom pol dni to bolo konečne ono. Keby sme potom nedali GrossGlockner bol by to jednoznačne TOP úsek dnešného dňa.

Po zaplatení 27evri sme, ale boli konečne tu. Mohli sme si urobiť zárez pilníkom na blatníku v úvodzovkách s GG. Cesta hore bola trochu v mrakoch, pár foto na Edelweisspitzi, ale na druhej strane (na južnej strane hrebeňa) sa nám už otvorila krásna slnečná scenéria plná zákrut ako z photoshopu. Perfektná jazda, vracačiky ale super. Skoro sme ale dole neodbočili na Kaiser Franz Jozef a bola by to veľká škoda. Neviem či sa mi to tak bude páčiť aj na budúce, ale dnes som bol z toho úplne off. Oproti prejazdu hrebeňa to bola rýchla cesta, svižné vlnité zákruty a nikde nikto. Asi sme to chytli, lebo hore bolo toľko národa, ako keby tam toho Franza Jozefa našli zamrznutého v ľade ako Otziho.

Dlho sme sa tam ale nezdržali, lebo do Cortiny to bol ešte kus a tak cez Lienz a hranice najkratšou cestou do Cortiny kde sme tesne pred nocou našli kemp.

Schyľovalo sa k najväčšiemu zážitku nášho tripu, lebo keď brácho uvidel môj stan pre dve osoby z Lidla za 20 evri myslel si že je to len vchod do stanu. Taká malá „predzahrádka“, alebo niečo takého podobného. Furt mi hovoril "šak už postav ten stan", "veĎ to už zdvihni", a ja že to už je celé :-) Nastala nielen otázka kam dáme bundy, nohavice, topánky a všetky veci s prilbami, ale aj otázka toho ako sa do stanu vchádza a ako sa tam vôbec dvaja ľudia zmestia. Strašne opatrne a ťažko. Samozrejme spať ešte len ideme takže sranda ešte len bude. Zajtra ideme dať passa okolo Cortiny d´Ampezzo. Cieľ nie je žiadny – o cieli som už písal :-)

Deň 3. - Cortina d´Ampezzo – Passo Cibiana, Passo Duran, Passo di Cereda, Passo di Rolle, Passo di Valles (TOP 1 dňa), Passo di S. Pellegrino, Passo Pordoi, Passo di Campologno, Passo Sella, Pasoo di Fedaia, Passo di Giau, Passo Falzarego, San vito di Cadore

Motodenník : San Vito di Cadore, 21:45
Kokos - včera Jožino preventívne vliezol štvornožky, prikrčený do stanu prvý a mňa tam dal sused Holanďan obuvákom .

Zobudili sme sa hneď do mokrého rána. Na rozdiel od rána včerajšieho, bolo všetko mokré len vo vnútri stanu:-). Vonku bolo sucho, slnečno no proste krásny deň. Môj úžasný jednoplášťový stan pre cyklistov vôbec nevetral.

Ani neviem ako rýchlo sme sa pobalili a vyrazili na passa okolo Cortiny po ceste č. 51. Odbočili sme doprava za Vodo di Cadore na Passo Cibiana a ďalej na Passo Duran. Veľmi úzka cesta cez oba prechody, oproti by som sa sotva s niekým obišiel, pomalá cesta, ale krásna s perfektným asfaltom.

Za Agordom na Passo di Cereda a už sme ťahali po ceste č. 50 na Passo di Rolle. Prvé passo skoro na 2000 metroch a prvé poriadne passo dnešného dňa kde sme si už aj patrične užili jazdu. Za passo Rolle sme nešli až do Predazzo, ale odbočili na Passo di Valles o ktorom sme už trochu počuli. Neviem či to bolo tým slnkom - alebo čím, ale tak krásnu zelenú trávu, mach, stromy, nádherný asfalt som ešte nevidel. Fakt nepreháňam. Čierny asfalt sa priamo vnáral do zlatiského machu. No vo photoshope by som to tak neurobil. Neviem či tam Taliani nasypali perleť aby sa to všetko viac ligotalo, ale Passo di Valle u mňa jednoznačne tento deň vyhralo a nielen okolím a prírodou. Rýchle vlnité zákruty a dohora pomalšie ale žiadne prehnané vracáky. Svižná Jazda. Perfektne sme to dali.

Doľava na Passo di S. Pellegrino a od Moeny sme to už strieľali na Sellarondu. Z Pellegrina to bola povinná presúvacia cesta. Ešte ma skoro taký mladý sopliak nabúral na fiat punte. Išiel ma obehnúť a keď bol tak dobre rozbehnutý meter za mnou tak mu tam vybehlo auto a on brzdil aby do mňa zo zadu nanarazil. Aj som chvíľu myslel, že mu dáme po papuli, ale išiel jak šialený a normálne nám zdrhol.

Sellaronda off. Nebudem o tom moc písať, lebo bola asi dovolenková sezóna karavanov a my sme celú Selarondu prešli rýchlosťou 25km/hod. Passo Pordoi, Passo di Campologno, Passo di Sella – žiadna sláva (opakujem - kvôli kolónam) . Zo Sellarondy na Passo di Fedaia a ďalej na už toľko opísané Passo di Giau. Niekde sme o tom čítali, že toto passo by malo byť jedno z najkrajších no začiatočné stúpanie z južnej strany hrebeňa tomu nenasvedčovalo. Nič čo by sme v tento deň už nezažili. Posledných pár kilometrov sa to ale zmenilo a bolo to jedno z fakt najkrajších prechodov, ktoré sme v Dolomitoch zažili. Samozrejme tomu dopomohla aj nadmorská výška, 2233m. n. m.

Pred koncom dňa ešte Passo Falzarego a potom späť do Cortiny, kde sme sa neúspešne pokúsili nájsť ubytovanie aspoň do 40evri. Keby to bolo za 40eur s garážou nepoviem, ale dať 45 až 50 eur a ešte sa furt dívať z okna na motorku sa nám nechcelo. Radšej sme sa presunuli cca 10km na juh do San Vito di Cadore kde sme našli rovno na hlavnej ceste hotel NEVADA za 35evri aj s raňajkami s motorkami v suteréne. Dnes sme nabehali 350km po kľukatých passách a bolo to dosť. Už to posledné Falzarego sme nemali dávať a hľadať ubytko. Nemôžem povedať, že by sme boli z toho zničený – to vôbec nie. Len už bolo asi neskoro. Zážitok ale plný. Presne o toto tu furt išlo a hádam aj furt pôjde. Presne o ten pocit. Jednoznačne najkrajšie bolo Passo di Valles a potom Passo di Giau. Zajtra sa presúvame do Admontu kde budeme spať v tom hoteli čo sme včera našli.

Deň 4. - San Vito di Cadore, Passo tre Croci, Comeglias, Paluzza, Plocken pass, Spittal a. d. Drau, Murau, Sölkpass, Liezen, Admont – LandHaus Buchner (TOP 1 dňa)

Motodenník : Admont, 20:15
Ráno som sa zobudil úplne dolámaný. Rozbitý ako poštársky bicykel. Zlatý stan z Lidla za 20eur. Posteľ v hoteli bola strašne mäkká aj teraz kedy sme sa ubytovali v Admonte som off a idem spať – Tak len krátko.

Vyrazilli sme späť na Cortinu a cez Passo Tre Croci sme strieľali smer hraničný prechod Plockenpass do Rakúska. Za zmienku stojí cesta medzi Comeglians a Paluzza, ktorú som si zapamätal. Trochu podobná ako u nás z Vychylovky do Oravskej Lesnej len krajšie scenérie a nikde nikto. Páčilo sa mi tam viac ako Na Sölkpasse.

Sölkpass nás len prekvapil lebo sme ani netušili, že pôjdeme cez také malé pekné passičko . Po včerajšku v dolomitoch to bolo ale na nižších priečkach. Za pozornosť dnes stojí zmienka o hoteli Landhaus Buchner v Admonte. Moderné, pekné čisté izby, najlepšie vybavené a najluxusnejšie zariadené ako sme kde boli. A za 35evri za noc na hlavu. Zatiaľ TOP dňa. Zajtra ideme domov cez Martiazell ako sme aj prišli.

Deň 5. - Admont, Mariazell, Wiener Neustat, Eisenstat, Bratislava, Žilina

Motodenník : Žilina, 19:30
Perfektne sme sa vyspali, mali sme raňajky o ktorých budem hovoriť a písať ešte dlho. Ten hotel bude zase TOP dňa lebo nič zvláštne nás dnes už nečakalo. Presun domov cez Mariazell, Wiener Neustat a v podstate rovnakou cestou domov ako sme prišli.

Nabehali sme spolu skoro 2450km a najlepší deň bol samozrejme bez pochyby keď sme dávali passá okolo Cortiny d´Ampezzo. Najlepším zážitkom bola samozrejme GrossGlockner, ale o ňom sme už toľko čítali, toľko videli a toľko sa o ňom rozprávali, že už ma nič neprekvapilo.

Skokanom roka bolo jednoznačne Passo di Valle. Určite sa ešte stretneme.