Maniva 2013 1/2

V prvej polovici leta sa nepodaril žiaden alpský výjazd, a tak som bol pomaly zmierený so skutočnosťou, že september to istí, respektíve že vôbec „nič nebude“. Ale naskytol sa voľný termín uprostred augusta, keď sa zo mňa nakrátko stál slamený vdovec. Pre krátkosť času k dispozícii, a absenciu príprav som si ani teraz netrúfol na dlho vysnívaný Piemont. Čo bolo akože horšie, žiaden z mojich stabilných, príležitostných či dokonca nových parťákov nemal v danom termíne čas. „Odvážiť sa“ vyraziť sám? Technicky žiaden problém, ale budem mať z výjazdu potešenie bez zdieľanej radosti?!

Alebo nahradí zdieľanú radosť iná? Trebárs tá z počtu vecí, stihnuteľných za rovnaký krátky čas? Nuž, kým nevyskúšam, nedozviem sa...takže, idem skúšať, aj keď mám k dispozícii mnou vrcholne neobľúbený, prázdninový termín v augustovej plnej sezóne, čo znamená teplo, draho a plno. V auguste do Talianska?? Čo už...

Nedeľa, 18.8.2013

Žilina, Bratislava, Berg, Hainburg, Wien, Wollersdorf odbočka, Pernitz, Klostertaler Gscheid 765m, Höllental, Preiner Gscheid 1070m, Kapellen, Murzsteg, Niederalpl 1220m, Wegscheid, Seeberg Sattel 1254m, Kapfenburg, Judenburg, Murau, Predlitz, Turracher Hoehe 1783m, Nockalmstrasse 2042m, 2024m, Krems in Kärnten, Spittal, Oberdrauburg, Gailberg Sattel 982m, Mauthen, Würmlach -Gasthaus Sebedin. 748km

Už pri vyrážaní z domu mám sklz, odchádzam až po deviatej, napriek tomu chcem dôjsť okľukami až pod Plöckenpass. Môj starší syn by to určite komentoval frázou „si véériš“, a asi by mal aj výnimočne pravdu. Po povinnom presune za Viedeň opakujem trasu, ktorú sme „objavili“ len prednedávnom, a prirástla nám k srdcu, čiže trasu horstvami, tiahnucimi sa severne od diaľnice S6.

Doliny, rokliny a sedlá v tejto oblasti Steirisch-Niederoesterreichische Kalkalpen (najznámejšie sú asi Niederalpl či Seeberg Sattel) sú zárukou prázdnych ciest a pojazdeníčka najvyššej kvality. Presun na juhozápad je vzhľadom na cieľ cesty nutnosť, a keďže od severozápadu sa kazí počasie, táto trasa je jasná. Cesty sú skutočne prázdne, ale keďže je august a pekne, na parkoviskách sú odstavené stovky áut, a som veru rád, že v skorom popoludní ešte všetci ich pasažieri vandrujú kdesi po hrebeňoch, a tak mám cestu snov až po Seeberg Sattel viac-menej pre seba. Nasleduje rýchly kúskom diaľnice a hlavnou cestou až do Predlitzu, kde sa spontánne rozhodujem, že Nockalmstrasse aj tento rok zasa „musí byť“. Ešteže som si zabudol navigačku, možno by ma upozornila, že môj plán je príliš nabitý. Odbočujem teda na Turracher Höhe, kde dávam nevľúdnu ale nevyhnutnú obedovečeru na brehu jazera, a už aj, výrazne po 18:00, pálim cez prázdnu Nockalmstrasse a potom ďalej na západ. Sypem bez prestávok, ale aj tak ma v sedle Gailberg Sattel zastihne tma.

Pokúšam sa opäť a opäť márne dovolať Bergerovcom do Mauthenu, nášho kedysi stabilného ubytovania (včera ma ale majiteľka odmietla, lebo si vraj nebude kvôli jednej noci blokovať apartmán, vystavený na booking.com!). Prechádzam teda do odporučenej susednej dediny Würmlach, kde je v „mojom“ penzióne už zhasnuté, a ujíma sa ma hostinec Zebedin. Vraj je tu už niekoľko storočí, a asi je to pravda. Žiaľ aj služby sú na takej úrovni, ale za 28 Euro na tých pár málo hodín to znesiem. Veď som tu kvôli niečomu inému!

Pondelok 19.8.2013

Würmlach, Plöckenpass 1362m, Tolmezzo, Ampezzo, Passo Máuria 1300m, Pieve di Cadore, Cibiana, Passo Cibiana 1536m, Forno di Zoldo, Passo Duran 1605m, Agordo, Sedico, Feltre, Enego, Trento, Vezzano, Tione di Trento, Ponte Caffaro – Al Pescatore. 377km

Vyrážam v ústrety nádhernému dňu, Plöcken mi vždy dokáže urobiť náladu, aj keď je taký „malý“, a aj keď som tu už toľký krát. Prvé wohnmobily ma ale už tu utvrdzujú v správnosti rozhodnutia, presúvať sa dnes čo najodľahlejšími miestami, pretože august v Taliansku...takže z Tolmezza volím rýchly presun na Passo Máuria. No...rýchly ako rýchly. Do Ampezza to ide svižne, a potom už začínajú nekonečné kilometre nekonečných zákrut na Máuria, tento pass má zákrut viac ako mnoho jeho známych menovcov, až sa vám začnú prejedať.

V sedla dávam kávičku a som aj celkom rád za príjemný pokec s domácim Rakúšanom, čo sa sem prišiel vyblázniť na zetkovej Kawe. V presune na juhozápad pokračujem veľmi peknými sedlami Passo Cibiana a Passo Duran, ktoré obe ponúkajú samotu, kvalitné zákruty a (najmä Duran) aj nádherné dolomitovské scenérie. Plne ich odporúčam ako náhradu za slávne sedlá Sella&Co, najmä pre tých, čo nechcú byť zdržovaní kolónami čumilov.

Na Durane dávam neskorý obed, ktorý mi pripomenie, že som už v krajine vysokých cien, menších porcií, účtovania debilného „coperto“ a šlapačkových záchodov. No ale čo človek nespraví pre toľkú nádheru???

Ďalší presun do doliny Val Sugana je otravný (obchádzka smeruje dopravu cez centrum Feltre), potom miestami rýchly štvorprúdovkou do Trenta, a následne scenericky veľmi zaujímavý „vrchom“ cez Vezzano a pokračujem na juh až k jazeru Idro. Už som taký unavený, že necelých 20km pred cieľom jednoducho musím zastaviť! Pauzu si dovoliť môžem, Hotel Al Pescatore v Ponte Caffaro na brehu jazera Idro mám vopred zajednaný na 2 noci, a môžem ho vrele odporučiť ako východiskový bod na výjazdy v tejto oblasti. A nielen preto, že sme tu už boli, alebo že výber ubytovacích zariadení pri Idre je stále viac než veľmi skromný. Al Pescatore má slušný personál, na talianske pomery bohatú stravu a vcelku rozumné ceny (50 Euro na noc v jednoposteľovke s PP v aguste!).

Utorok 20.8.2013 ťažiskový okruh

Ponte Caffaro, Anfo, Passo del Maré 1418m, Passo della Spina 1521m, Passo Della Berga 1525m,Passo Dosso Alto 1725m, Passo Maniva 1664m, Goletto delle Crocette 2070m, Giogo della Bala 2129m, Passo di Croce Domini 1892m, Breno, Edolo, Ponte di Legno, Passo Gávia 2621m, Ponte di Legno, Monno, Passo della Foppa 1852m, Passo di Guspessa 1824m, Passo Aprica 1176m, Edolo, Breno, Passo di Croce Domini 1892m, Goletto di Cadino 1938m, Goletto Gaver 1795m, Bagolino, Ponte Caffaro. 332km

Takže dnes je ťažiskový deň, počasie praje. Pokúsim sa na x-tý pokus prejsť hrebeňovku medzi Passo del Maré a Passo Maniva, ktorá mi doposiaľ nebola dopriata kvôli zosuvom pôdy a následným opravám na tomto pomerne krátkom, ale náročnom a neopísateľne nádhernom kúsku cesty. Možno preháňam, možno nie, ale je to pre mňa veľmi emotívny kút Álp. Deň sa začína hľadaním čerpacej stanice, ktorých je v okolí jazera Idro menej než poskromne, a hlasno v prilbe nadávam sám sebe, že som včera večer pri príjazde k jazeru ignoroval niekoľko otvorených púmp. Malú predraženú pumpu nachádzam po blúdení hore-dole až na opačnom konci jazera v obci Idro, čím strácam dobrú hodinu. No nič, už sa len upokojiť, späť do Anfo, a hor sa na dobrodružné serpentíny Passo del Maré!!

Jazdecky to až také veľké umenie nie je, dobrodružnosť celého výstupu spočíva v tom, že cesta je neuveriteľne úzka, a do žiadnej z nespočetných zákrut a serpentín nie je vôbec vidieť. Prekonať takto tých 1000 výškových metrov je krásne adrenalínový zážitok. Škoda len, že za tých pár rokov, čo som tu nebol, okolie cesty dosť zarástlo kríkmi, a miest na fotografovanie ubudlo...už som teda pri chate, a s tlčúcim srdcom pokračujem hrebeňovkou lesom miernym stúpaním na Passo Della Spina. Potiaľto to poznám, a rovno vchádzam do prvého tunela v ústrety nepoznanému. Nasledujúce stovky metrov predčia moje očakávania – úsek medzi passmi Spina a Dosso Alto je ešte krajší a exponovanejší, než ako som si ho vysníval!!!

Párkrát mi na šotolinke v skale nad priepasťou na 300kg mašine aj stlačí zvierač, ale potom si už len užívam dobrý pocit, a neskôr serpentíny na Dosso Alto. Z Dosso Alto na passo Maniva je traverz exponovaný, ale idem po „správnej“ strane (bližie ku kopcu a ďalej od zrázu), takže všetko ok. Z Manivy nasleduje ďalšia lahôdka, a síce výstup na Goletto Delle Crocette (z niektorých miest dovidieť až na na jazero Garda), kde končí asfalt, a nasleduje 8km peknej šotolinky s neopísateľnými výhľadmi do doliny a na západ, cez Giogo Della Bala, až na Passo di Croce Domini (kvôli záverečnému zvetranému strmému klesaniu na Croce Domini je lepší takýto smer presunu, minimálne pre ťažké motorky!).