Anketa:
Diaľnice Kirgizska a Tadžikistanu 3/4
ZdieľaťPridané: 23.03.2020 Autor: Gabka
Čitatelia: 14826 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]
Deň 8: Jazero Karakul - údolie Bartang
Ráno tankujeme do plna a vyrážame do údolia Bartang. O Bartangu sme čítali mnoho cestopisov a rozhodne sľubuje super zážitok. Máme naplánované prejsť ho za tri dni. Čakajú nás 3 dni riečnych brodov, drevenných mostov a nedotknutej prírody.
Z počiatku nezáživná mesačná krajina sa mení na zeleň, dávame prechod cez rieku.
Video: Riečny brod - Tadžikistan
Cestou pokeckáme s pastiermi dobytka. Pohostia nás kobylím mliekom, syrom z koňa, mäsom z ovce a kefírom radšej nechcem vedieť z čoho a pokračujeme ďalej na nádherný horský prechod.
Okolo 6 tej večer prichádzame k ďalšiemu prechodu cez rieku. Prechody cez brod už máme celkom slušne zmáknuté, bolo ich cestou niekoľko. Vyzujem boty, prechádzam rieku a odhadzujem balvany z predpokladanej cesty. Keď je cesta vyčistená, Peťo prenáša motorky. Tentokrát to nevyšlo podľa našej predstavy. Peťo naráža na balvan, ktorý priplavila voda a STčka padá v silnom prúde na bok. Odhadzujem mobil na zem, skáčem za ním do rieky a snažíme sa motorku postaviť.
Video: Pád v rieke na zákrute - Tadžikistan
Video: Odpocinok v rieke - Tadžikistan
Trápime sa asi hodinu s vytlačením ale prúd je stále silnejší a nakoniec to vzdávame. Podarí sa nám ju aspoň postaviť na stojan v smere prúdu a nezostáva nám nič iné len čakať kým prúd ustane alebo príde nejaká pomoc.
Plná optimizmu, sušíme veci:
V noci unavení psychicky aj fyzicky zaspávame, v ušiach nám hučí silný prúd vody. V noci sa často budím a v mysli sa mi prehráva film s Peťovou motorku ako už leží v chladnom prúde vody.
Deň 9: Údolie Bartang
Ráno o 5.00 sa budíme na podozrivé ticho. Vylezieme zo stanu, ktorý sme si mimochodom rozložili na najostrejších balvanoch (hovorí sa tomu masáž lávovými kameňmi, cena bola celkom prijateľná).
Neveriacky sa dívame na jemný prúdik vody a motorku s ľahkosťou vytláčame na breh. Bola úplná blbosť pokúšať sa prejsť brod podvečer, keď je prúd vody z topiaceho sa snehu najsilnejší.
Nastáva fáza plánovania čo ďalej. Potrebujeme veľa benzínu na kompletné prečistenie motora a nový olej. Je nám jasné, že v týchto podmienkach motorku neopravíme a že tu nikto, kto by nás odniesol do dediny, okolo nepôjde. Máme dve možnosti. Vrátiť sa pre pomoc späť k jazeru Karakul 120 km alebo ísť v smere plánovanej cesty do dedinky Ghudara 20 km. Vybrali sme si ľahšiu možnosť. Plán je jasný, nájsť niekoho kto má niečo ako Toyotu Land Cruiser odparkovanú na dvore ale keďže sme skromní tak sa uspokojíme aj s Bucharkou.
Deň 10: Údolie Bartang
Peťo o 8,00 vyráža na mojej motorke do dediny Ghudara, ja ostávam strážiť veci na zákrute. Jasné, že sa nebojím. Strach zaháňam občasným popíjaním whisky, čo ozaj pomáha a hypnotizovaním horizontu. Peťo sa vracia po 6 hodinách, ktoré boli večnosť. A vracia sa pešo. Ďalší brod cestou späť už bol v tom čase opäť plný a tak nechal moto schovanú v kríkoch pred brodom a vráti sa pre ňu ráno, keď voda opäť opadne. Má dobré správy, našiel chlapa čo ma Bucharku. Na ďalší deň ráno nás prídu traja domáci zachrániť.
Deň 11: Údolie Bartang
Neprišli. Tak Peťo opäť vyráža, tentokrát opačným smerom, hľadať pomoc a ja opäť strážim na zákrute, s mylnou predstavou, že pôjde niekto okolo, kto nám pomôže. Po x nekonečných hodinách v spoločnosti whiskey sa Peťo vracia s dobrou správou, že sa dohodol s majiteľmi UAZu a prídu ešte v ten istý deň o 16.00. Neprišli. Od 16.01 Peťo hypnotizuje cestu a v diaľke vidí UAZ. Som presvedčená, že to je dôsledok hladu a beznádeje. Avšak niečo v diaľke vidím aj ja a tak nastáva obrovská radosť. Je to však Land Cruiser s dvoma turistami, z ktorých sa vykľuje, že sú z Banskej Bystrice. Aká je pravdepodobnosť, že po troch dňoch na samotke stretnete niekoho, kto žije pár kilometerov od vás?
Deň 13: Údolie Bartang
Dohodnutý odvoz prišiel až v noci keď už sme spali. V noci ešte keckáme s našimi moslimskými záchrancami a udržiavame priateľské vzťahy za pomoci whiskey. Hneď ráno sa púšťame do nakladania.
Vojde sa tam?
Musí
Cesta späť k jazeru Karakul trvá asi 9 hodín, musia niekoľkokrát stáť kvôli prehriatemu motoru, a dva krát treba vytočiť vracák tak to dávajú cez hydraulický zdvihák.
Nevadí konečne sme v civilizácii a zajtra môže začať oprava. Medzitým ešte Peťo ide kúpiť olej. Máme adresu, je to vzdelané čosi cez 130 km. Nabehnúť 260 km pre 8 litrov oleja je šialenosť. Cestou stretne minimálne 30 cyklo-turistov a jedno auto. Mať obchod s olejom v Karakule by bolo asi nevýnosné. Plán je jasný na ďalší deň. Vyčistiť všetky konektory, a prepláchnuť motor benzínom pokiaľ v ňom bude ešte nejaká špinka.
Pridané: 23.03.2020 Autor: Gabka Zdieľať