Invalida Balkán trip 2023 13/15

Deň 11. Tomorrit a pokus o stretnutie s Milanom.

Trasa: Gramsh - Shemrizë - Bregas - Sotire - Bregas - Shemrizë - Bersnik i Poshtëm - Kodovjat - Kokël - Bratile - Moglicë - Bardhas - Gurkuq - Posten - Gjerbës - Ujanik - Maja e Tomorrit (2380 m. n. m.) - Pronovik - Bogovë - Kakrukë - Buzuq - Arizaj - Çerenisht - Çorovodë - Kaňon Osum

V noci som buvinkal ako bábätko. Čerstvý a oddýchnutý sa teším na nový deň. Dnes je v pláne pohorie Tomorrit so zastávkami pri vodopáde Sotira a na druhom najvyššom vrchu Maja e Tomorrit (2380 m. n. m.). Skončiť chceme v Permëte, kde sa stretneme s Milanom. Na raňajky dojedáme včerajšie megakura a v reštike za plotom dávame kávu (a vraciame pekáč). Vyrážame. Kúsok za Gramshom odbáčame doprava na most cez rieku Devoli. Ten vodopád nie je zas až tak úplne cestou, ale z fotiek vyzerá luxusne. Pred dvoma rokmi som ho už minul, nevediac, že existuje a tak si ho tentokrát nechcem nechať vynechať. Je to 20 kilometrov tam a 20 späť, väčšina je ľahký offík zjazdný aj na osobáku. Jirko sa aj tak stihne v nejakej kaluži vytrieť a zlomiť nosič kufra. Nie je to žiadny brutálny pád. Ten nosič bol už určite načatý z predošlých nezdarov. Na parkovisku pod vodopádom teda opäť prebieha VOOzPZP (vysoko odborná oprava za použitia zdrhovacích pások).

Na prvý pohľad to vyzerá, že sme už na mieste, ale je tu plot a akási malá hrádza alebo niečo podobné. K samotnému vodopádu to treba obísť pešo cez priľahlý kopček. Je to asi 50 výškových metrov nahor na lúku a následne nadol k vodopádu. Zrejme sa dá nejako dostať s motorkami až hore na tú lúčku, ale museli by sme pátrať a bolo by sa treba kus vrátiť. Kašleme na to a ideme po svojich. Odkaz na vodopád prikladám: sk.mapy.cz/s/nunupekusu

Rozhodne to stojí za to, pretože toto je jedno z top miest celého výletu. Vodopád Sotira je zaujímavý tým, že jeho časť vteká hore pod zem a následne vyviera priamo zo skaly ako podzemná rieka. Je však sucho a toto rameno je bez vody. To, čo vidíme, je ale aj tak neskutočné. Navyše, sme tu úplne sami. Ako bonus Ti dám dobrú radu. Vodopád je otočený na východ, takže je dobre sa sem vybrať ráno, resp. doobeda. Popoludní by si na vodopád žmúril proti slnku a ani tie zábery by tiež neboli až také pekné. Toto je ale dokonalé. Hotový raj. Ten včerajší vytrasený konektor, vďaka ktorému sme sa sem netrepali navečer, mal predsa len svoj význam. Niekedy sa veci dejú samé... Neodolám a kúpem sa. Potom, samozrejme, lieta dron. Začínam mať problém s gimbalom. Spamätal sa asi na pätnástykrát, keď som dron vypol a znovu zapol. Otrasy mu zrejme nerobia moc dobre, ale keby sa aj rovno pokazil, za tie zábery to rozhodne stojí. Na Aličku mi kamoš poradil nový gimbal za nejakých 40 eur.

Video: Sotira waterfall, Albania (09/2023) DJI

Vykúpaný a osviežený sa hrejem na slnku, pozerám na vodu a nie a nie sa odtiaľto odtrhnúť. Treba ale ísť. Máme dnes pred sebou ešte dlhú cestu. Sadáme na motorky a vraciame sa ku hlavnému ťahu do mesta Maliq. Táto cesta je hotové asfaltové motorkárske porno. Je široká, kvalitná, je to samá zákruta a vedie prenádherným kaňonom rieky Devoli. Neviem, čo skôr. Či stáť, obdivovať a fotiť, alebo si užívať snáď milión zákrut. Slnko svieti, asfalt je horúci a "lepí to". Čerešňou na torte je, že na tridsiatich kilometroch stretáme asi päť áut. Toto rozhodne chceš!

Video: Gramsh - Maliq, Albania (10/2023) 2

V dedinke Moglicë dávame kávu a dokupujeme vodu a nejaké sladkosti. Potom odbáčame doprava do pohoria Tomorrit. Až po dedinku Gurkuq je to opäť čisté porno, len bez asfaltu. Široká, ľahká šotolinka, samá zákruta a každá druhá sa dá ísť "bokom napred". K tomu nádherné výhľady. Ideme lúkami a na siedmich kilometroch stúpame cca o 600 výškových metrov. Kaňon Devoli máme teda ako na dlani. Potom sa to ale začína výrazne zhoršovať. Sem-tam blato, ale hlavne veľa vyjazdených a vyschnutých koľají, cez ktoré sa ťažko manévruje. Párkrát aj padáme a do toho celkom dosť pripeká slniečko. Potím sa ako myš. Z Jirka sa pot doslova leje. Časom musíme spomaliť a začať robiť prestávky v tieni (ak je nejaký naporúdzi), lebo sa prehrievame. Toto je hlavný dôvod, prečo som svoje motovýlety presunul na prelom septembra a októbra. Na Juhu Balkánu je, samozrejme, teplejšie ako u nás a až v tomto období je tu na jazdenie off-u ako-tak príjemná klíma. Omnoho radšej teda znesiem ojedinelých ranných päť stupňov a srieň na sedadle (tak ako tomu bolo asi dvakrát minulý rok v Chorvátsku), ako sa cez deň pachtiť v teple. Riešením by bolo ísť len v tričku, ale táto alternatíva je u mňa nepriechodná. Sejfty frst! Zhruba v dedinke Posten začína cesta klesať a mení sa na dosť kamenistú. Nevravím, že sa nedá prejsť, išiel som už aj horšie, ale rozhodne si to neužívam. Aspoň príroda je tu pekná. Ale že fakt!

Schádzame až k rieke Tomorrica. Národný park vlastne oficiálne začína až tu. Len pre zaujímavosť: Na vrch Maja e Tomorrit s výškou 2380 m. n. m. to máme 24 kilometrov a momentálne sme v nadmorskej výške 480 metrov. To je celkom záhul. Aspoňže povrch sa od rieky výrazne zlepšil. Taká pohodička. Opäť sa dá ísť bokom napred. V Gjerbës stojíme na káve. V tejto dedinke sa turistom dokonale prispôsobili. Malé námestíčko lemované reštauráciami a krčmičkami, takmer z každej na nás volajú, aby sme šli práve k nim. Ja som ale duša nostalgická a volím posedenie pod viničom hneď pri vjazde po pravej strane. Stáli sme tu aj v roku 2019. Pán domáci nám vtedy ku kávičke naservíroval za misku hrozna, ževraj to platiť netreba a keď som ho potom na oplátku ponúkol slovenskou pálenkou, nebolo treba platiť už ani kávy. Tentokrát ideme v neskoršiu ročnú dobu a tak hrozno už je tatam. Nevadí. Pýtame sa pani domácej, či nám vie spraviť aj niečo pod zub. Vie. Len chvíľu trvalo, kým som porozumel, čo nám vlastne núka. Anglicky, samozrejme, nevie. Nakoniec sa z toho vykľul "džíz" - syr, "véz" - vajcia a "buk" - chlieb. Schválne to sem píšem foneticky. Dávam aj foto s pánom domácim a spomínam mu, že sme tu už boli. Škoda, že nemám so sebou video, ako vtedy koštoval našu pálenku.

Pri platení sa nám ale stal "Takový ošklivý a skoro bych řekl zlý, zlý, pane řediteli... Nepěkná věc!" Teta sa od nás snaží zinkasovať 9000 lekov, čo je cca 90€. Chvíľu na to nedôverčivo pozerám a preratúvam. Keď vidí, že sa mi to nevidí, a že zrejme nepochodí, snaží sa celú vec uhrať na omyl a škrtá jednu nulu. Pritom chi-chi-chi a cha-cha-cha. A že aká sranda! Celé stretnutie končí veľmi rozpačito a so silenými úsmevmi. Vôbec neviem, čo si mám o tejto príhode myslieť, ale prikláňam sa k verzii, že omyl to tak úplne nebol. Vieš si predstaviť, že od niekoho "omylom" vypýtaš, povedzme, miesto dvacky, 200 eur? Navyše, ak je to Tvoja domáca mena, ktorú máš v hlave "zmáknutú"? Teta proste skúsila. Hlava mi to neberie a vôbec mi to na Albánsko nesedí. Každopádne, ak sa tu ešte niekedy v budúcnosti náhodou mihnem, nostalgia pôjde bokom a tomuto podniku sa vyhnem oblúkom. Je inak celkom pokročilý čas. S Milanom sme predbežne dohodnutí na ten Permët. Vrch Maja e Tomorrit je v podstate mimo trasy, ale je to zachádzka len sedem kilometrov a napriek tomu, že som hore už bol, bol by hriech ho vynechať, keď sme už tu. Do Permëtu je to aj tak ešte zhruba stovka a je jasné, že prídeme za tmy. Pár kilometrov navyše hore-dole už nehrá rolu. Takže pri Mešite Abasa Aliho bočíme doprava. Celkom čumím. Prebieha tu masívna výstavba. Hlavne parkoviská. Za päť rokov sa to tu zmenilo na nepoznanie. Abas Ali je nejaký moslimský prorok, ktorý je na vrchu Maja e Tomorrit aj pochovaný. Každoročne sa tu koncom augusta na jeho počesť koná akýsi festival a prúdia sem húfy ľudí. Na samotnom vrchu, okrem iného, počas pár dní zabijú zhruba 10 000 oviec. Vraj ich derú z kože zaživa. Irenko, ptám se proč???

John mal pravdu...

Imagine there's no countries

It isn't hard to do

Nothing to kill or die for

And no religion, too..

Na vrchol je to strašný grcák. Na siedmich kilometroch stúpame o 800 výškových metrov. Nemá to konca kraja. Cesta, napriek tomu, že je šotolinová a strmá, je široká a rovná, aj na čopri by si sem vyšiel. Zrejme príprava pre asfalt. Ktovie... Hore robíme pár povinných foto. Mauzóleum, kde odpočívajú Pán Prorok, je zamknuté. Pred piatimi rokmi sa dalo ísť ešte dnu. Je tu dosť kosa. Odkaz na vrchol prikladám: sk.mapy.cz/s/lesadagohe

Video: Abas Ali mosque - Tomorrit, Albania (10/2023)

Spájame sa s Milanom a dohadujeme sa, že v Permëte zoženie ubytko. Viem tam síce o jednom super penzióne pod názvom Ilir Guest House, kde som spal pred dvoma rokmi, ale majú len veľké izby a my chceme nocovať osve. Nechávame to teda na neho. Cestou dole ku kláštoru stihne Jirko uvariť brzdu. Neviem, ako to tie Afriky v automate majú (v živote som na tom nesedel, tak nechcem mudrovať), ale podľa mňa musí existovať možnosť nechať zaradený kvalt podľa vlastného uváženia. Ja osobne idem väčšinu cesty na jednotke, len občas na dvojke. A tiež používam závodnú brzdovú kvapalinu s vyšším bodom varu. Dávame teda prestávku a čakáme, kým brzda vychladne. Od kláštora, div sa svete, asfalt. Až po Pronovik, čo je dedina na hlavnom ťahu medzi Poliçan a Çorovodë. Cestička fajn, ale stratilo to tu čaro. Dnes som tu bol zrejme naposledy. Ak si ale na Maja e Tomorrit ešte nebol, určite, aj napriek tomu, odporúčam. Miesto je to pekné, len už dosť komerčné. Pri zjazde do Pronoviku opäť pozor na brzdy. Prevýšenie už nie je také kritické ako na samý vrch (na sedemnástich kilometroch zhruba 1200 metrov), ale je to tu samá zákruta a keďže ideš po asfalte, ideš rýchlejšie. Treba brzdiť viac ako pri zjazde z vrcholu ku kláštoru, takže s rozumom.

Video: Maja e Tomorrit - Abas Ali mosque, Albania (10/2023)

Video: Abas Ali mosque . Pronovik, Albania (10/2023)

Z Pronoviku do Permëtu je to ešte 70 kilometrov a už je takmer tma. Ale po asfalte to už bude brnkačka. Navyše, Milan má pre nás už ubytovanie, takže ideme na istotku. No... išli by sme, keby... Asi 10 km za Pronovikom zrazu asfalt končí. Spočiatku si myslím, že sme len niekde omylom zišli z cesty. Motáme sa ako prd v gatiach. Po čase ale zisťujem, že sme komplet zle. Mierime na Vokopolë. Túto cestu poznám a rozhodne to nie je prechádzka ružovou záhradou. Šli sme ňou pred dvoma rokmi. Je zničená, miestami zavalená vplyvom ťažby kameňa, je treba hľadať obchádzky. Čakal by nás dokonca jeden brod. Toto si potme naozaj neprosím. Radi-neradi, vraciame sa späť do Pronoviku. Do Permëtu pôjdeme cez Çorovodë - tak, ako sme vlastne pôvodne chceli. Pre istotu sa párkrát pýtam miestnych, či ideme dobre a všetci prikyvujú. Zabudli však dodať, že za Çorovodë je asi pätnásťkilometrový šotolinový úsek. Konkrétne od kaňonu Osum po rieku Lumi Lumicës. Vraj je to dosť hard. Dozvedáme sa to od istého turistu, ktorý stanuje na lúčke vedľa cesty. Nemám dôvod mu neveriť. Okrem toho, sme fakt uťahaní. Nadnes to vzdávame. Permët sa nekoná a s Milanom sa opäť nestretneme. Týpek nás volá spať na lúku. Vraj, miesta dosť, aj oheň má rozložený. My ale nemáme stan. Zháňame teda ubytko. Pamätám si, ako som v hoteli na konci Çorovodë pred piatimi rokmi vyrepoval obrovský apartmán s dvomi spálňami za 25 eur. Bolo už neskoro večer, týpek mal prázdno a usúdil, že mu to za to stojí. Ja už ale dnes nemám silu chodiť od dverí k dverám a hľadať niečo lacnejšie. Berieme v podstate prvé, na čo sme narazili. Ubytovateľ mi potvrdzuje, že cesta do Permëtu je náročnejšia a že v noci by tam naozaj nešiel. Cez deň vraj ale pohodka. Je mi jasné, že tak trochu chce, aby sme ostali, lebo mu ide o kšeft. Až zajtrajšok ukáže, či sme sa rozhodli správne. Kaňon Osum je nádherný a turistami vyhľadávaný. Adekvátne tomu sú aj ceny. Za nocľah s výhľadom priamo naň teda platíme 40 eur na hlavu. Aspoňže sú v tom raňajky. Nemilé ale je, že Milan už za ubytovanie, ktoré v Permëte zohnal, aj zaplatil a napriek tomu, že neprídeme, pánovi domácemu sa nijako raz nechce peniaze vrátiť. Potiaľto by som to tak trochu aj chápal. Mohol predsa izbu obsadiť niekým iným. No ale keď zistil, že neprídeme, tak to s jednou z nich aj šikovne spravil a v apartmáne sa už v ten večer ani ráno pre istotu neukázal. Takže to, o čo nás dnes neošmekla teta v Gjerbës, sme nechali u čestného pána ubytovateľa v Permëte. A to sme tam ani neboli! Dobré, čo?
#KtoUmiTenUmi #TaktoSaToRobiDoPsejMatere!
Ach...