Invalida Balkán trip 2023 2/15

Prípravy, odchod a prvé motanice.

Najprv ale jedna smutná správa...

Momentálne je január 24 a ja sa chystám písať o tripe 23. Fejsbuky vypľuli, že zomrel Artjan Dalipi. Človek, s ktorým som strávil jeden z najkrajších a najčarovnejších večerov v Albánsku, ak nie aj na celom Balkáne.

S Filipom sme ho interne volali Gargamel :-D

Prečítať si o našom stretnutí môžeš tu na strane #7:

Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá).

Na ostatnom výlete sme u neho po dvoch rokoch chceli prespať opäť, ale nejak nám to časovo nevychádzalo. Škoda... Odpočívaj v pokoji, kamarát...

A teraz už INVALIDA BALKÁN MOTOTRIP 2023

Cieľ: Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Grécko, Kosovo – to sme nakoniec vynechali
Dátum: 23.09. – 08.10. 2023
Presun: Autom s motorkami na vleku cez Maďarsko, Srbsko a Bulharsko
Nájazd: cca 2500 km + transport
Celá trasa: sk.mapy.cz/s/benufedumu
Rozpočet: Tentokrát netuším, ale bude to určite viac ako v r. 2021. Inflácia sa prejavila aj na Balkáne, spali sme väčšinou oddelene, lebo Jirko fakt strašne chrápe, plus sa nám o niečo predražil transport (podrobnosti neskôr).
Ubytovanie: Penzióny, hotely, prípadne prespanie v súkromí u domácich. Nie nadivoko v stane.

Účastníci zájezdu:

Miňo – pan vedoucí, alebo pan Brzda (Prievidza, SR)......................................................Honda Africa Twin RD04
Jirko – pan Mluvka (České Budějovice, ČR)......................................................................Honda CRF1000 ATAS
Milan – kyborg, heker, hlavní invalidaHEKÁMsnad! (Habartov, ČR)......................................Honda CRF1100L ATAS
Gregor – Slovinec, neskôr Zmrd obyčajný – latinsky Zmrdus Zmrdus (Koper,SLO)...........................Yamaha TT600

Všetky užitočné informácie o tom, ako sa zbaliť, čo si vziať / nevziať, ako hľadať trasy a ubytovanie, ako platiť atď., nájdeš v mojom prvom cestopise, hneď na prvej strane. Je zbytočné to tu rozpisovať nanovo. K tomu všetkému by som doplnil asi len silnejší LED lampáš. Využiješ ho hlavne v Chorvátsku a Bosne pri potulkách opustenými vojenskými základňami a bunkrami. Svetlo z mobilu je na to, ako som zistil, slabé.

Príprava:
Ako každý rok, aj tento som s blížiacim sa termínom výletu začal riešiť otázku: S kým? Zohnať podobne streleného pacienta ako ja nie je vôbec jednoduché. Filipko sa mi oženil a absolútne svojprávne, dobrovoľne a nenútene sa rozhodol, že na výlety už chodiť "nechce". Preto už minulý rok som šiel len sám, na blind. Ako som písal na predošlej strane, nakoniec som sa pridal k partii motorkárov, niečo sme spolu pojazdili a tak - slovo dalo slovo - nakoniec sme sa dohodli s Gregorom. Komunikovať síce budeme len v angličtine, v mojom prípade na úrovni "ingliš is ízi, Čaba is det", ale keď sme to zvládli pred rokom, zvládneme to aj teraz. Gregor Kocjančič pochádza z mesta Koper v Slovinsku a pracuje v prístave. Je to mladý chalan a s motorkou ešte len začína. V Chorvátsku jazdil na Suzuki DR 650 a dosť sa trápil. Rozhodol sa, hlavne kvôli váhe, vymeniť za Yamaha TT600, dokonca bez štartéru. S tým kick-startom nie som až tak stotožnený, ale nemám s tým skúsenosti a možno len zbytočne frflem. Každopádne, takto naľahko by mi mal stíhať bez problémov. Ja zas nie som pretekár. Dátum odchodu sme stanovili na 23.9. s tým, že sa stretneme večer v Mostare. Gregor chce motorku rozobrať a narvať do svojho BMW. Vraj to videl niekde na internetoch. Najprv sa smejem, ale on to skúšal a fakt to ide. Takže sa bude presúvať pohodlne, za volantom. Z Mostaru sa plánujeme napojiť na TET trasu a prejsť ňou celú Čiernu Horu až do Albánska. To zaberie, odhadom, štyri dni. V Albánsku sa potom budeme motať koľko sa dá a možno sa pozrieme do Kosova, alebo Macedónska - uvidíme. Rozídeme sa opäť v Mostare, asi v sobotu 7.10., aby sa hlavne Gregor stihol presunúť domov a v pondelok už mohol zarezávať v práci.

Plány pekné, avšak nakoniec bolo všetko inak. Asi dva týždne pred odchodom som na fóre zachytil status istého Milana, že by teraz niekedy rád na Balkán, ale že mu vybuchol parťák a že je mu v podstate jedno kedy a kam... Dali sme sa teda do reči a vysvitlo, že on je až z okolia Karlových Varov a presúva sa autom s motorkou na prívese. Parkovať chce v Sofii u známeho a odtiaľ vyraziť, prípadne vie parkovať ešte v Burgase. Rád by navštívil Turecko, Albánsko, Macedónsko. V momente mi zasvietili oči radosťou. Mám odvoz do Turecka! Wueheeej! Potom však vysvitlo, že Milanovi je síce jedno, kedy a kam, ale Albánsko vynechať nechce, lebo tam ešte nikdy nebol, ale že však môžeme dať oboje. S tým ja zásadne nesúhlasím, lebo turecké a albánske hranice sú od seba 900 km a keďže už mám čo-to pocestované, viem, že by to boli zbytočné presuny. Keďže Milan sa ale Albánska vzdať nemieni a zároveň má "kľúče od miešačky", na Turecko si nechávam zájsť chuť. Však aj o rok je rok. Aj tak sa párkrát štípem do líca, či to nie je len mokrý motorkársky sen, lebo maďarskú a srbskú diaľnicu na starej Afrike obutej na štuploch si užívam asi ako koza nôž. Všetko preberám aj s Gregorom a keďže pre neho je celý Balkán zatiaľ jeden veľký, nepopísaný list papiera, súhlasí. Je mu jedno, kam ho vezmem. Pár dní pred odchodom sa k nám pridáva ešte Jirko z Českých Budějovíc, takže budeme nakoniec štyria.

Deň "D“. Zobúdzam sa do zamračeného rána a podľa radaru bude pršať. Gregorovi cestou prší už od rána. Milan z Varov vyrazil okolo piatej a cestou nabral Jirka. Stretnúť sa máme okolo trinástej na pumpe v Győri, takže ja sa s odchodom nemusím veľmi ponáhľať. Vyrážam okolo desiatej. Ešte tesne pred odchodom ma stihne moja stará dáma trošku pojedovať, keď nechce naštartovať. Zapnem kľúč a ani obraz ani zvuk. Mŕtva. Už som si na tieto jej vrtochy celkom zvykol. Aj keď, ukázalo sa, že tentokrát je v tom nevinne. Totižto, pár dní pred odchodom mi nanešťastie (a vlastne našťastie) umrela baterka a keď som ju menil, zavadil som o jeden konektor, na štartovacom relé, ktorý sa odpojil. Chybu som našiel pomerne rýchlo a tak už naozaj vyrážam.

Po pár kilometroch začína pršať. Ešteže som nepremok navliekol prezieravo už pri odchode. Je to jemný dáždik, ktorý mi nemôže pokaziť náladu. Tú mi pokazí až správa od Gregora. Vraj, "Som poceste zistil, že nemám kartičku od poistky, je sobota ráno a skôr ako v pondelok s tým nič nespravím. Otáčam sa domov, však ja vás možno cestou niekde dobehnem a užite si to a čaaaaau" (zabudol dať srdiečka). Bum...! Dekel odstrelený až na Marse, poistky vybité. Konec, hotovo. Snažím sa ešte komunikovať, že predsa toto hravo vybaví cez internety, a že to celé nie je len také jednoduché, že neprídem a čau, ale je to nemožné. Gregor je na ceste domov a basta. Stojím ako obarený a volám Milanovi. Ten je nasr..ý jak exploited. Operatívne meníme miesto stretnutia na Bratislavu. Mám to o pár kilometrov bližšie. Nakladáme teda moju moto a trochu mrzutí vyrážame. Ja teda prvýkrát "na trapoša“ autom. Musím ale priznať, že trapošenie na zadnom sedadle Milanovho Audi SQ7 je mimoriadne príjemné. Mimo iných pozitív ktoré to prináša, nás na srbskej diaľnici chytila brutálna prietrž. V tomto by sa jazdiť proste nedalo. Celkovo nám prší minimálne polovicu cesty - približne po bulharské hranice. Tentokrát by to bol bez auta naozaj strastiplný presun. Do Sofie dorážame v nedeľu, niekedy nadránom. My s Jirkom nocujeme v hoteli, ktorý zajednal Milanov priateľ Vali. Milan spí u neho.

Vrátim sa ešte ku Gregorovi a k prúseru, ktorý nám vyrobil - absolútne si neuvedomujúc dôsledky. Toto sú fakty:

- Milan, Jirko a ja sme SZČO a vyraziť sme mohli miesto sobotňajšieho skorého rána už v piatok na obed. Prispôsobili sme sa Gregorovi, ktorý ako jediný z nás je zamestnaný a v piatok ešte maká. Jasné, že sú myšlienky vykašľať sa na neho, ale to sa predsa nerobí. Boli sme dohodnutí. Takže zbytočná strata jedného dňa v sedle.
- Tri motorky by sa vošli na menší príves. Kvôli štvrtej berie Milan príves väčší, za ktorý už ale treba platiť diaľničné poplatky. Navyše, strávil celý deň výrobou konzol pre uchytenie motoriek, keďže je to príves na prepravu áut.
- K väčšiemu prívesu (kvôli váhe) potrebuješ auto so silnejším ťažným zariadením, takže miesto VW Caravelle so spotrebou cca 7 l/100 km máme Audi SQ 7, ktoré spapká okolo 12... To chceš!
- Napriek tomu, že máme auto, ktoré síce žerie aj trávu okolo cesty, ale zato ide, maximálna rýchlosť presunu je 120 km/h. Pri vyšších rýchlostiach sa celá súprava nebezpečne rozkýve. Motorky sú na prívese nevyvážené, keďže jedna chýba. Navyše, Milan celou cestou nadáva, že ho ťahá do jednej strany, derú sa gumy atď... No proste, jedna báseň!
- Už len čerešničkou na torte je zaplatené a prepadnuté ubytovanie v Sofii.

Celá táto sranda nás vyšla slušnú kôpku peňazí navyše, ale Gregor sa dušuje, že ho to mrzí a čo bude treba, to zaplatí. No... a tu sa dostávame k momentu, kedy sa z Gregora nezodpovedného stáva Gregor zmrd. Nasledovalo niekoľkodňové doťahovanie sa cez Messenger, často len za použitia translatora a Gregor nie a nie pochopiť reálne náklady vzniknuté jeho počinom. S pribúdajúcim časom mi začína byť jasné, že pochopiť len nechce. Čo ale pochopil dokonale, je rozdiel medzi bitím sa do pŕs, že všetko zaplatí a reálnym činom. To už mu až tak nevoňalo a tak nakoniec, naveľa, poslal, a teraz pozóóór, 100 €, ešte raz, slovom: jednosto eur a nulacelýchnulacelýchnula centov. Ak by som to nazval výsmechom, urazím slovo výsmech. Len pre Tvoju predstavu, cena za dopravu a ubytko bola dohodnutá niekde mezi 200 - 250 € na hlavu. Po pár ďalších správach nasledovalo z Gregorovej strany už len hrdinské zablokovanie môjho FB. Len doplním, že Gregor sa potom už ani len nepokúsil prísť za nami. Absolvoval nakoniec výlet po Slovinsku s Jasonom - ďalším členom Chorvátskeho Multi–culti tripu 2022. S odstupom času som presvedčený, že v onú sobotu ani nevyrazil. Nuž, kamarát, nedokážem pochopiť, čo Ťa k tomuto celému viedlo a úprimne Ti neprajem nič zlé, ale pamätaj, že karma je zdarma. Však Tebe sa to raz vráti. A prečo to tu celé tak podrobne rozpisujem? Nie, nie je to preto, aby som sa anonymne vyžaloval na internetoch - ako je to teraz "IN". Je to preto, aby som ukázal, koľko starostí môže narobiť jedno, zdanlivo bezvýznamné, rozhodnutie. Ak sa plánuješ k niekomu pridať tak, ako Gregor k nám, tak ku..a, ROZMÝŠĽAJ! Na druhej strane, ak k sebe niekoho berieš, dávaj si pozor. Internet je plný chrapúňov a ja som na jedného natrafil. Bolo to vo FB skupine TET, a keďže je dosť možné, že zmrd sa v nej motá aj naďalej, prikladám tiež pár foto a kontakt. Možno tým niekomu ušetrím nejaké tie starosti, alebo peniaze. Alebo oboje...

Gregor Kocjančič, Koper, Slovinsko
fb: www.facebook.com/gregor.vicjo/
e-mail: vicjo@email.com
tel: +38640497922