Invalida Balkán trip 2023 7/15

Deň 5. Tak, dnes vo dvojici...

Trasa: Berovo - Vladimirovo - Paruca (1356 m. n. m.) - Bel Kamen (1707 m. n. m.) - Pochivalo - Shashavarlija - Štip - Veles

Ráno je Milanova noha zhruba v rovnakom stave ako večer a bolí, čo je ale v podstate dobre, lebo sa to nezhoršilo. Raňajky kupujeme v potravinách u pána domáceho, kávičku varíme na izbe. Dohadujeme sa, že sa rozdelíme. Milan ostane dopoludnia oddychovať a potom sa presunie - asi do mesta Štip. Operatívne sa ešte dohodneme telefonicky počas dňa. My s Jirkom sa vydávame tým istým smerom, ale horami. Tak teda ideme. Cesta je prašná až piesčitá. Niekedy to celkom fajne vozí. Ale hlavne... "Idú tie koče a strašne sa práši! Denne tak dva-tri koče a hlava je špinavá..." Chudák Jirko. Potom sa párkrát doslova brodíme kríkmi a správnu cestu držíme len vďaka červenej čiare na navigácii.

Video: Berovo - Vladimirovo, Macedonia 09/24

Pod kopčekom Paruca si chcem odbehnúť na neďaleký výhľad, ale Jirkovi sa nechce. Vraj si zatiaľ oddýchne. Z výhľadu nakoniec nebolo nič moc a tak som do pár minút späť. Nachádzam Jirka v družnej debate s miestnym pastierom. I keď... Používať v spojitosti s Jirkom termín "družná debata", je trochu prehnané. Je to skôr družný monológ smerom k Jirkovi.

Malá vsuvka: Jíro je vám zvláštny človek. Moc toho nenahovorí a ku všetkému pristupuje strašne pasívne. Všetko je mu jedno a niekedy mám z neho pocit, že je tu vlastne za trest a len kvôli mne. Je to, samozrejme, hlúposť a ja to viem! Ale aj tak si to musím čas od času pripomenúť. Len tak, sám pre seba a pre istotu... Určite nechcem rýpať. Koniec koncov, každý sme nejaký. Len opisujem to, čo vnímam. Nezabudnem, ako sme si prvýkrát volali ohľadom výletu, kedy po pozdrave nasledoval môj asi päťminútový monológ o tom, čo, kedy, kde, ako, s kým atď, atď... Na čo mi Jirko suchopárne vraví do telefónu "Tak jo..." - a bolo vymaľované a dohodnuté. Preto mu (myslím, že to bolo ešte cestou v aute alebo najneskôr v prvý večer) prischla ona prezývka "Pan Mluvka".

Odstavujem teda mašinu aj ja a snažím sa tiež prehodiť pár slov. Ponúkam domácu a, samozrejme, dostávame pozvanie na kávu. Jirkovi je to jedno (ako inak...). Nakoniec sa z toho vykľulo celkom príjemné stretnutie. Pánko je typický balkánsky horal. Je tu celé leto sám a pasie dobytok. Rozpráva nám o svojich deťoch, ktoré žijú v meste. Evidentne je rád, že má aspoň nachvíľu s kým pokecať. Ku káve nám pridáva aj niečo pod zub. Nakoniec nám ešte ukazuje drevenicu, kde spí. Proste paráda. Pre toto to tu milujem.

Pár srdečných pozdravov a prášime ďalej - doslova. I keď, teraz už o dosť menej. Cesta vedie lesom. Ďalšiu zastávku dávame na malej čistinke pod vrchom Bel Kamen sk.mapy.cz/s/darepolulu. Stretávame tu ďalšieho pastiera kráv. Je to mladší chalan a je to moderný pastier, lebo sem chodí na kroske. Ale domácu vypije... Pýtam sa ho na cestu na vrchol a krúti hlavou, že náročná, kamenistá a strmá a určite nie s veľkou moto, ako mám ja, lebo sám má problém vyjsť hore. Nechávam si teda poradiť a samozrejme to idem spróbovať. Cestou sa síce musím prepletať pomedzi kravy, ale inak je to celkom pohodička. Na vrchu ma potom napešo aj s kravami dobehol a celkom vyvaľoval oči. Nuž.. má sa ešte čo učiť, chalan. Nie je to tu žiadny wow-výhľad, ale keď už som tu, lietam s dronom. Aby som nezabudol... Jirko obligátne čaká dolu.

Pokračujeme opäť lesom a neďaleko dedinky Kozbunar, pod kopcom menom Dumaja, sa nachvíľu napájame na asfalt. Volám Milanovi. Z Berova vyrazil okolo obeda a smeruje do Štipu. Tam sa teda stretneme. Keďže po asfalte tam bude isto skôr ako my, zoženie ubytovanie. Dohodnuté. S Jirkom teda pokračujeme ďalej horami. Cesta je dosť trápenie, znova veľa prachu a vyjazdených koľají. Pomedzi to prechádzame cez pár veľmi strmých a kamenistých zjazdov. Tesne za jedným takým ostrým vracákom nasleduje strmý výjazd. A tak radšej stojím a otáčam sa na dvakrát, aby som výjazd mohol dať potom našupu - s rozbehom. Medzitým ma dobieha Jirko. Zastane a ja na neho pozerám. Niečo mi nesedí. Chvíľu mi to trvalo, ale prišiel som na to. Nemá ľavý kufor. Strašne sa smejem. Ako sa toto dá? A hlavne, ako to, že si to nevšimol?? Takže otočka. Kufor nachádzame asi po polkilometri. Ležká si na kraji cestičky a čaká na nás. Jirko vraví, že si tam zase raz ustlal a motorku zdvihol už pravdepodobne bez neho. Zámok to má porátané. Kufor uchytávame gurtňou a pokračujeme ďalej.

Je už neskoré popoludnie a blížime sa k mestu Štip. Cesta je opäť megaprašná, prechádzame ale celkom peknými, malebnými lúkami, po ľavej strane vidno v diaľke Topolnicko jazero. Z celého dnešného dňa sú toto však jediné zaujímavé scenérie. S prihliadnutím na to, koľko sme sa trápili, ja by som si dnešok len kvôli týmto pár výhľadom už nabudúce určite nezopakoval. Ak ideš po TET-ke, celý úsek Delčevo - Berovo - Štip kľudne vynechaj. O nič neprídeš. Ešte aj to málo radosti nám kazí svorka psov. Na každom výlete to musí prísť aspoň raz. Rozbehnú sa za Tebou a nie a nie sa ich striasť. Ideš na hranu, lebo chceš ujsť. Nemáš možnosť sa obzerať dozadu, nevieš presne, čo sa za Tebou deje. Počuješ len štekot. Je to strašne nepríjemné a vyčerpávajúce. Častokrát rozmýšľam, čo by sa dialo, keby som spadol. Našťastie, dnes nie je ten deň, kedy by som to mal zistiť.

Video: Shashavarlija - Štip, Macedonia 09/23

Konečne Štip. Do mesta ale vchádzame cez brutálne geto. Chvíľu mám pocit, že som na východnom Slovensku. Ešte som také na Balkáne nevidel. Inak, Štip vyzerá naozaj honosne, čomu nasvedčujú aj ceny ubytovania. Ako sa dozvedáme od Milana, ktorému voláme z pumpy, obišiel tu niekoľko hotelov a všade sú ceny od sto eur vyššie. Vzhľadom na stav jeho nohy je to celkom výkon - toľkokrát nasadnúť a zosadnúť. Dosť ma to prekvapilo. Milan sa teda vydal ďalej na západ a nocľah nachádza asi o 40 kilometrov ďalej v meste Veles. Nejaký hotel, momentálne síce v rekonštrukcii, ale izby normálne fungujú a aj reštiku majú otvorenú. Viac nám netreba. Zastavujem pri hoteli a zničohonič mi začnú prichádzať správy na Whatsapp, Messenger a tak... Sakra, že by som si zas omylom zapol dáta? Už sa mi to stalo pred dvoma rokmi a vtedy - len vďaka tomu, že môj operátor má nastavený strop na platené dáta v roamingu - ma to vyšlo "iba" na 50 eur. Potom Ti dáta automaticky vypne a Ty musíš SMS-kou potvrdiť, že chceš megadraho surfovať aj naďalej. Celkom múdre riešenie. Toto však nie je tento prípad. Zisťujem, že som pripojený na hotelovú wifinu. Ako to? Nič som predsa nepripájal. Ahaaa, blik! Došlo mi. Spal som tu pred dvoma rokmi počas výpravy s Filipom a telefón si pamätá. Aká nostalgia. Dávame klasický večer - sprcha, jedlo, pivo, spánok.