Invalida Balkán trip 2023 8/15

Deň 6. Opäť trable.

Trasa: Veles - Izvor - Pomenovo - Prisad - Prilep - Belovodica - Prilep - Bitola

Deň 6.

Milanova noha je na tom stále zhruba rovnako. Určite chce pokračovať - dokonca by si trúfol aj na ľahší offík. Ale že či by sme - ak sa dá - aspoň dnes ešte nedali len asfalt. Samozrejme, že sa dá. Neboj sa, Milanko, prezývka Kyborg Ti zostáva aj tak. Fandíme si, že by sme dnes dorazili do Albánska. Do Pogradecu, cez Prilep a Bitolu, aj s odbočkou do mramorového lomu v Belovodici, je to necelých 300 kilometrov. To dáme s prstom v nose. V Belovodici som už síce bol, ale keď už máme cestu okolo, stavíme sa (hlavne kvôli chalanom). Vyrážame teda do Prilepu. Keďže dnes žiaden off, volím na mape žltú cestičku cez Izvor, Pomenovo a Prisad. Prd makový... Kúsok za Izvorom, kde sa vzal - tu sa vzal, lepšie povedané, kde sa nevzal - tu sa nevzal, asfalt. Zrazu bol fuč. Najprv to bol len taký pohodový štrk, neskôr, cez hrebeň medzi Pomenovom a Prisadom sa to mierne zhoršilo. Všetko ale zvládnuteľné ľavou zadnou. No a práve to je problém, keďže Milanova ľavá zadná je momentálne nakašu. Je teda dosť nespokojný a dáva to najavo. Neštve ho ani tak to, že nejdeme po asfalte, ako to, že dohoda znela jasne - dnes žiadny off. Takmer z toho bola hádka. Ukazujem mu však, že cestu som plánoval v najlepšej viere a na mape sa naozaj tvárila ako hlavný ťah. Keďže Milan to má v hlave upratané a obaja sme dospelí, celú vec si rýchlo vysvetľujeme a pomyselné plamene osobného konfliktu hasíme už v zárodku. #TaktoSaToRobiDoPsejMatere! Inak... mne sa dnes tá moja mašina nejako nezdá. Správa sa divne. Neviem to presne opísať, je akoby nestabilná. Dvakrát kvôli tomu aj stojíme a kontrolujem podvozok. Žiaľ, keďže sa mi javí, že to pochádza od prednej vidlice, kontrolujem len predok (časom sa dozvieš, prečo žiaľ). Nič som nezistil a tak pálime ďalej. Po prejazde sedlom sa nám otvoril pekný výhľad na kotlinu, v ktorej leží Prilep. Hory okolo sú nádherné. Také drsné a skalnaté, ešte som také nevidel. Nebyť Milanovej pochrámanej nohy, určite sa tu pomotáme. Okrem toho, lomov je tu niekoľko a to omnoho väčších ako ten v Belovodici. Jazdením po okolí by sa opäť dala stráviť fúra času. Určite sa sem vrátim.

Štip - Izvor, Macedónsko

Prilep, Macedónsko 1

Prilep, Macedónsko 2

Prilep, Macedónsko 3

Prilep, Macedónsko 4

V meste zatiaľ nestojíme a hneď odbáčame do Belovodice, nad ktorou sa nachádza spomínaný lom. Cesta je asfaltová až na posledný približne kilometer. To už je síce štrk, ale je to prudká pohoda. Invalida bol vopred upovedomený a zaprisahal sa, že frflať nebude. Vstup do lomu bol pred dvoma rokmi zatarasený reťazou a vedľa neho bolo malé parkovisko. To je teraz zahrnuté, takže parkovať nie je kde, ale reťaz je spustená na zemi. Viac nám netreba. Šup s motorkami dnu do areálu, a nech už je to poriadne nadrzovku, tak až rovno hore - na kopček nad ikonickým jazerom. Tým, pre ktoré je tento lom taký známy. Trávime tu asi 15 minút. Foto sem, foto tam...

Belovodica, Macedónsko 1

Belovodica, Macedónsko 2

Belovodica, Macedónsko 3

Video: Marble mine - Belovodica, Macedonia (09/2023)

Potom si nás všimol nejaký pracovník a dosť nevľúdne nám dáva najavo, že tu nemáme čo robiť. Ako keby som to nevedel... Dobre kámo, kľud. Už tu nie sme... Frčíme teda naspäť do Prilepu, že sa tu najeme a budeme pokračovať do Albánska. Polohu lomu prikladám: sk.mapy.cz/s/luceluluze.

Video: Marble quarry - Belovodica, Macedonia (09/2023)

Opäť prd makový. Pozor, teraz to príde... Ako tak schádzam z kopca (bolo to krátko pred napojením sa na asfalt a ja som našťastie nešiel rýchlo), prišlo rozlúštenie záhady mojej nestabilnej motorky. Zrazu niečo ruplo, zablokovalo mi zadné koleso, motor zhasol a stojím. Dal som to bez pádu, ale posed mám podozrivo nízky. V prvých momentoch absolútne nedokážem pochopiť, čo sa vlastne stalo. V hlave skrat - nahadzujem poistky. Zosadám a obzerám motorku. Musím ju ale držať, lebo bočný stojan sa nedá použiť. Motorka je zrazu naozaj akási nízka. Jirko mi pomáha postaviť ju na centrál. No a teraz sa podrž... Do zoznamu bizarností, ktoré sa mi prihodili na cestách, si píšem ďalšiu - zatiaľ azda (a pevne verím, že aj navždy) tú najväčšiu. Prosím pekne, stratil som maticu zo skrutky, ktorá držala spodné uchytenie tlmiča (na vidličke), skrutka sa následne vysunula a keď o ňu počas jazdy zavadilo pohybujúce sa prepákovanie, zlomila sa aj s polovicou vidličky, tlmič sa šmykol nabok a motorka kľakla. Je to neuveriteľné. Čo teraz...? V roku 2019, keď som kúpil HyperPro podvozok mi v Albánsku vytiekol nový tlmič. Mal asi 2 500 km. Vtedy mi tam šikovní mechanici vo Vlorë naimprovizovali druhý z nejakej Suzuki a pobiede sa s tým dalo docestovať domov. Ukázalo sa, že tlmič vytiekol kvôli nečistotám na piestnici. Ono, jazdiť s tým po blate nebol najlepší nápad. Tlmič mi v HyperPro vyreklamovali (pozdravujem do Eresracing-u) a kúpil som naň návlek. Odvtedy je po probléme, ale pre istotu nosím so sebou náhradný - pôvodný - kvôli váhe bez struny. Samozrejme, všetci sa mi za to smejú. Teraz mi to zachránilo kožu. Jedinou otázkou ostáva, ako sa dostať do mesta do nejakého servisu, keďže, napriek tomu, že so sebou nosím slušnú hromádku náradia, všetko potrebné na výmenu tlmiča tu nemám. Od Balkáncov som sa už čo-to naučil a tak improvizujem. Jedna strana vidličky na tlmiči mi ostala. Používam skrutku z pôvodného tlmiča, ktorá je o niečo kratšia a ako maticu používam, pozór, vidličku z pôvodného tlmiča a vytváram tento paškvil. Zdrhovačka je tam len kvôli tomu, aby som vidličku - v prípade, že by sa uvoľnila - nestratil. Ako sa vraví, pomôž si človeče, aj Pánboh Ti pomôže... Uvidíme, ako to bude fungovať. Už teraz mám strach.

Zlomený tlmič 1

Zlomený tlmič 2

Zlomený tlmič 3

Tu sa dostávam k príčine problému. Vidlička na pôvodnom tlmiči má jednu dieru priebežnú a v druhej má závit, do ktorého sa uchytí skrutka. Vidlička na HyperPro tlmiči má obe diery priebežné, takže na uchytenie potrebuješ skrutku dlhšiu a na druhej strane maticu. Jeden by si myslel, že som to slabo utiahol. Lenže toto isté sa mi stalo pred rokom v Chorvátsku a bez väčšej ujmy to skončilo len vďaka tomu, že som si to náhodou včas všimol. Takže na dotiahnutie matice som si potom dal sakra majzla. Matica samozrejme poistná a zalepená. Zjavne tu dochádza k nejakým pochodom, ktoré ja nedokážem opísať, ale ktoré spôsobia, že matica sa jednoducho povolí. Týmto pozdravujem aj do HyperPro. Načo k..va je dobré vymýšľať vymyslené?? Výrobca vie čo a prečo robí a do vývoja investoval nemalé peniaze. Aj takýto zdanlivo bezvýznamný detail môže narobiť slušnú šarapatu. Nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by sa to stalo pri vyššej rýchlosti, alebo v premávke... Uff... Nie, naozaj si to nechcem predstaviť! Čerešňa na torte - tlmič ako taký je neopraviteľný, lebo vidlička je súčasťou nastavovacieho mechanizmu odskoku tlmiča. Kvôli výmene treba tlmič vypustiť. Viac sa oplatí nový. Bravó, určite kúpim aj nabudúce.

S provizórne uchyteným tlmičom a so stiahnutým zadkom sa presúvame do Prilepu hľadať pomoc. Obchádzame pár servisov, ale dnes je nejaká zlá konštelácia. Napriek tomu, že Milan vie bulharsky a vysvetľuje, že nám stačí malé miestečko na dvore a zapožičanie zveráku a pár kusov náradia, ktoré by si zrátal na prstoch jednej ruky (samozrejme, nechceme to zadarmo) a že celý úkon zvládneme sami, tak: V prvom servise E-E, lebo oni robia len autá (What???); V druhom servise E-E, lebo neochota level nekonečno; V treťom servise E-E, lebo síce ochota, aj priestor je, ale sváko práve zatvára, lebo žení syna. Ešte sa nám silno ospravedlňuje (jemu budiž odpustené). Motáme sa po meste v hustej premávke vyše hodiny. Pomoc nachádzame až na štvrtýkrát v servise na dvore rodinného domu, aj to musím borca chvíľu presviedčať, lebo vraví, že o hodinu a pol zatvára a naozaj musí odísť. Uisťujem ho, že za ten čas to stihnem vymeniť dvakrát. Dobre, teda. Milan s Jirkom zatiaľ idú uloviť niečo na jedenie, lebo tu sú mi naozaj zbytoční. Aspoň si ušetrím Milanove reči o tom, aká som zase brzda... Kto ho bude počúvať?? Hahaha! Moc som si ale nepomohol, lebo len chvíľu na to, ako som sa horlivo pustil do práce, vychádza na dvor starý ojciec, sadá si vedľa mňa na lavičku a spustí... Ja netuším čo, ale ide vkuse. Melie a melie - zjavne očakávajúc moju interakciu. Ja mu ale poprvé nerozumiem ani slovo, lebo, samozrejme, rozpráva rýdzo macedónsky a pri tom šušle a podruhé, je zjavné, že už má čo-to odžité a hlava predsalen neslúži tak ako kedysi. Na dokonalý opis tejto situácie si požičiam úryvok z divadelnej hry Švestka od Járy Cimrmana: "Stáří se vyznačuje zejména dvěma jevy, komplementárně přepojenými. Je to: Neschopnost udržet myšlenku a pak je to neschopnost myšlenku opustit." Domáci sa ho snažia párkrát zahriaknuť, ale len tak ležérne - aby sa nepovedalo. Zjavne ho majú prečítaného a vedia, že on sa len tak vypnúť nedá. Do toho sa tam stihol priplichtiť nejaký (asi) sused a silno sa mi snaží mudrovať ale že úplne do všetkého čo robím. Neviem, či sa smiať, alebo plakať. Toto je otravnosť level jehovista - vegán. S výmenou som, napriek útrapám s dedom a susedom (alebo možno práve vďaka nim), hotový za 40 minút. Platím 20 eur a nejaké to poldeci. Peniaze musím chalanovi opäť nanútiť. Ohučaný odchádzam za zvyškom partie na pumpu. Nestihnem ani zosadnúť a už počúvam. "Tak co, pane Brzdo... ?" Milan sa proste nezaprie. Chjo... som si pomohol... Aspoň, že majú pre mňa nejaký teplý sendvič.

Je tesne pred zotmením, ale rozhodujeme sa, že sa ešte presunieme aspoň o čosi bližšie k Albánsku - do Bitoly. Dorážame už potme a hľadáme ubytko. Jirko má v paušále nejaké dáta mimo EU, tak mi vždy večer nachvíľu zapne internety a my nemusíme somrovať wifinu na pumpe. Inak som bol už rozhodnutý, že si tento rok kúpim turistickú dátovú kartu, ale keď je takáto možnosť, tak je to bezpredmetné. Počas dňa internety aj tak nepotrebujem, respektíve, bohate stačí, ak sa pripojím niekde na káve alebo obede. Prichádzame teda k vytipovanému penziónu, ale majú plno a vraj sú v meste nejaké oslavy, tak to teraz bude s nocľahom održku. Bububu a Milan už horekuje, že čo teraz. No nič predsa. Nachádzame voľné 3 izby v penzióne hneď oproti. Aj s parkovaním. Sme tesne vedľa malého námestíčka a tak po hygiene vyrážame zjesť pizzu a vypiť nejaké to pivo. Milan sa túla niekde po okolí a tak som len s Jirkom a kecáme. Naozaj! Asi prvýkrát ho na výlete počujem súvisle rozprávať (teda, ak nerátam občasné telefonáty pracovného charakteru). No toto... Von mluví! Po čase za nami dokrivká Milan a my sa odoberieme spať.
Ešte taká vec. Dnes, kúsok pred Prilepom, som zahliadol takéto čudo. Je to niečo ako pojazdná píla. Z prvej som si myslel, že je to nejaký "samodomo" vynález. Ono to ale ide veselo aj 60, je to dvojmiestne a neskôr som ich stretol ešte niekoľko, takže to vyzerá, že to niekto vyrába sériovo. Ten pokrok... Kde se to zastaví???

Pojazdná píla - Prilep, Macedónsko 1

Pojazdná píla - Prilep, Macedónsko 2