ISSN 1336-6491 | Online: 2204 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29890
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17657)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12233)
Diskusia Diskusia k článku (17)  [Verzia pre tlač] Tlač

Korzika a Sardínia 2005 2/6

 Zdieľať

Pridané: 18.01.2006 Autor: Lucky
Čitatelia: 14816 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Trajekt prichádza okolo dvanástej a keď otvára svoju obrovskú papulu uvažujeme čo to bude za plavbu. A už nasadáme, motorky dopredu, ku stene, priviazať o stenu za zadnú stupačku a už kráčame po schodoch na ôsmu palubu tohto 9 poschodového kolosu.

O 13:30 sa začína loď hýbať. Slnko nemilosrdne praží, teplota vysoko nad 30°C. Bazén na siedmej palube láka hodiť sa doň, alebo si aspoň dať ľadový nápoj v klimatizovanej reštaurácii. Fascinovaní krásnymi scenériami fotíme a natáčame. Prechádzame okolo ostrovov, rýchlosť podľa navigačného 35 km/hod. Žiaľ v uzloch to neviem. Ceny na trajekte sú ozaj primerané za dve capucina a dve tyčinky Bounty sme zaplatili 3,60 €.

 Dovidenia Livorno čaká nás šíre more.
Dovidenia Livorno čaká nás šíre more.

Počasie sa začína meniť, mračí sa a z oparu sa vynára ostrov. Už podľa jeho veľkosti vidíme, že sa blížime na Korziku. K nášmu trajektu pripláva čln s nápisom “Pilot” a po jeho prirazení k trajektu preskakuje lodivod na trajekt a riadi ho ďalej do prístavu v Bastii. Mesto veľmi pripomína Monte Carlo svojou polohou na kopcoch nad prístavom. Je to moderné preľudnené mesto.

Po vylodení krátka prestávka na konzultáciu čo ďalej. Rozhodujeme sa ísť do stredu ostrova a odtiaľ vyrážať na výjazdy. Pretláčame sa hustou premávkou, čo nie je až taký problém ako u nás. Vodiči pred križovatkou keď vidia za sebou motorky radia sa ku stredu a nechávajá vľavo voľné miesto a tak sa dostávame rýchlo vpred.

 Aj keď sa to nezdá to nie je Monte Carlo ale Bastia na Korzike.
Aj keď sa to nezdá to nie je Monte Carlo ale Bastia na Korzike.

Napriek tomu sa do Ghisonaccie vzdialenej 85 km od Bastie dostávame až o 19:45. Prichádzame do stanového tábora v čase keď starší pán – majiteľ zatvára bránu. Lámanou angličtinou nám vysvetľuje, že má voľno, len tu už nikto neni ubytovaný lebo začalo pršať a všetci zdvihli kotvy, reštaurácia je zatvorená … Začíname mať z toho zlý dojem a tak sa spytujeme na bungalovi. Zdá sa, že majiteľ nerozhoduje o všetkom, lebo volá svoje manželke a až po konzultácii s ňou nám ponúka bungalov pre 5 osôb za 35€ za noc. Nie za osobu za celý bungalov so sprchou, plynovým varičom jednoducho dobre vybavený. Berieme to všetkými piatimi, večeriame a tešíme sa ako sme to dobre vybavili…

5.deň Ghisonaccia (F) – „Mesto duchov“ 0 km

Ráno vstávame do mierne zamračeného dňa. Rozhodnutí ísť sa pozrieť po ostrove raňajkujeme a perieme si veci. Skôr ako by sme sa stihli zbaliť sa však zamračilo a z ničoho nič začína pršať, potom sa pridávajú blesky a hromy. Postupne chápeme, že z dnešného jazdenia nebude nič. Po niekoľkých hodinách začíname už zachraňovať motorky, jedna pod strechu a pod druhú dlžobná kocka. Majiteľ pobehuje v gumákoch a voda mu v niektorých miestach siaha až do výšky 10 cm pod kolená!

 Jednodňová búrka v „meste duchov“ Ghisonaccia na Korsike zanechala následky
Jednodňová búrka v „meste duchov“ Ghisonaccia na Korsike zanechala následky

Okolo siedmej večer prestáva na chvíľu pršať. Ideme sa pozrieť k moru, Reno našiel odvahu vrhnúť sa do rozbúrených vĺn. Ale silne zatiahnuté nebo neveští nič dobrého. Prichádzame späť do bongalovu a v tej chvíli začína opäť pršať. V noci nás až nadhadzuje na posteliach, tak silné blesky a hromy sme ešte nezažili. Búrky končia až nad ránom po takmer 24 hodinách. Niet divu, že sme tento tábor nazvali „Mesto duchov“

6. deň Ghisonaccia (F) – Bonifacio (F) – Ajaccio (F) – Ghisonaccia (F) 347 km

Konečne neprší. Domáci vonku odstraňujú následky včerajších búrok, blato, polámané stromy, ucpaté žumpy a zhodené elektrické vedenia. O 11:00 sadáme na mašinky a mierime smerom do Bonifacia. Cesta je pomalá všade je blato, skaly, vetvičky nájde sa aj predzáhradka, ktorú vyplavilo rovno na cestu. Hlavne však treba zhlboka dýchať a zrazu sa cítite ako v grile, to vonia maccha, zmes rôznych bujne rastúcich bylín, ktoré husto rastú na ostrove. Niet divu, že niektorí turisti nazývajú tento ostrov voňavým.

 Mesto na útesoch alebo Bonifacio v plnej kráse.
Mesto na útesoch alebo Bonifacio v plnej kráse.

Po necelých dvoch hodinách dorážame do Bonifacia zaliateho slnkom i keď tu fučí nepríjemný vietor od mora. Napriek tomu je počasie krásne a mesto ešte viac. Je to jeden z najčarovnejších kútov na zemi. Mesto na ozrutných pieskovcových útesoch s malebnými úzkymi uličkami, obchodíkmi a reštauráciami. Poschodové domy postavené na hrane útesu, keď vám niečo vypadne z okna môžete to hodnú chvíľu pozorovať, kým to dopadne na morskú hladinu, ale tiež sa s tým rozlúčte, odpláva to na večnosť. Kupujeme zopár upomienkových predmetov a kráčame späť k motorkám.

Naša cesta ďalej vedie po západnom pobreží do Ajacia, rodiska Napoleona de Bonaparte. Na naše prekvapenie západné pobrežie je omnoho krajšie ako východné. Skalné útesy pokryté nízkym porastom, skaly najúžasnejších tvarov, piesočnaté pláže s bielym pieskom sa zarývajú do skalnatých kopcov. Ak sa chcete ísť kúpať tak si to musíte odšlapať po svojich z parkoviska lebo cesta veidie vysoko nad pobrežím a je od neho vzdialená niekoľko sto metrov.

 Skalnaté západné pobrežie Korziky.
Skalnaté západné pobrežie Korziky.

Zastavujeme sa na chvíľu v Pizzerii pri ceste. Pizza bola výborná, domáca, robená naozaj na ohni a z ozajstných rajčín. Cena 8€ za porciu nebola zlá ale mohli nám dať zľavu za stojné, lebo sme čakali celú večnosť.

< >

Pridané: 18.01.2006 Autor: Lucky Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (17)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »