ISSN 1336-6491 | Online: 2607 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29976
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17701)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12275)
Diskusia Diskusia k článku (17)  [Verzia pre tlač] Tlač

Korzika a Sardínia 2005 3/6

 Zdieľať

Pridané: 18.01.2006 Autor: Lucky
Čitatelia: 14863 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Nasadáme na mašinky a po pár kilometroch musíme tankovať. Majú tu asi benzín s obsahom stopového zlata, lebo jeho cena je 1,46 € za liter !!! Do Ajaccia prichádzame o 18:45, klasické prímorské moderné mesto plné áut, obchodov a občerstvovacích zariadení. Prechádzame cez hlavnú avenue, ešte fotka pri Napoleonovej soche, jednej z desiatok iných, a odchod späť do stanového tábora, veď hodiny ukazujú 20:00.

 Novodobí rytieri zložili hold svojmu predchodcovi Napoleonovi
Novodobí rytieri zložili hold svojmu predchodcovi Napoleonovi

A teraz nás čaká len 105 km do našej základne. Napriek tomu navigačný tvrdí, že to zvládneme za viac ako dve hodiny. Teda cesta asi nebude nič moc. Zo začiatku to šlo, lebo sme boli na hlavnej komunikácii do Bastie. Potom však prišla odbočka do lesa a tu to začalo. Serpentíny, cesta úzka tak na jeden a pol auta, žiadne zvodidlá ba ani pätníky a pritom stúpame z úrovne mora do výšky 1 450 m.n.m. Cestou stretávame celú zoologickú záhradu, kozu, psa, kravy čo pokojne stoja uprostred cesty a evidentne im je jedno, že nemáme kade prejsť. Okrem tohto zverinca sme stretli slovom tri autá… Jednoducho adrenalín a to ešte šťastie, že sme nevideli ponad aké priepasti sme išli.

Nakoniec prichádzame zdraví ale vysilení do “mesta duchov” až o 23:30 a sme ozaj radi, že to máme za sebou. Ešte večera zložená z melona a broskýň a ideme spať.

7. Ghisonaccia (F) – Bonifacio (F) – S. Teresa Gallura (I) – Sassari (I) 218 km

Včera sme sa tešili, že už konečne neprší no dnes to už neplatí. Ťažké mračná a kvapky dažďa nás presvedčili obliecť si regenkombi. Platíme za tri noci prespané v bungalove iba 105 € t.j. asi 12 € za osobu a noc. Sme radi, že sme včera videli Bonifacio zaliate slnkom, lebo dnes také usmoklené stráca trochu na kráse. Klesanie do prístavu stojí ozaj zato. Sledujeme malé autobusy, ktoré to na opačnú stranu berú spočiatku šmykom aby to do kopca vôbec zvládli..

 Takto „odpočívajú“ mašinky na trajekte uviazané o stenu.
Takto „odpočívajú“ mašinky na trajekte uviazané o stenu.

Kupujeme si lístky na trajekt. Za osobu a moto je to 26 €, za dve osoby a moto 37,50 €. Dávame si kávičku a sledujeme krásnu plachetnicu nakladajúcu turistov vo veku niečo medzi 70 a smrťou. Trajekt je pochopiteľne menší ako ten z Livorna a podstatne slabšie vybavený. Na hornej palube dosť fučí, ale chceli sme vidieť ešte raz mesto na útesoch.

Po príchode na Sardíniu do mesta S. Teresa Gallura hneď tankujeme. Opäť talianska špecialita, automaty na tankovanie, dáš bankovku a tankuješ. Keď nemáš drobné máš smolu alebo necháš na stojane benzín pre ďalšieho zákazníka. A tak tankujeme za 10 € benzín, cena už zase klesá na 1,35 € za liter.

Pokračujeme smerom na Porto Tórres. Začína sa opäť mračiť a tak sa ledva stíhame obliecť do regenkombi a už aj leje. Pokrútenými cestami v kopcoch popri pobreží prekonávame vzdialenosť cca. 100 km do stanového tábora pri meste Sassari. Cestou sme stretli troch trojkolkárov, ktorí za sebou ťahali obytné prívesy. Teda videl som hocičo, ale toto ešte nie.

 Stanový tábor v Porto Torres za nami v pozadí more.
Stanový tábor v Porto Torres za nami v pozadí more.

Ubytovávame sa vzhľadom k počasiu v bungalove. Stojí to síce 72 € na noc za celý bungalov, ale je to slušne vybavené. Večer zisťujeme, že nemáme dosť potravín a tak pred 20:00 vyrážame pod vedením navigačného do mesta Sassari. Keď nás ten fešák vedie do priemyselnej zóny chvíľu mu neveríme, no keď vidíme pred sebou Diskont tak sa ukľudňujeme. Za plný kôš nákupu platíme iba 14 € a tie ceny stoja za to, minerálka 1,5 l za 0,3 €, pivo 0,33 €, sedem bosniakov 0,96 €, jednoducho ako doma. A tak za vyprevádzania miestneho personálu slovami „Moto super“, naše „Gracie“ je ozaj úprimné. Večer končíme pri pivku a dobrej nálade.

8. deň odpočinkový stanový tábor Sassari (I) 0 km

Slnko praží ako divé a tak využívame deň na športovanie, vyleštenie mašiniek, vysušenie mokrých vecí a pravdaže kúpanie v mori a opalovanie sa. Zajtra pokračujeme na juh.

 Niekto sa kúpe, iný chystá večeru, pláž v Porto Torres.
Niekto sa kúpe, iný chystá večeru, pláž v Porto Torres.

9. deň Sassari (I) – Iglesias (I) – S. Antioco (I) 335 km

Ráno sa povzbudení slniečkom vydávame na cestu po západnom pobreží . Ešte zaplatiť za chatku. Rozčarovaní zisťujeme, že nám zamlčali ešte akýsi turistický poplatok a tak sa cena za ubytovanie mení na 89 € za noc. Radšej mávneme rukou a odchádzame.

Hneď na to trochu problémy s tankovaním, opäť aotomat za 20 € 14,5 litra benzínu teda asi 1,38 € za liter. Cesta vedie chvíľu vnútrozemím no potom sa hadí po pobreží. Asfalt je perfektný, len si uvedomujem, že všade je plná čiara, no ani domáci si z nej nerobia žiaden problém a tak predbiehame aj my jedna radosť. Toto je tiež jeden rozdiel oproti Korzike kde naopak je len prerušovaná aj v neprehľadných zákrutách. Stretávame tu aj dlhú kolónu rôznych motoriek doprevádzanú policajtmi a sanitkou, asi nejaký miestny zraz.

 Západné pobrežie Sardínie, skaly, serpentíny, more  a dobré cesty.
Západné pobrežie Sardínie, skaly, serpentíny, more a dobré cesty.

< >

Pridané: 18.01.2006 Autor: Lucky Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (17)  [Verzia pre tlač] Tlač

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »