Jasov - kláštor premonštrátov, Slovensko - Bod záujmu - Tip na Výlet

Vznik kláštora premonštrátov v Jasove siaha do roku 1230. Pôvodne stavby ale úplne zničili nájazdy Tatárov. Už v roku 1255 sa zo súhlasom kráľa Bélu IV začalo z jeho obnovou. Na pôvodných troskách vznikli hradby opevnenia a nádherný gotický kostol. Uhorský kráľ Ladislav udelil kláštoru neobmedzené právo na ťažbu rudy, čo mu prinieslo bohatstvo a rozmach.

Kláštor v tej dobe stál na odľahlom zalesnenom údolí rieky Bodvy, chránený vodnými priekopami. Poskytoval útočisko utláčaným a utečencom. Dočasný azyl tu našla aj egerská kapitula, keď Eger prepadli a vydrancovali Turci. Ale aj tento kláštor bol za nejasných okolnosti na konci 17.-ho storočia zničený.

V roku 1745 vyslala premonštrátska kapitula v Klosterbrucku mladého mnícha Andreasa Sauberera, ktorý mal za úlohu strhnúť rozborené múry a založiť nový kláštor, v ktorom sa následne mal stať opátom. Energický mních položil základový kameň ešte v roku svojho príchodu a na stavbu pozval rakúskeho staviteľa Pilgrama. Ten vtisol kláštoru tradičnú podobu rakúskych stavieb. Centrálne uložený dvojvežový chrám so štvorcovými postrannými dvormi, plastické fasády.

Vysviacka kostola sa konala v roku 1766 a jeho interiér tvoria barokové fresky a bohatá štuková výzdoba. Aj keď kláštor nedosahuje majestátu a bohatosti Göttweigu, Melku či Weingartenu, patrí do rovnakej kategórie a stavebného slohu.
Svätý Norbert z Xanten, zakladateľ rádu by ale z kláštora v Jasove asi radosť nemal. Lebo podľa jeho ideálu cieľom mníšskeho postavenia nie je pokľudný život v mohutnej sakrálnej usadlosti, ale potulný život kazateľa, ktorý naboso a v hrubom rúchu šíri slovo Božie všade, kam príde.

Kláštor nie je pre verejnosť sprístupnený, ale pri troške šťastia a diplomacie sa dá pre skupinu dojednať súkromná prehliadka. Ak sa nepodarí, aj pohľad zvonku polahodí oku. V Jasove je k videniu aj nádherná jaskyňa (UNESCO) a možnosť kúpania a člnkovania na rybníku.