Bazilika sv. Petra, Pavia, Taliansko - Bod záujmu - Tip na Výlet

V provinčnej Pavii, v Bazilike sv. Petra in Ciel d'Oro, našiel miesto svojho posledného odpočinku biskup, učiteľ cirkvi, zakladateľ rádu augustiniánov a jeden z najväčších cirkevných spisovateľov všetkých dôb – sv. Augustín.

Trojlodná bazilika z roku 1132 si podnes zachovala svoj strohý románsky ráz. Tehlové neomietnuté steny, jednoduchý mozaikový strop. Nič nezatieňuje mohutný mramorový sarkofág s ostatkami svätca, ktorý sa týči nad hlavným oltárom. Arca di S. Agostino je trojposchodové umelecké dielo vytesané z bieleho mramoru. Samotné pozostatky sú uložené v striebornej urne z 8. storočia.

Sv. Augustín žil v rokoch 354 až 430. Mladosť prežitú v severnej Afrike trávil v radovánkach, uprostred množstva svojich rovnako zhýralých priateľov. Keď ho ale takýto život prestal uspokojovať, rozhodol sa odísť do púšte hľadať zmysel svojho bytia. (Štvrté storočie bolo obdobím púštnych mníchov, tzv. „otcov púšte“.) Jeho verní priatelia sa rozhodli všetko zanechať a ísť s ním. Tam niekde je potrebné hľadať počiatok neskoršieho vzniku rehole a jej dôraz na priateľstvo a oddanosť.

V samotnom meste Pavia nenájdeme pamiatku takej krásy, že by sa tu turistovi, bažiacemu po vizuálnom zážitku, oplatilo chodiť. Strohú baziliku nevynímajúc. Ale tak, ako krása Pavie tkvie v starobylom meste ako celku, aj návšteva baziliky a k nej pripojeného augustiniánskeho kláštora dostáva úplne iný rozmer pri uvedomení si životnej púte a odkazu sv. Augustína. Ak sarkofág nevnímame len ako miesto s uloženými ostatkami svätca, ale aj ako symbol a odkaz na jeho celoživotné dielo, tak môžeme povedať, že toto miesto je jedným z míľnikom na ceste ľudskej kultúry.

O dlhej a namáhavej intelektuálnej ceste obrátenia najlepšie vypovedá sám Augustín:

„Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Od teba ma odťahovalo všetko to, čo by vôbec nebolo, keby nebolo v tebe. Volal si a kričal, tak si prehlušil moju hluchotu. Skvel si sa, žiaril si, tak si zahnal moju slepotu. Šíril si sladkú vôňu a ja som ju vdychoval a túžil som po tebe. Ochutnal som, teraz lačniem a smädí ma. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.“ /Sv. Augustín – Vyznania, 10. kniha - 27. kapitola/

Fotogaléria:

10.02.2014 - Pilgrim

10.02.2014 - Pilgrim

10.02.2014 - Pilgrim