Anketa:
Banská Bystrica - Košice trochu inak, Slovensko - Bod záujmu - Kde si zajazdiť
Hlavnú cestu, tzv južný ťah Zvolen, Lučenec, Košice (cesta č. 50 alebo E571 ) pozná asi každý. Je to cesta rýchla, no preplnená.
Ak máte času nazvyš, existuje aj lepšia a zábavnejšia alternatíva. Tú Vám predstavím v tomto článku. Vyrážať budeme z Banskej Bystrice no táto trasa sa dá prejsť aj zo Zvolena. Osobne dávam tejto trase prednosť vždy, keď nemám úplne naponáhlo. Trasa vedie po vedľajších no kvalitných cestách, je tam malá premávka áut a čo je najlepšie je tam „nekonečné“ množstvo zákrut.
Z Banskej Bystrice vyrážame odbočkou pri múzeu SNP smerom na Hornú Mičinú a Čerín a užívame si prvú dávku zákrut. Od Čerína už zákrut ubúda a pokračujeme ďalej cez Očovú až do Detvy. Tu sa musíme nakrátko napojiť na spomínaný hlavný ťah no už v Kriváni odbočujeme znovu doľava na Hriňovú.
Nasleduje úsek cesty cez horské lúky a lesy až po Kokavu nad Rimavicou. Zákruty nie sú nahusto a nie sú veľmi ostré, dá sa udržovať aj svižné tempo. Pozor na občasné fleky naplaveného štrku na ceste. Pred Kokavou je miesto, kde sa oplatí zastaviť, je tu nádherný výhľad do hlbokej doliny.
![]() ![]() |
Panoráma z Klenovca |
Za Kokavou začína priesmyk Klenovec. Pekné stúpanie s množstvom vracákov. Na vrchole je pamätník. Po poľnej cestičke vpravo sa dá vybehnúť na vrchol odkiaľ je nádherný výhľad na okolie a priehradu Klenovec. Je to cca 50 m po dobrej tvrdej poľnej ceste, vyjde tam každá motorka. Ak si netrúfate, môžete vybehnúť aj peši. Z Klenovca zbehneme do Hnúšte a držíme sa smeru Jelšava.
Tu začína cesta, ktorá sa nedá nazvať inak ako horská dráha. Stúpanie strieda klesanie, ľavá strieda pravú. Od klopenia si tu rozhodne neoddýchnete. Asfalt je kvalitný, treba len dať pozor na naplavený štrk. Ten sa dá ale dobre predvídať, očakávať ho môžete všade, kde ústi lesná cesta. Ak radi klopíte, bude sa vám tu rozhodne páčiť. Je to poctivých 32 km samých zákrut, jedna krajšia ako druhá. Tento úsek patrí rozhodne medzi najlepšie trasy, aké na Slovensku máme.
Z Jelšavy pôjdeme smerom na Rožňavu okolo Ochtinskej Aragonitovej jaskyne. Od klopenia si však znovu neoddýchnete a za Rožňavou vás čaká ešte Soroška. Odtiaľ už smerujeme do Košíc nudnou cestou, hlavným ťahom. Kto by nemal zákrut dosť, môže si ešte prejsť Úhornú – Smolník - Štós a Medzev.
Články:
- Test Honda SCV 100 Lead po 10 000 km
- Cesta okolo Slovenska a možno len výlet plný zážitkov
- Spoznaj krásy Slovenska 2011
- Tip na výlet: Slovensko-Poľská horská rýchlovka
Fotogaléria:
28.07.2006 - Awia

28.07.2006 - Awia

28.07.2006 - Awia

28.07.2006 - Awia

Detaily:
Stiahni si bod:
LOC súbor (*.loc) - pre rôzne GPS programyKML súbor (*.kml) - pre Google Earth
Stiahni si trasu:
GPX súbor (*.gpx) - pre rôzne GPS programy a Google EarthKrajina: | Slovensko |
Región: | Banskobystrický Kraj |
Typ: | Trasa |
Pridal: | Awia 27.07.2006 (00:46) |
Poloha: | N 48.594 E 19.862 |
Približná poloha: | nie |
Čitatelia: | 21547 |
Nadmorská výška: | 935.0 m n.m. |
Povrch: | asfalt |
Dĺžka trasy: | 241.0 km |
Prevýšenie trasy: | 747 m |
Mapa: Zobraz miesta v okolí na Dynamickej Mape
Výškový profil trasy:
Body v okolí:
Body vo vzdialenosti do 50 km. Zobraz body v okolí na mape.
Č. | Názov: | Typ: | Vzdialenosť: |
---|---|---|---|
1. | Sedlo medzi Klenovcom a Kokavou - Chorepa, Slovensko | Vyhliadka | 0.2 km SZ |
2. | Rozhľadňa Slopovo, Slovensko | Vyhliadka | 1.4 km Z |
3. | Penzión, Kokava nad Rimavicou, Slovensko | Penzión | 2.9 km JZ |
4. | Rozhľadňa Vŕšok, Slovensko | Zaujímavosť | 9.9 km JV |
5. | Minerálny prameň Tisovská Šťavica, Slovensko | Prameň | 12.6 km SV |
6. | Trasa: Kokava nad Rimavicou - Klenovec - Ratková - Jelšava, Slovensko | Trasa | 13.8 km V |
7. | Osada Kysuca, Drábsko, Slovensko | Osada | 14.7 km SZ |
8. | Sedlo Dielik (579 m n. m.) Tisovec - Muráň, Slovensko | Priesmyk | 14.9 km SV |
9. | Tunel Dielik - Muránsky portál, Slovensko | Pamiatka | 15.8 km SV |
10. | Sedlo Zbojská, Slovensko | Zaujímavosť | 16.8 km S |

Moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!