Tip na výlet: Slovensko-Poľská horská rýchlovka 1/2

Už v zime ma zaujala časť Poľska, resp. Beskydy a juhovýchodnú časť Bieszczady. Nikto tam nejazdil, cestopisov som našiel tiež málo, až na jeden a ten ma zaujal. Píšem maila, s prosbou a otázkou čo? kde? a ako?... a avšak, odpovedi sa nedočkám. Pomyslím si: ,,predsa montuje kryty krytiek, tak nemá čas“. Vravím, nevadí, predsa máme naše google maps a moju víziu ,,cesta je cieľ“.

Prvý deň

Nabaľujem motorku, prvý krát idem testovať moje ,,domatech“ kufre, ešte som s bočnými nejazdil, tak som zvedavý čo to bude robiť moto pri záťaži. Vyrážam teda 8.30 miestneho času, smer NM, tam sa napájam na D1 a davaj smer ZA. Cestovnú rýchlosť si po dohovore so Zuzou (V-strom 650) ustaľujeme na 130tke a keď zafúka, tak mierne uberám. Cesta je bezproblémová a ani v ZA sa nezdržujem, až na miestneho ,,podnikateľa“ na svojom SUV Porschátku, ktorý si to kľučkujem medzi autami ako na bicykli, a skoro ma zostreľuje. Pred Terchovou vidím tabuľu ,,cesta uzavretá, prejazd pre účastníkov Janošíkovských dní“. V hlave sa mi premieta scéna, ako si budem dohadovať povolenie na prejazd, a tak s malou dušičkou pokračujem do Terchovej, ale keďže je skoré doobedie a stánky sa budujú, tak prechádzam bez problémov. Ako mám vo zvyku, za Terchovou v Zázrivej dávam smerovku vľavo. Je tam ,,skratka“ do Oravskej lesnej, cestička úzka a nebezpečná vzhľadom na stálu ťažbu našich lesov. Na ceste odporúčam odbočiť na hotel Zázrivá, kde garantovali na ceduli ,,najkrajší výhľad“ a on tam fakt bol.

Výhľad od Hotela Zázrivá

Po malej regenerácií a doplnení výživových doplnkov pre moje rekonvalescenčné telo pokračujem v ceste. Smer je jasný Oravská lesná - Oravská priehrada - Trstená - PL hranice a smer Zakopané. Zastavujem iba pred hranicami v obci Vitanová na jedného diétneho pstruha. Po prekročení hraníc ma hneď privítal výhľad na Poľskú stranu Tatier, a ja si to s úsmevom mašírujem do Zakopaného, kde ma úsmev prechádza, keďže ako vždy, plno turistov, stánkov s lízankami a pod... Tankujem, plná nádrž 16,5l dve mapy k tomu a 22 Európskych koruniek, chce sa mi smiať nad cenou.

Pri konci Zakopaného odbáčam doprava, so snahou priblížiť sa čo najviac k Tatrám. Darí sa mi to, po pár kilometroch sa mi naskytujú krásne výhľady na krajinu. Cesta je typicky horská s kvalitným asfaltom a ja poctivo prekračujem všetky rýchlostné limity. Zastavujem a fotím, tá príroda je tam krásna.

Kúsok nad Zakopaným

Trasa už pokračuje Zakopané - Jarczysko - Cyhrla - Czarna Gora - Niedzica - Haligovce.

Prichádzam do Haligoviec pomerne skoro, mám ešte hodinu čas, tak sa motám po okolí, v obci Veľký Lipník vidím autobus kdesi na kopci ako ide, o chvíľu som tam aj ja, a kochám sa pohľadom. Zastavujem na vrchole pri búdke, kde ujko predáva suveníry a ako doplnok tam má kozenky, ovečky a veľkého dunča, ktorý každého pocestného privíta ,,hladovým pohľadom“ aby ste mu dačo hodili. Vravím mu ,,kamoško doktor mi kázali diétu prísnu, marhuľu alebo suchý rožok ty jesť nebudeš“. Po občerstvení, pokračujem dolu do doliny a snahou prejsť hranice, len... Len znova turisti a zákaz ma núti sa otočiť a ísť späť. Tak naspäť smer Červený kláštor, prechádzam na druhú stranu Dunajca, kde sa motám a kochám sa.

Dunajec od Poľskej strany, na úrovni Červeného kláštora

Večer, prichádzam do kempu, pýtam si: ,,jedna moto a ja bez stanu pod širiakom“. Pán domáci mi vraví: ,,ľahni si tam k tej búdke drevenej, na tú terasu nech rosa nepadá na teba.“ Zaplatím si dve noci, kúpim žetóny do sprchy a po večeri líham s úsmevom na tvári, i s boľavým zadkom.

Druhý deň výletu

Ráno po raňajkách plánujem trasu. Mám kúpené dve mapy, no jedna mi je tak na dve veci práve (netrafil som región). Pred deviatou ráno vyrážam smer Stará Ľubovňa a čo najrýchlejšie do PL.

Bydlo

Cestu už poznám z minulého stretnutia Vstromákov - Haligovce 2012 a tak z časti kopírujem trasu. Hneď za hranicou však vidím na ľavej strane domčeky na kopci, preto volím ,,pokus o vyhliadku“, a tak po 8km v obci Kosarzyska, kde idem až na samý koniec, zažívam nádhernú rannú scenériu miestnych hôr. Mám zdržanie asi 20minút, ale stálo to zato. Už ďalej volím štýl nefotiť, a užívať si jazdu. Cesta do mesta Muszyna vedie popri rieke Poprad a ja znova nedodržiavam dané predpisy, proste sa to nedá.

Kosarzyska