Slovensko 2001 4/5

Na druhý deň sme sa nemuseli veľmi ponáhľať. Mali sme na pláne cestu do nášho hlavného mesta. Vyrazili sme z Trenčína na diaľnicu, ktorá vedie až do Bratislavy. To som ešte netušil aká nuda ma čaká. Počul som veľa motorkárov rozprávať o tom aká nuda je jazdiť po diaľnici, ale nemyslel som, že je to až také. Jednoducho dlhá rovná cesta, konštantný zvuk motora, rýchlosť 110 - 140 km/h a nič. Už ani neviem ako dlho to trvalo, ale bolo to dosť odveci, mohli sme ísť aspoň po starej ceste. Keď sme dorazili do Blavy prvotným cieľom bolo nájsť Dúbravku. Našťastie mám dobrú pamäť a orientačný zmysel a trafil som tam kam som chcel presne bez akýchkoľvek problémov. Šli sme rovno k mojej tete a strýkovi. Tí nás už čakali, ale nemali na nás veľa času. V ten deň poobede totiž odchádzali na dovolenku niekde k moru. Niečo sme u nich pojedli a pomohli sme im s balením a znášaním batožiny do auta. Pôvodne sme mali v pláne spať v nejakom kempingu v Bratislave, alebo okolí, ale ponúkli nám, že môžeme kľudne ostať u nich. Najprv som namietal, že nenechám motorku pred domom cez noc a v Bratislave, ale aj to vyriešili a motorku sme mohli dotlačiť do ich vchodu, kde mali prenajatú kanceláriu chránenú kamerovým systémom. to ma úplne presvedčilo a rád som túto ponuku prijal.

Keď sme celú rodinku vyprevadili tak sme sa rozhodli v rámci tradície navštíviť hrad Devín.

Na hrade Devín

Ten sme našťastie zastihli otvorený, tak sme si ho mohli aj prezrieť. Je tam vcelku zaujímavá expozícia, hlavne sa mi páčil taký dedko, ktorý stál pri hradnej studni. Keď sme sa na ňu prišli pozrieť tak k nám podišiel a vylial do nej z vedra hrnček vody. Nechápavo sme na neho pozreli a nič sa nedialo. Po chvíli ticho preťal zvuk vody, ktorá dopadla na dno studne. A to akoby naštartovalo dedka, ktorý spustil: "Hradná studňa bola vybudovaná ... a je hlboká ... atď." Bolo to naozaj zábavné. Dobré bolo aj, že z hradu som stále videl na parkovisko a spokojne som tam vždy našiel svoju motorku.

Na hrade Devín 2

Po asi hodinke príjemne strávenej na hrade sme sa vrátili. Ako ináč začalo znovu pršať ale aj napriek tomu sme sa vydali ešte na nákup do CarreFouru. A to preto, lebo práve tam (ale v KE samozrejme) mala Dadi o pár dní nastúpiť do zamestnania. Vedel som približne kde sa nachádza, ale mapu sme mali pre istotu vždy pri sebe. Našťastie je celé mesto plné značiek so šípkami k Tescu alebo CarreFouru, takže sa ich stačilo držať. To som však netušil, že budem musieť prejsť 12 km. Aspoň sme si zároveň spravili aj vyhliadkovú jazdu upršanou Bratislavou. Nakúpili sme potrebné veci a šťastne sme sa vrátili späť do Dúbravky nášho prechodného bydliska. Zbytok večera sme strávili v byte. Ešte sa mi podarilo spojiť s Herghottom (člen Motoride Klubu z BA), s ktorým sme chceli nasledujúci deň absolvovať nejaký výlet v okolí Bratislavy. Nakoniec z toho nič nebolo, pretože mal žiaľ už iný program a vlastne zrovna nebol ani v Bratislave.

Nasledujúce ráno sme sa zobudili do ďalšieho daždivého dňa. Na motorku sme nemohli ani pomyslieť, tak sme šli na obhliadku Bratislavy po svojich. Teda električkou tam, kam sme sa dostali za pol hodiny a odtiaľ pešo. Absolvovali sme návštevu Bratislavského hradu, prešli sme sa po meste, a tiež sme sa vyviezli hore do reštiky na Bratislavskom moste. Totálne uchodený a unavený sme sa vrátili späť do bytu. Dúfal som, že nasledujúci deň sa vylepší počasie, pretože sme mali naplánovanú cestu domov.

Bratislavská panoráma