Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1988 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 30090
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17758)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12332)
Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač

Slovensko 2001 5/5

 Zdieľať

Pridané: 01.02.2002 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
[Mototuristika - Slovensko - Cestopis]

Naše priania však ostali nevypočuté a zobudili sme sa znovu do ďalšieho daždivého dňa. Pobalili sme posledný raz všetky veci, dažďovky sme dali do tankvaku a ja som si obul na nohy sáčky, lebo som mal na obutie iba tenisky. Vonku pekne pršalo, takže som dúfal, že mi to pomôže. Prax bola ale iná a už pri ZOO v Bratislave som musel zastaviť a zahodiť tie zbytky igelitu, ktoré mi vietor neroztrhal a nevytiahol z topánok. Čakalo nás 400 km jazdy a ešte v daždi takže sme šli najkratšou cestou domov a vypustili sme akékoľvek zachádzky a výlety. Z Bratislavy sme šli po diaľnici, takže to bolo naozaj "super". Nuda, množstvo vody, a rýchle autá jazdiace v ľavom pruhu. Cesta ubiehala pomaly, až pokiaľ sme sa nedostali do Nitry. Tam akoby zázrakom dážď ustal a vykuklo slnko. Aj sme sa potešili a zastavili sme na jednej benzínke, aby sme dojedli posledné zásoby jedla. Odložili sme dažďovky a a vyrazili sme ďalej. Ubiehalo nám to oveľa lepšie, počasie sa stále zlepšovalo a preto sme sa zastavili vo Vígľaši, kde som chcel dofotiť film, ktorý ostal kvôli počasiu viac-menej nevyužitý.

 Dadi som uväznil do jedného z vagónov...
Dadi som uväznil do jedného z vagónov...

 A ja som sa zahral na rušňovodiča.
A ja som sa zahral na rušňovodiča.

No ale aby sme tú cestu domov nemali takú jednoduchú, Soroška nás privítala, ako sa patrí riadnou búrkou. Bola taká intenzívna, že sme sa rozhodli prečkať najhoršie v autobusovej zástavke. Do Košíc sme prišli síce zmoknutí, ale celí...

Na to, že to bola naša mototuristická premiéra, som bol s ňou veľmi spokojný. Najazdili sme asi 1300 km, čo boli zároveň moje prvé kilometre v sedle Kawasaki. Na ňu sa takisto nemôžem sťažovať, spoľahlivo si plnila svoju úlohu a bez akýchkoľvek technických problémov nás vozila v čase aj nečase. Videli sme kus Slovenska, ale hlavne sme zistili aké to je cestovať na motorke. Určite by sme chceli v tomto pokračovať a zablúdiť aj mimo hranice našej krajiny...

<

Pridané: 01.02.2002 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »