Slovensko 2001 5/5

Naše priania však ostali nevypočuté a zobudili sme sa znovu do ďalšieho daždivého dňa. Pobalili sme posledný raz všetky veci, dažďovky sme dali do tankvaku a ja som si obul na nohy sáčky, lebo som mal na obutie iba tenisky. Vonku pekne pršalo, takže som dúfal, že mi to pomôže. Prax bola ale iná a už pri ZOO v Bratislave som musel zastaviť a zahodiť tie zbytky igelitu, ktoré mi vietor neroztrhal a nevytiahol z topánok. Čakalo nás 400 km jazdy a ešte v daždi takže sme šli najkratšou cestou domov a vypustili sme akékoľvek zachádzky a výlety. Z Bratislavy sme šli po diaľnici, takže to bolo naozaj "super". Nuda, množstvo vody, a rýchle autá jazdiace v ľavom pruhu. Cesta ubiehala pomaly, až pokiaľ sme sa nedostali do Nitry. Tam akoby zázrakom dážď ustal a vykuklo slnko. Aj sme sa potešili a zastavili sme na jednej benzínke, aby sme dojedli posledné zásoby jedla. Odložili sme dažďovky a a vyrazili sme ďalej. Ubiehalo nám to oveľa lepšie, počasie sa stále zlepšovalo a preto sme sa zastavili vo Vígľaši, kde som chcel dofotiť film, ktorý ostal kvôli počasiu viac-menej nevyužitý.

Dadi som uväznil do jedného z vagónov...

A ja som sa zahral na rušňovodiča.

No ale aby sme tú cestu domov nemali takú jednoduchú, Soroška nás privítala, ako sa patrí riadnou búrkou. Bola taká intenzívna, že sme sa rozhodli prečkať najhoršie v autobusovej zástavke. Do Košíc sme prišli síce zmoknutí, ale celí...

Na to, že to bola naša mototuristická premiéra, som bol s ňou veľmi spokojný. Najazdili sme asi 1300 km, čo boli zároveň moje prvé kilometre v sedle Kawasaki. Na ňu sa takisto nemôžem sťažovať, spoľahlivo si plnila svoju úlohu a bez akýchkoľvek technických problémov nás vozila v čase aj nečase. Videli sme kus Slovenska, ale hlavne sme zistili aké to je cestovať na motorke. Určite by sme chceli v tomto pokračovať a zablúdiť aj mimo hranice našej krajiny...