Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1534 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29785
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17606)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12179)
Hodnotenie: (3 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (5)  [Verzia pre tlač] Tlač

700 míľ slovenských

 Zdieľať

Pridané: 15.08.2007 Autor: TonyCBF
Čitatelia: 5697 [Mototuristika - Slovensko - Výlet]

Nápad ísť na cestu okolo Slovenska vznikol minulú sezónu na jeseň. Potom sa tak trochu na to pozabudlo, ale toto leto sme si osviežili spomienky a dohodli sa, že ideme do toho.

Trasu som plánoval ja, ale každý večer sa menila a definitívne sme sa rozhodli vždy večer pred odchodom toho ktorého dňa. V piatok 3. 8. krátko pred desiatou sme vyrazili z Piešťan v zostave Palo (Yamaha YZF 600), Braňo (Suzuki DR 650) a ja (Honda CBF 500).

 Naše drahé
Naše drahé

Po starej známej ceste – Piešťany cez Moravany do NMnV a Beckov do Trenčína, odtiaľ do Ilavy, Považskej, Rajca a do Žiliny. Potom nasledovala pre nás už neznáma cesta. Voľba bola pomerne ľahká pretože v Terchovej boli Janošíkove dni. Bola to prvá zastávka nepočítajúc Dubnicu nad Váhom, kde sme stáli kvôli prvej prehánke a zďaleka nie poslednej. Nuže, počasie si pre nás nachystalo strasti plnú cestu, ale o tom neskôr.

V Terchovej bolo plno stánkov, hudba hrala, kúpili sme zopár suvenírov a popýtali sa miestnych na dobré cesty. Samozrejme Palo, čoby hlavný fotograf, spravil ale dvesto fotiek. Na parkovisku sme sa stretli s chalaniskom z Topolčian na SV-čke, prehodili sme pár slov.

Pomaly sme začínali byť aj hladní, ďalšia zastávka – Zázrivá. V miestnej reštaurácie z doby jánošíkovej sme si dali „luxusnú“ fazuľofku odfotili sa s bačom a hybájho smer Liptovský Mikuláš.

 Bez komentára
Bez komentára

Na Dolný Kubín, Nižná a Mikuláš (cez Priesmyk Huty) boli naozaj parádne najmä pred Liptovským nové široké cesty lenže čo z toho, keď boli mokré. Ale aspoň vieme kam nabudúce. Všetkým doporučujem. V Bešeňovej sme okukli kúpalisko, pomaly sa zvečerievalo a s pribúdajúcimi kvapkami sme pomýšľali na lacné ubytovanie. Liptovský Hrádok sa nám mal stať útočiskom na nasledujúcu noc. Ale jak som sa snažil, ubytovanie pod 500 Sk som nenašiel. Braňo volal do Štrby jednej pani s privátom, našťastie mala voľné. Menej šťastia sme mali s počasím. Prakticky od Liptovského Mikuláša čo sme vyrazili z Bešeňovej dážď nie a nie ustať. Nutno podotknúť, že Palo mal čierny štít, takže sa mu zaiste dobre išlo :) .

 Pršííííí
Pršííííí

Cesta bola čím ďalej horšia, priemerná rýchlosť hlboko pod 60 km/h. Postupne úplne padla tma pršalo viac a viac dokonca na jednom úseku bola aj hmla. Nám však neostávalo nič iné ako vytrvať v ceste. Žabky skákajúce cez cestu nám trošku pozdvihli náladu.

Do Štrby sme dorazili asi o desiatej. Premočený skoro na kompletku sme boli radi, že sme namieste. Počet kilometrov za piatok 357. Ubytovanie fajn za tri kilá. Kto chce dám kontakt. Jedno pivko na dobrú noc a zavčasu ráno teda o desiatej sme boli vychystaní na ďalší deň.

Počasie celkom dobré, slnko svietilo aj sme celkom rýchlo oschli po ceste. Bohužiaľ musím konštatovať, čo už asi všetci vieme, „Vysoké“ Tatry už nie sú čo boli.

 No hrozné...
No hrozné...

Občas vytŕčajúci strom, všade vyčnievajúce polámané kmene stromov a riedky porast naznačovali priebeh prednedávnej katastrofy. Veľmi, veľmi smutný pohľad.

Navštívili sme Štrbské pleso a dopriali si kávičku na vrchu Soliska 1840 m n. m. Veľká oblačnosť tiahnuca sa nad Tatrami nám pridávala vrásky na čele. Trasa Štrba, Tatranská Polianka a Spišská Belá ma svoje čaro. Tiež sme navštívili sopečné jazierko vo Vyšných Ružbachoch. Keď sme sa blížili k Ľubovnianskemu hradu, mračná pomaly spúšťali na vysušené oblečenie svoju ťarchu. Neboli sme veľmi radi, ale zmierení s tým čo nastane sme pokračovali smer Prešov do Košíc, kde sme mali vybavenú ďalšiu noc.

Nasledujúcich 70 kilometrov sme absolvovali ako inak v daždi. Braňo prišiel na dobrý zlepšovák. Igelitky z Lidlu nazujeme priľnavo na obuv a pevne uviažeme s čiernou izolačkou. Efekt zaručený, teda iba na oko, posúďte sami.

Do Košíc sme prišli okolo šiestej. Ta slabých 200 kilákov, ta ne? Motorky sme natlačili do pivnice, s menšími problémami. Okoloidúci sa nechápavo prizerali. Vďaka patrí Palovej krstnej mame za prichýlenie a dobré raňajky. Tie celkom bodli po vyčerpávajúcom večernom pochode na námestí v čižmách a teplákoch. Z Košíc sme museli vyraziť skôr čakalo nás 500 kilometrov. Bolo slnečno. Z Košíc sme bojovali s vetrom o svoju stopu.

Napriek tomu sme pokračovali smer na Rožňavu, pozreli Krásnu Hôrku a odtiaľ na Jelšavu do Ochtínskej aragonitovej jaskyne.

 Krásna Hôrka
Krásna Hôrka

Bolo na čo pozerať, aragonit sa blišťal vo svetle reflektorov nad našimi hlavami. Jaskyňa je unikát, jedna z troch sprístupnených na svete.

Ďalej smer Banská Bystrica, konkrétne priľahlý geografický stred Európy. Pekný kostolík spolu s pamätnou tabuľou. Pokračovali sme na Žilinu, kde sme sa rozpŕchli každý na inú stranu. Opäť nás cestou domov chytila tma, aspoňže nepršalo, no trošku nám to aj chýbalo, ale je príjemná zmena prísť večer domov suchý.

Do Piešťan sme dorazili po desiatej hodine. Náročných 500 kilometrov sme zvládli bez problémov. Dnes sa nám bude dobre spať...

Pridané: 15.08.2007 Autor: TonyCBF Zdieľať

Hodnotenie: (3 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (5)  [Verzia pre tlač] Tlač
Yamaha Posledná šanca

Aprilia-side-03-2025

Moto Guzzi

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »