Anketa:
Ty si moja prvá - Suzuki GS 500 E
ZdieľaťPridané: 26.04.2011 Autor: lancerka
Čitatelia: 23389 [Vaše stroje - Moja motorka]
Konečne som sa dočkala tej svojej vyvolenej prvej motorky. Roztrasené kolená, zrýchlený dych, nervozita a zároveň veľká radosť a nedočkavosť sú príznaky, ktoré prežíval asi každý z nás keď kupoval svoju prvú motorku.
Odvtedy už odpadlo niekoľko listov z kalendára, zodralo sa pár milimetrov vzorky, spálilo sa niekoľko litrov benzínu a samozrejme, ako u každého začiatočníka, sa vyskytli aj nejaké tie pády. Je načase vyjsť s mojim príbehom na svetlo sveta a opísať aké to je, keď prvá motorka (ženy) je Suzuki GS 500 E.
Keby som chcela začať trochu poeticky, začnem takto: Písal sa štvrtý august v roku 2010. Vonku bolo príjemne teplo, večerné slnko žiarilo na horizonte, teplý letný vietor mi ovieval tvár... Ale bolo to trochu inak. V skutočnosti to bol 4. august aj rok bol ten istý, ale okolnosti úplne iné. Okolo 4 poobede som navštívila svojho kamaráta Jančiho zo susednej dediny, ktorý vlastnil (podľa mňa) najkrajšiu mašinku na svete. V kútiku garáže si spokojne oddychovala vždy dokonale vyleštená a nablískaná suzuki GS 500 E. A keby ste videli tú farebnú kombináciu! Moja obľúbená, čierno-červená. Menšie kozmetické úpravy z nej urobili dokonalú, takú malú dračicu. Klasické veľké obdĺžnikové smerovky vymenili malé šípočky, okrúhle späťáky nahradili menšie, obdĺžnikové, zato širšie s dobrým výhľadom za rameno. Na nádrží ani škrabanček, na plastoch len žiarivá metalíza, motor pekne čistučký, no paráda! Vždy, keď sa môj priateľ vonku pred garážou rozprával s Jančim, ja som sedela v garáži, alebo tiež vonku pred ňou, na "pipuľke". Podľa toho kde bola odparkovaná.
![]() |
ja ležím na motorke |
Takto to celé začalo, a tak to aj pokračovalo. Ešte na začiatku leta som sa dohadovala s Jančim, že motorku kúpim v septembri. V júni som mala ísť pracovať do Talianska a zarobiť si na ňu. Tieto plány mi ale narušil môj nový objekt záujmu – môj priateľ. A tak z brigády nič nebolo a ani z peňazí a ani z pipuľky.
Vrátim sa však k tomu štvrtému augustu. Ja som si sedela na pipuľke, chalani vo veľkom debatili, keď Janči len tak mimochodom utrúsil: "Inak, motorka je stále na predaj a dávam ju lacnejšie." Môjmu priateľovi viac netrebalo. S cenou súhlasil a na mňa vyrukoval s neoblomným tvrdením: "Tak ju teda berieme, Danka, nie?" Samozrejme, pomyslela som si, a ja spávam s bankárovým synom. Snažili sa ma presvedčiť ale ja som nemala peniaze tak nebolo o čom. Cestou domov ma Maťo (priateľ) stále presviedčal nech ju vezmeme. Ja som sa nevedela rozhodnúť a tak som (zo srandy) vzala do ruky krabičku nemenovaných malých bielych cukríkov na osvieženie dychu. V krabičke ich bolo pôvodne 100, no pár z nich už bolo zjedených. Vysypala som si ich na sedačku v aute a začala som počítať: "Kúpime, nekúpime, kúpime, nekúpime, kúpime..." Samozrejme, že pri mojom šťastí mi vyšlo: Nekúpime.
So smutným výrazom na tvári sme pokračovali až domov. Pred naším domom som šla vystupovať, keď vtom veľký úsmev pristál na mojej tvári. V záhybe medzi sedačkou svietil malý, nenápadný, dych osviežujúci cukríček, moje osudové a tak dlho očakávané "kúpime".
Hneď ako som si vzala z domu veci na jazdenie, sadli sme do auta a hybáááj naspäť k Jančimu. Veľmi sa začudoval čo tam robíme, ale potešil sa keď sme s úsmevom vystúpili z auta a vraveli naraz: "Berieme ju!"
Nakoľko sme ju brali od naj kamoša, na zmluvu sme sa nejak nesústreďovali, zaplatili sme prvú splátku (druhú o mesiac), vzali motorku a šli. Prvých 500m som mala zmiešané pocity. Bála som sa či nepadnem a popri tom som bola šťastná ako blcha. Moja prvá fotka je z čerpačky, trochu roztrasená vzhľadom na moje nadšenie.
![]() |
na čerpacej stanici |
Technické parametre písať nebudem. Moje skúsenosti s ňou sú asi takéto: fajn motorka na začiatok, pre babu môjho vzrastu akurát, možno by som zniesla aj nižšiu. Super spotreba pre študentku, akurátny výkon pre začínajúce dievča a super farba pre mňa. Spadla som trikrát. Prvý a druhý krát som už stála na mieste a akosi som ju neudržala a druhý krát ma prekvapil štrk na jarných neupravených cestách. Nič vážne, chvalabohu. Je to úžasné vozítko, nenáročná, veľmi vkusná. Dá sa s ňou ísť aj na dlhšie vzdialenosti s prestávkami samozrejme. Jeden sa na ňu nabalí, to úplne stačí takže s ľadvinkami alebo ľadviňákmi moc nerátajte. Aj keď, všetko je možné. Zákruty celkom zvláda, pravda je, že ja sa ešte veľmi neponáhľam. A čo vyššie rýchlosti? No, šla som najviac 160 km/hod a viac už skúšať nebudem. Predsa len nieje to superšport a ani sa tak nespráva. Mala som tú možnosť ísť s ňou aj do kamenistého terénu a zvládla aj ten. Samozrejme na nejaký veľký offroad rýchlo zabudnite. Váha (189 kg) mi ešte občas robí problémy. Nemám ju dlho a dá sa povedať, že si ešte zvykám. Celkovo ju hodnotím z môjho pohľadu ako super motorku pre začiatok a čo sa mňa týka asi aj na najbližšie tri roky. Je to moja prvá, moja pipuľka, moja motorka.
![]() |
ja na motorke |
Život na dvoch kolesách je smer, ktorým som sa chcela uberať už od malička. Živo si pamätám ako som si na trojkolku vzala ocinovu starú "žaluďovku" a kožené rukavice, a tvárila som sa, že klopím. Aj keď som už spadla, nikdy ma to neodradilo od ďalšej jazdy. Zbytočne sa nenaháňam, užívam si krásy krajiny, nechám sa opíjať zvukom motora, vôňou spáleného benzínu a nevnímam čas. To je začiatok môjho príbehu. Aké bude pokračovanie neviem. Viem len jedno. Najlepšie je: Natankovať a ísť, ísť a zabudnúť, zabudnúť a nemyslieť, nemyslieť na čas.
Pridané: 26.04.2011 Autor: lancerka Zdieľať
Technické parametre z Moto DB:
Suzuki GS 500 E 1999:
Foto: | |
![]() | |
Všeobecné informácie: | |
Výrobca: | Suzuki |
Model: | GS 500 E |
Rok: | 1999 |
Kategória: | Naháč |
Motor: | |
Typ motora: | dvojvalec (4T) |
Objem: | 487 ccm |
Max. výkon: | 45.7 k (33.6 kW) / 9000 ot. |
Max. krútiaci moment: | 40 Nm / 7400 ot. |
Kompresný pomer: | 9.0:1 |
Vŕtanie x Zdvih: | 74.0 x 56.6 mm |
Chladenie: | vzduchom |
Pohon / Podvozok: | |
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz |
Zdvih vpredu: | 120 mm |
Zdvih vzadu: | 115 mm |
Brzdy vpredu: | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 310 mm |
Pneu vpredu: | 110/70-17 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 250 mm |
Pneu vzadu: | 130/70-17 |
Hmotnosť / Rozmery: | |
Hmotnosť s náplňami: | 186 kg |
Výška sedla: | 790 mm |
Objem nádrže: | 17 l |
Dynamické Parametre / Spotreba: | |
Max. rýchlosť: | 170 km/h |
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h: | 5.9 s |
Spotreba paliva: | 5.2 l/100km |
Dojazd po rezervu: | cca 245 km |
- NOVÉ Porovnaj 'Suzuki GS 500 E' s ďalšími motocyklami
- Hľadaj 'Suzuki GS 500 E' na motoride.sk
- Hľadaj obrázky 'Suzuki GS 500 E 1999' na www.google.com
- Hľadaj obrázky 'Suzuki GS 500 E' na www.google.com
Súvisiace články:
Ďalšie články tohto autora:

Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!