Zhodnotenie Dalmatia rally 2015 2/4

Samifumi

V sobotu sme sa s chalanmi stretli okolo obeda a mali sme dosť času pozrieť si ostatné stroje, okolie a samozrejme, ísť na pivo. Štart prológu bol v nedeľu o 16-tej. Zo začiatku som mal obavu z navigovania podľa roadbooku, no po pár km a správnych odbočeniach som stále viac a viac získaval istotu.

Motorka išla krásne, všetko fungovalo ako malo, nervozita opadla a mohol som si užívať krásne výhľady z hrebeňov chorvátskych kopcov. Stále som mal v hlave Lanďalove slová, že pretek sa nevyhráva v prológu, a tak som tomu prispôsobil tempo. Spadnúť na takýchto kameňoch by znamenalo vážne zranenie a poškodenie stroja. Našťastie sa mi počas celej rally pády vyhýbali, ale zranených postupne pribúdalo. Väčšinou to boli polámané ruky a kľúčne kosti.

Štart meraného úseku v prológu vyzeral ako vypustenie zúrivých býkov. Neuveriteľný zážitok! Taliani sú jednoducho blázni. Mne neostalo nič iné, len sledovať to celé s otvorenými ústami. Nervozita? Áno, mal som pocit, že si odbehnem niekam do kríkov.

Ešte všetko v poho...

Prvá etapa bola ešte krajšia. Chytil som sa jedného nemca na HP2, ktorý prechádzal terény s takou ľahkosťou, akoby sedlal nejakú 450-ku. Bolo vidieť, že všetci sú vyjazdení. Z tejto etapy si pamätám na dlhú rovinku v meranom úseku, samá šotolina. Tam som tomu riadne dával, bál som sa aj pozrieť na rýchlosť akou idem. Dokonca aj zákruty som dával driftom. Nakoniec to bolo 17 miesto v etape. Celkovo som bol v pondelok na dobrom 23 mieste aj s 30 sekundovou penalizáciou za prekročenie rýchlosti v kontrolovanom úseku (bol som rád, že len toľko, čakal som oveľa viac). Večer Jožo menil vzduchový filter, bol celkom zanesený, tak som si povedal, že v stredu cez voľný deň ho budem musieť tiež vymeniť.

V utorok štartovali prví jazdci už o 6-tej ráno. My sme išli krátko po 7-mej. Etapa bola dosť prašná, miestami som išiel naslepo za rýchlejšími jazdcami. Chalanov som stretol na tankovačke, prehodili sme spolu pár slov, natankovali a vyrazili na štart meraného úseku. Vtedy mi motorka začala haprovať, išla...nešla...no po pár km som musel zastaviť s myšlienkou, že to pravdepodobne bude zanesený vzduchový filter. S Jožom sme filter vybrali. Samozrejme som nemal takú gola sadu, no našťastie, skúsenejší jazdec (Jožo) ju mal. Myslel som, že týmto sa porucha odstráni, no nepomohlo to. Ostal som stáť v borovicovom háji. Je to blbý pocit spomaľovať a vidieť ako sa ti v prachu spolubojovníci vzďaľujú. Čas ich tlačil na štart CP1, inak by dostali penalizáciu. Nejako som sa dostal na asfaltovú cestu, keď motor poslednýkrát zavrčal a zhasol. Už som vedel, že rally pre mňa skončila. Volal som orgas na modrú linku (červená linka bola pre prípad zranenia, modrá v prípade poruchy a iných komplikácií). Nadiktoval som svoju polohu a čakal. Nebol tam žiadny tieň, tak som si ľahol pod moto a pomaly si usrkával z camelbagu. Asi po hodine išiel okolo posledný motorkár a vravel, že dostal 3 defekty. Pokrčil plecami a povedal...hm...to je rally.

Nakoniec po 4 hodinách som sa dočkal. Dostal som do ruky pivo, naložili sme moto, mňa a išli sme do hotela. V aute organizátori hovorili, že Jožo mal dnes tiež problémy, ale pokračuje ďalej.
Týmto moja účasť na rally skončila, chalanov som chodieval pozerať po etapách do depa a zvyšok dní som strávil s rodinou na pláži.

Sklamanie bolo obrovské, ale čo už. Doma sme zistili, že sa zasekla voľnobežka a vylámala ďalšie ozubené kolieska.

Ďakujem chalanom za cenné rady a krásne strávený čas. Organizátor to mal naozaj do detailu pripravené a zorganizované. Budúci rok si to určite zopakujem.