Včera som sa tak zamyslela, často sa mi to nestáva, ale pýtam sa, prečo sa vlastne vyrábajú autá a motorky, ktorých maximalna rychlost je daleko za hranicou zákonom povolených rýchlostí ?
Prečo teda nevyrábajú dopravne prostriedky, ktorých maximalka bude škrtena na cca 150 km/h .. neboli by prekračovania rychlosti, štat by prisiel o hojne prijmy do štátneho rozpočtu, ale ved tak by to vlastne malo byt.
Pripadá mi to, ako ked si na silvestra kupim balíček delobuchov, pričom niektoré su male piráty, niektoré vacsie svetlice a potom jedna nukleárna bomba, ktorú vyrábame, lebo to dokázeme, predávame to, lebo ludia to kupujú ale je zákonom trestné ju používať. Je to blbý príklad ale pointa tam niekde je, načo vyrábame niečo, čo nam nedovolia používať zo zákona ?
V niektorych krajinach su sice dialnice s neobmedzenou rychlostou..
moc ma to netrapi, ja len aby reč nestala

no preco asi ,aby mali policajti na cem zarabat,co to nevidzis ci co,inac mas pekne triko ,ze mlhos skoro som sa poscal

Allain, lebo niektory ludia chcu s tymi motorkami vybehnut na okruh a tam mozes jazdit kolko chces. A pred babami sa dobre machruje, ked jej povies kolko to ide

ALEBO...
UŽ ANI TIE HOVNÁ NIE SÚ AKO BÝVALI...
Nedajte sa odradit nadpisom stojí za prečítanie...

Po nakrúcaní na Širokej veži som navštívil chatára na Zbojníckej chate. Oheň z petrolejovej lampy presvetľoval poháre s červeným vínom a prebúdzal dávne spomienky od spoločných vynášok večernou dolinou až po jarné lyžovačky na Svišťáku. O polnoci sa na rad dostali vážne témy. Od kalamity a vízie nových Tatier sme prešli až k zmenám v spoločnosti. Po jej kritike si chatár vzdychne: "Veď už ani tie hovná nie sú, ako bývali."
Na môj udivený pohľad naštvato odpovedá: "Keď sa vonku latrína naplnila, posypal som jej obsah biologickým prípravkom, ktorý za dva mesiace tú kopu rozložil. Posledné roky však to isté množstvo trvá dva razy toľko!!!"

Pamätám si, ako sme spolu tieto záchody stavali. Jeden turisti používali a druhý bol zamknutý, lebo sa jeho obsah práve rozkladal. Po naplnení sa ich úloha vymenila.

Chatár pokračuje: "Pamätáš na chlieb zo Smokoveckej pekárne? Ten vydržal mäkký len pár dní. Otvorené mlieko skyslo za deň. A dnes?"

Pomaly mi začína dochádzať, kam mieri. Potravinársky biznis so svojimi rozvinutými technológiami spracovania a konzervovania nás prepcháva podozrivými E - čkami, aby si zabezpečil čo najvyššiu trvanlivosť výrobku.

A E-čka si taktiež prerazia cestu do každodenného produktu nášho ľudského tela. Pri týchto úvahách som podvedome prestal žuť večne mäkkú bábovku, ktorú som na chatu priniesol z hypermarketu Lidl, rozmýšľajúc nad tým, či vôbec nejaké vedecké laboratória vo svete systematickejšie skúmajú to, na čo prišiel chatár.

Pri debate ako reaguje náš organizmus na túto pomalšie rozlokladajúcu sa zmes toxínov v našom tele už idem radšej spať!

Ráno prší. Schádzam dolinou, teším sa do Smokoveckej pekárne. Kúpim si na raňajky tie tradičné rožky, ktoré sme kedysi dávno vynášali na Zbojníčku.
Na môj údiv pekáreň zrušili. Ľudia vraj radšej kupujú trvácnejšie pečivo z hypermarketov...

Možno by bolo dobré, aby si každý postavil vlastnú latrínu. Aby sa sem tam do nej pozrel a zamyslel sa nad tým, prečo tie jeho produkty už nie sú také, ako bývali...

dandan...sice od veci ale dobre

neviem sice od kedy mame 90/130 (mimo obce/dilanica), ale jedno je iste, doba, auta aj technika pokrocila. tieto rychlosti prekonat je uz smiesne. problem ale ostava a ten je ludsky faktor. takze viacmenej preto tie rychlosti su ake su.

veru dobre vravis,mne uz nekere produkty nejak nechuca,nevim preco,iiim to a nevim uz ani jaku chut to ma

Sorry .. Ja viem...ja len že všetci chcu byť vo všetkom rýchlejší aj ked na to nemáme a skor, či neskor sa nam to v nejakej forme vypomsti...
Dam to preč...aj tak to malokto pochopí...

Dandan presne

neviete kde je v blave, dobra pekaren ? dal by som si rozok

mi príde protichodné, naco vyrabame nieco, co "nemozeme" pouzívat ?
ved nech vyrabaju aj auta a moto "neškrtené" ale nech nie je moznost dat im evidenčné čísla, aby jazdili v premavke, tym padom by boli len na sportove ucely, okruhy atd.. Teda netvrdim, ze mam tento nazor, ja iba ze by to bolo jednoduchsie, ak chcu dosiahnut stav, aby ludia neporusovali zakony, lebo tak sa tvaria. Je mi jasne, ze im porusovanie vyhovuje, lebo su to prijmy

Dandan: stary clanok, ale velmi dobry a vystizný

Allain niekto sa v robote ocividne nudi

podla mna by mali do aut montovat zaplombovane zariadenie, ktore by bolo napojene na policiu a pri poruseni rychlosti by automaticky ohlasilo policiu a bolo by po ptakach. A podla gps by policajti vedeli, kde sa nachadza a tym padom by vedeli, kolko je povolena rychlost na tom ktorom mieste. Al

Alebo senzor,napojeny na motor , ktory by podla gps viac ako povolenu rychlost nepustil

Allain veľmi dobrá téma. Chcel by som tiež vedieť odpoveď. Dandan veľmi múdro trafil tiež klinček po hlavičke.

A podla mna by mali este namontovat kamery, ktore by nas snimali pri hovneni a na zaklade toho jak dlho sa potom budu nase hovienka rozkladat velkovyrobccovia zistia ci si kupujeme ich produkty.

no chod 2kila v meste. to by bolo

šak ale to, že 2kila nemozes ist ani na dialnici, ani nikde, tak naco to vobec vyrabaju do premavky ?? nie?

Automobilky na to asi majú nejakú "PR-official version" odpoveď...

ludovitko: potom, keď pôjdeš so svojou manželkou do pôrodnice, alebo so zraneným dieťaťom do nemocnice a tvoj "geniálny" senzor ťa nepustí ísť rýchlejšie, potom by si si spomenul na "staré dobré časy"

Allain: v mojom pohľade ide o to, že niekto chce mať tú možnosť ísť tak rýchlo, alebo chce mať veľké zrýchlenie - potom samozrejme motor musí byť silný a s veľkým zrýchlením logicky stúpa aj maximálna rýchlosť... To, že nie je škrtená na nejakej hranici? Koľko (papierovo) škrtených 25kW motoriek jazdí po cestách? Proste by si to ľudia dali odškrtiť... A ak by mala byť pokuta za odmontovanie obmedzovaču rýchlosti (prišli by na to tak, že tú rýchlosť prekročil), tak to môže rovno ostať pokuta za prekročenie rýchlosti.

Proste "lobbing" výrobcov automobilov je silnejší na to aby niečo také prešlo - teda aspoň dúfam

Aj ja som sa jednu dobu pýtal, prečo sú niektoré veci, ako sú. nakoniec som zistil, že odpoveď aj tak nedostanem, nemá to význam, na niektoré otázky odpoveď nenájdeš.

A až tomu budeš dávať bomby točky 230 z miesta na okreske, odpoveď sa dostaví sama

no a čo, keby to bolo obmedzené na 150, aj tak je to do obce moc , keď je niekto kopyto aj tak bude prekračovať a chlpatí aj tak zarábajú najviac v obciach

hmm keby to bolo skrtene tak by to bolo aj nebezpecne ... ked potrebujes obehnut a nejaky debil prida a zrazu by ta tachac nepustil .... a zakruta auto pred tebou no ja ti neviem .....
tam zakazte alkohol cigarety a nie nejake blokovanie tachacov .... neviem si predstavit ked nejake auto pojde 70 a ja budem chciet obehnut a tachac ma zastavi na 90 :D .. vsak to je smiesne ked budem obiehat samozrejme ze pojdem aj 130 a potom zas 90 ....

valach: ked pojdes do porodnice s tehotnou zenou pojdes viac nez 150 ?

ved ja nehovorim, ze mne to takto nevyhovuje a chcem zavadzat nove zakony, sama mam 9nu ninju, len ma to napadlo, ze naco to vobec vyrabaju, ked nechcu, aby to bolo využívané v praxi

ludovitko vystihol obidva dovody hned v tretom prispevku


"Allain, lebo niektory ludia chcu s tymi motorkami vybehnut na okruh a tam mozes jazdit kolko chces. A pred babami sa dobre machruje, ked jej povies kolko to ide"

bud na okruh, alebo na zenske.. viac netreba.. Baca Jano mozno chyta baby na tu latrinu, no moc uspechu mu nedavam..

a mneli by zakázat chlast, lebo sa steho dá ožrat

v potravinách ti cez pípák neprejde víc jak doporučená denní dávka kalorii aby poiscovne neplacili tustým na léčbu

prodajú ti iba taký pozemek na barák jaké je nevyhnutné doporučené minimum - šak mosí stačit kua ne ?

na prdeli bude inštalovaná metánová sonda aby sme neprdzeli víc než treba - bacha na ozondzíru ..

na hubu dostaneme tlmič aby sme neprekračovali povolené hlukové limty

zakáže sa grilovací uhlé lebo není zdravé a čmudí susedovi a určite prekračuje limity EU

na kola (bicykle) budú inštalované automatiše brzdy aby sme si pri jízde z kopečka nerozbily čumák

ludé kurva neblbnite... to už neostane absolutne žádný kúšček slobody a slobodnej volby ??? šecko nám má byt prikázané, rozkázané, predpísané ....

lebo to chceme!!!

super téma .

za trest by som Ti ninju zablokoval na max 3000 otáčok . Aspoň na mesiac .

jura

pocuj moja ten napis Mlhos si daj z tricka dolu pretoze vidim ze ti evidentne skodi zacinas dostavat rovnake myslenie ako ja

Upravené 1 krát. Naposledy upravil mlhos (04.05.2010 15:11)

A pred babami sa dobre machruje, ked jej povies kolko to ide"

ludovitko: dievčatá nezaujíma koľko to ide, ale ako to ide tebe

Allain, preto lebo by si nebola ochotna za mercedes s osemvalcom co ide 150 platit tolko co teraz.Myslim, ze by vtedy stacila aj Octavia. Chapeme?

Obmedzit max rychlo sa da asi iba 2 sposobmi:
konštrukčne...
alebo elektronicky....

1. možnost je totalna blbost...
2. možnost sa da velmi lahko prekonat...

čiže nie preto lebo by mercedes došiel o zakaznikov...jak tu niektory pišu :D:D:D
dodatok: a samozrejme už len z hladiska predbiehania by bola obmedzena max rychlo zly napad...

Upravené 1 krát. Naposledy upravil jaso (04.05.2010 15:53)

Jaso Nenapisal som , ze sa nebudu predavat. Napisal som, ze by cena musela ist nadol o velmi vela. Chces mi povedat, ze by si zaplatil za Mercedes SLS AMG tolko co stoji teraz?. Peniaze. Nic viac v tom nie je.

valach, mas pravdu, ale zavolat sanitku, to ti nic nehovori? ta ti zenu dovezie do nemocnice urcite rychlejsie ako ty

ludovitko si v obraze? :D

ludovitko: to s tou sanitkou nemožeš mysliet važne...

fjungbklofe: určite v tom nebudu peniaze...ak by si mal max. rychlost obmedzenu konštrukčne, a pritom by si chcel mat zachovane všetky vlastnosti ako normalne auto...tak jedina varianta ktora ma napada je zmenit prevodove pomery....ale potom by aj tak auto jazdilo v nezmyselnich otačkach....lebo max. rychlost by kvoli sprevodovaniu bola aj v najvyžšich otačkach...toto je asi jedine možne riešenie ktore by sa nedalo "len tak osrat" .... ak by sa šlo cestou elektroniky bola by to zaležitost na par minut

a teda bola by to riadna blbost mat seknutu max. rychlost....už len kvoli predbiehaniu...hocikedy ked obieham na okresnej ceste auto...na konci manevru mam 130-150 km/h...a zda sa mi to tak akurat...nemusim hladat na 3 kilometre prazdnu cestu, nemusim sa na auto lepit a ani sa nemusim zaradit tesne pred neho...a nemusim byt posraty vždy ked ma niekto maleho ftaka a začne mi naschval pridavat...

to iste na dalnici...hocikedy radšej pridam, ako keby som sa mal okolo auta vliect o 4 kmh viac ako ide on...

takže všetci bojovnici proti zdravemu rozumu nech si zajtra skusia ako by sa jazdilo s obmedzenou rychlostou....a majitelia citroenov s tempomatom si možu v meste nastavit limit na 50kmh a budu to mat presne take ;)

nie som technik,,som chemik,,a preto čo napíšem nieje podložené je to iba úvaha,,,volakedy dávno sa mi páčil,,a ešte páči cadillac Eldorádo,,rv 1968,,,dodával sa z motorom obsah 7007 ccm výkon okolo 150-170 koní max rýchlost cca 200km/hod,,,,,bolo to dávno,,a bolo to perfektné auto,,a aj benzín bol za bagatel / 2 sk/l /lebo malo spotrebu 20-25 litrov na 100kilo,,,teraz by auto o obsahu 7 litrov malo podla mna výkon snád okolo 1000koní,,, myslím že vtedy boli materialy na výrobu iné,,stroje a výroba menej presné boli vetšie tolerancie iné technologie,,o robotoch som v tých časoch čítal tuším nanajvýš v komixoch a časopise,,Ohník teraz technologie pokročili stačí pozrat jawu 350 ešte tú vojenskú z gulatými valcami tuším typ 360 obsah 350 ccm vykon okolo 15 koni ,,možno 17,,vec stará 40 rokov na tu dobu v pohode a porovnajte to z modernou výrobou a materialmi napr CBR 600,,,obsah cca 2x taký,, výkon,,neviem presne ale možno cez 100 koní,,myslím si že to nebude iba tým,,,,obsahom valcov,,snad je to moderným sposobom výroby vetšou presnostou a lepšími materialmi ,,takže si myslým že keby tú starú jwu 350 začali vyrábat vlani s obsahom 350ccm,,,asi by tam bolo tých koní možno 40 nie preto že by ju chceli udržat na 17 konikoch ale preto lebo by to nedovolil material a sposob výroby???,,,, no a preto si myslím že sa vyrábaju stroje z výkonom ktorý prekona bez tažkostí hranice našej vyhlášky a poprípade aj chápania niektorích jednotlivcov,,,volakedy dávno som mal škodu 120 maximalna rýchlost nejako 145 km,,,ved poliši by mi teraz na dialnici vypi,,tchovali že nedosiahnem ani maximálnu povolenú rýchlost tým strojom,, a vlastne tam ,,zavadziam,, ešte raz ,,,toto je iba uvaha technicky málo fundovaného chlapa tak nemusíte hned do mna ,,,chlebom pokial som sa netrafil do témy

...pretoze 180 po dialnici nie je zdaleka taky bezpecnostny problem ako 150 po okreske alebo 90 v mestskej ulicke.

je uplne jedno co ma aky vykon a ako rychlo to ide pokial tam sedi normalny clovek moje auto ma rychlost 190 a este 130 na dialnici neprekrocilo

mlhoš: ale raz za čas ho musíš poriadne prevetrať, lebo zostane z neho leňoch

Mlhos vyhod si tu plechovku Bulharskej sarmy spod pl. pedalu!!!

Jura , Ty seš kóň
Allain , lebo výrobcovia nevyrábajú pre zákonodarcov ale pre normálnych ľudí
Však každý chce silnejší , väčší...myslím stroj

ze teba sere tych 80 za telefon ??

Neda mi nenadviazat na Dandana..
Pred nedavnom som dostal nieco podobne mailom, je to strasne dlhe, snad sa to sem zmesti, a neviem, ci si to aj chcete citat a ci potom si niekto nieco z vas da dnes na obed Je to o Cechach, ale lahko sa to da aplikovat aj na SK..


Nechci Vám brát iluze, ale ......
Na úvod chci sdělit, že nejsem přítelem "starých pořádků" či člověkem, který by si přál návrat režimu, který tu byl před dvaceti léty.
Pokud se však podívám na kvalitu potravin, někdy si říkám, že bych chtěl dát ochutnat svým dětem to, co se tu před těmi dvaceti léty jedlo. Nabídka potravin, které jsou teď v obchodech, je skutečně rozmanitá. Na straně druhé se za touto "rozmanitostí" skrývají jen různé barevné obaly a krabičky, které obsahují prakticky  totéž. Mnoho potravin, které bychom si dovedli sami vyrobit, se vozí přes půl  Evropy a zátěž exhalacemi a znečisťováním životního prostředí je větší, než  jejich samotná užitná hodnota a vliv na zdraví. Do roku 1994 platily v  Československu ještě z dob minulého režimu zákonné normy, které nedovolovaly,  aby klobásy obsahovaly mouku, aby jogurty obsahovaly škrob atd. atd.
Tyto normy byly zrušeny a v Česku začala doslova džungle.
zdrava-vyziva.abecedazdravi.cz/ceske-potraviny-sama-nah...
ekonomika.idnes.cz/sest-otazek-o-nahrazkach-088-...
61522_test_kam

Potraviny jsou dnes samá náhražka. Kravský tuk je nahrazován tukem rostlinným  (sójovým).
www.ceskatelevize.cz/program/cerneovce/clanek1553....
Mléko, které je nápadně podobné emulzi na chlazení obráběcích nožů, se nesrazí,  nejde z něj udělat domácí jogurt. Ale stojí 8,90 Kč. Nekupte to!
hobby.idnes.cz/automaty-nabidnou-misto-rozredeneho-late...
-p2r-/hobby-domov.asp?c=A090918_071133_hobby-domov_bma
Jogurty nejsou jogurty, je to jogurtová hatlapatla, do které je narván škrob nebo želatina, aby toho bylo víc.
www.coop.cz/magazin/1_2008/kazda_rada_draha.html
Jsou v tom usmrceny  mikroorganismy. Ale stojí to 4,90 Kč. Nekupte to!
www.ceskatelevize.cz/program/samadoma/zivotnistyl...
Sýry nejsou sýry, ale náhražky, v nichž je mléčná bílkovina nahrazena bílkovinou rostlinnou (sója) anebo škroby.
zena-in.cz/clanek/neni-syr-jako-syr/kategorie...
Zmrzliny či šlehačka, ty se též nepotkaly s mlékem, dělá se to všechno z umělých náhražek. I v dražších zmrzlinách, které jsou deklarovány, jako mléčné  či dokonce smetanové, je pouze odstředěné mléko a zmrzlina je "zkvalitněna" tukem rostlinným.
www.vitalia.cz/serialy/o-zmrzline/
www.ceskatelevize.cz/program/cerneovce/clanek1569....
html
Ani kvalita některých másel není nic oslnivého, je to nastavováno vodou!
Většina  čokolád, prodávaných v našich obchodech, nejsou čokolády, ale čokoládové imitace  plné levných náhražek. Mezi tyto náhražky patří karabový prášek, který se vyrábí  ze svatojánského chleba, jímž se ve Středozemí krmí ovce a velbloudi.
www.perspektivyjakosti.cz/k-hlavnimu-tematu...
-mezi-adky.html?action=print
www.ordinace.cz/clanek/vybirejte-radeji-prave-cokolady-...
České párky jsou dnes z většiny plněny sójou, moukou nebo separátem.



Co je to  drůbeží separát?
Z kuřete se vyjmou prsa a stehna, která se prodávají zvlášť. Zbytek - tedy kůže, kostra, hlavy i se zobáky, krky, pařáty a vnitřnostmi se  rozmixují, přecedí, obarví na červeno a přidávají se do párků a klobás, v  případě párků do 40,- Kč za kilo tvoří spolu se sójou, chemikáliemi, céčky atd.  jejich hlavní složku. Kdo kupujete dražší párky a nemáte je přímo z nějaké malé  porážky, nejásejte. Tyto molitanové masokostní moučky se dnes přidávají i do  dražších párků. Jak jsme však byli ubezpečeni Informačním centrem bezpečnosti  potravin, z tvrdého strojního oddělování při výrobě separátu (SOM - strojově  oddělené maso) se získá velmi jemná masová pasta složená z částic menších než 1  mm, takže nehrozí žádná újma na zdraví. Akorát, že to žereme!
www.vyzivaspol.cz/clanky-casopis/mytus-rozemletych-kost...
ww.bezpecnostpotravin.cz/Index.aspx?ch=552
www.vyzivaspol.cz/clanky-casopis/mytus-rozemletych-kost...
w.bezpecnostpotravin.cz/Index.aspx?ch=552&typ=1&val=92144&ids=3496&typ=1&val
=92144&ids=3496
(Pro zajímavost - separáty se vyráběly i dříve, sušily se a používaly se jako  krmivo pro dobytek. Toto se vyrábí i  dnes www.zemcheba.cz/_cz/krmkomp.html ). Aby tento světle bledý šurvajs získal pěknou červenou barvu, narve se tam chemie.
www.o-zdravi.cz/clanky/takovej-parecek-z-makra.html
Pro potlačení nežádoucích pachů ze separátu samozřejmě existují různé chemické sajrajty.
www.raps.cz/Sortiment.aspx
Náhražkové prefabrikáty dnes pronikají i do  takových výrobků, které vypadají navenek jako salámy či šunka.
www.ceskatelevize.cz/program/cerneovce/clanek1544....
html
Různé bůčky a slanina je dnes vyráběna zejména z přerostlých polských prasat,  která mají jinou strukturu masa, než prasata česká, která jsou více masitá a  jejich bůčky obsahují více masa. Na polských bůčcích, které se k nám jako přebytky dováží je samé sádlo, ale nekupte to. Je to bílý a bílé maso je  přece dietní!
finweb.ihned.cz/c4-10070860-21691470-006000_d-ceske-pot...
hrazka
Hovězí maso, které obchodníci kupují od jatek jako maso z krav za pár korun, je prodáváno jako kvalitní maso z mladých býčků.
www.bezpecnostpotravin.cz/Index.aspx?ch=552
www.bezpecnostpotravin.cz/Index.aspx?ch=552...>
&typ=1&val=92140&ids=3496&typ=1&val=92140&ids=3496>
Ani milovníci ryb nemusí být ušetřeni podvodu. Máte rádi kraba? Může se vám stát, že to maso deklarované jako krabí, je z tresek.
ekonomika.idnes.cz/levne-potraviny-kdyz-krab-je-vlastne...
est.asp?c=A080425_961521_test_kam
Do chleba se dnes přidávají pomleté zbytky starého chleba a pečiva, které se předtím neprodalo. Stroje tyto zbytky, (které se dříve dávaly prasatům nebo se  prodávaly za nižší cenu jako krmný chleba pro domácí užitkové zvířectvo), semelou  a směs je dále upravována. Přidají se speciální směsi s enzymy, pak se míchá  těsto atd. atd. a na druhém konci vyjede
upečený chleba. Nevadí, že obsahuje sezam nebo mák a nebo lněné semínko. Takové krásné
ohnisko civilizačních chorob  a alergií.
www.emulgatory.cz/diskuse?wid=53

Navíc se neustále snižuje  podíl žitné mouky z dřívějších 45% na 20%. U rohlíků se neustále snižuje  hmotnost, ale i obsah tuku, (který zajišťoval křupavost), až na polovinu. Z  rohlíků se stává gumová hmota, která druhý den ztvrdne a chleba je bez chuti.
ekonomika.idnes.cz/za-drazsi-chleba-nemohou-pekari-ale-...
Kečupy a hořčice nejsou hořčice, je to voda s moukou nebo se škrobem, ve které  je s bídou 10% skutečného kečupu nebo skutečné hořčice. Dnes už se na některých  "kečupech" vyskytuje na druhé straně malý název "kečupová " či "rajčatová omáčka." Tyto blivajzy se v regálech tváří jako kečupy, ale viděly rajčata leda  tak z rychlíku.
Maso, zejména dovezené, je "nastavováno" vodou, která je do něho  injekčně vpravována. Do některých masných výrobků je pro změnu zase injekčně  vpravována levná sójová bílkovina. Konzervy obsahují blíže nespecifikovanou hmotu, která nemá s kousky dobrého masa, které jsme nacházeli v socialistických  konzervách, nic společného. Landšmít, který se dřív vyráběl z masa a dal se  nakrájený opéct nad ohněm, je dnes nedefinovatelný prejt z kůží a šlach slepený obarveným škrobem, který se vám buď po napíchnutí na klacek rozpadne nebo nad ohněm rozteče.
www.blisty.cz/art/14871.html
Lečo s klobásou již dávno není  ta dobrá zelenina s klobásou, ale to lečo vypadá, jako by už jednou prošlo  žaludkem a ta "klobása" je sójová.
"Hovězí" a "vepřové" maso ve vlastní šťávě  nezřídka obsahuje i polovinu rozmixovaných kuřecích kostí a kůží, které se dříve  mlely v kafilérkách na masokostní moučky pro zvířata. Ty "kvalitnější" konzervy  obsahují kůže, takže když tato pochoutka na talíři zchladne, lze ji úspěšně  použít jako lepidlo. Paštiky a pomazánky jsou nastavovány škrobem, moukou a drůbežími separáty. Tradiční hospodská pochoutka Utopenci se dnes změnila prakticky na sójové buřty v láku a nedá se to většinou jíst.
Prošlé maso ze  supermarketů je očišťováno octovou vodou, nakládáno do marinád a podáváno jako  specialita k letnímu grilování.
www.spotrebitele.info/potraviny_zdravi/clanek.shtml...
Různé saláty jsou zakonzervovány tak, aby vydržely, ale skutečnou majonézu viděly leda tak z rychlíku. Dorty a dezerty jsou vyráběny z náhražek, stejně jako různé oplatky a tyčinky. Sirupy nejsou vyráběny z ovoce, ale jedná se o vodu z cukrem, ve které je ovocná příchuť. Z českého piva se povětšinou staly  europatoky univerzální chuti vyrobené v systému CKT/HGB, který "přeskakuje" klasické zrání a dokvašování v ležáckém sudu.
Univerzální bývají i následky požití těchto chemikálií - rektální zvracení čili sračka.
Skalní pivaři dnes přecházejí na jedenáctistupňové pivo, které má aspoň trochu úroveň dřívější  desítky. Některá šumivá vína se nedělají tradičním zráním, ale vyrábí se jako  sifón. Víno, které má úroveň vín krabicových, se nasytí CO2 a prodává se v  regále jako "šampáňo." Vzadu na vinětě se lidé s dobrým zrakem mohou dočíst, že  se jedná o "perlivé víno." A dalo by se pokračovat.
Pokud si někdo myslí, že když si koupí dražší výrobek, či dokonce výrobek značkový, že je zaručena vyšší kvalita, je na omylu. I značkové výrobky, prodávané v rámci celé Evropy, jsou v Česku vyráběné z náhražkových surovin.
Např. zmrzlina Magnum, která stojí stejně v Česku i Španělsku, se v EU vyrábí z  mléka, v Česku z levnějších rostlinných tuků.
instinkt.tyden.cz/rubriky/tema/popelnice-evropy_24549.h...





Takových a různých dalších šmejdů žereme stále více a více, ale nezoufejme, bude hůř. Podíl výrobků se stále vyšším obsahem náhražek bude růst. Takové chuťovky, jako např. "dietní" drůbeží hamburgry, které se skládají z poloviny z  drůbežího separátu a z druhé poloviny z vepřových kůží, jsou jen začátkem  dalších inovací. Složení výrobků, které se uvádí na jejich obalech, bude psáno  stále menšími a menšími písmeny, aby si ho už nemohli přečíst ani ti, co mají  zrak v pořádku. Čekají nás doby, kdy budeme doslova "žrát" takové potraviny,  jaké známe z francouzského filmu Křidýlko nebo stehýnko, přičemž autoři se budou  inspirovat českou cestou z filmu Návštěvníci, kteří jedli amarouny. Zatím jíme potraviny, které vypadají jako tradiční, ovšem jejich náplň je "božská" (jen Bůh  ví, co v tom je!).
Samozřejmě, že se dají koupit i dobré potraviny.
Párky, které obsahují maso, jogurty bez želatin a škrobů, křupavé rohlíky, co vydrží do  příštího dne, kečupy z rajčat apod. Je to však luxus! Ano, to co bylo za socialismu standardem a normou je dnes luxusem.
Stát bohužel dělá v dnešní době na lidech určitou formu podvodu, týkající se jejich spotřebního koše, potažmo životní úrovně. U potravin se sice vychází z  jejich hmotnosti, nikoliv však kvality. Takový párek, který byl kdysi z hovězího a vepřového masa a sádla a stál xx korun, se porovnává se současným "párkem,"  který se dělá ze sóji, či jehož polovinu obsahu tvoří mouka a drůbeží separát.
Já mám někdy z důchodců srandu, že si kupují v supermarketech právě tyto nekvalitní a levné věci, které bych osobně nedal do huby, ale na druhou stranu  si uvědomuji, že jim nic jiného nezbývá. Oni jsou zkrátka obětí podvodu  spotřebního koše, ze kterého se počítají jejich důchody, pro ně (a nejen pro ně)  je kvalitní potravina nadstandardem.
V Německu si takový bordel výrobci dělat nedovolí. I levné výrobky tam mají svoji úroveň, např. nejlevnější špekáček za 1,45 euro obsahuje 70% masa, v Česku  za stejnou cenu koupíte "špekáček," který obsahuje pouze 27% masa.
Česko se v  posledních letech stalo popelnicí či odpadkovým košem Evropy.
instinkt.tyden.cz/rubriky/tema/popelnice-evropy_24549.h...

JUDr. Jaroslav Janeček
advokát, rozhodce při Hospodářské a Agrární komoře ČR správce konkurzní podstaty u Obchodního oddělení Městského soudu v Praze člen Syndikátu novinářů
Advokát zapsaný v ČAK pod č.: 4198
Telefon/Fax:   420 272 705 280 Mobil:  420 602 313 007

Allain... skor si sa mala spytat, na co si to ludia kupuju, ked vedia, ze im je to na **** ...u kazdeho najdes prave to jeho preco ano, takze existencia zbytocnych veci na svete je tym padom zdovodnena a veci teda prestavaju byt zbytocne

naposledy zopakujem pre tych, co mi chcu škrtit ninju a podobne veci, ze je to iba uvaha, nie moj nazor !! ak niekto nevie, co je uvaha, na zakladnej skole mu to vysvetlia..
dakujem

Pardon


Video: www.youtube.com/watch?v=-5XCsUQu8Zc

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Ifcozv (05.05.2010 11:02)

a už to začína:

ekonomika.sme.sk/c/5358670/brusel-chce-v-dodavkach-obme...

zatiaľ pre dodávky

to, s tým škrtením ninji, bolo myslené asi na mňa. Môj príspevok som nemyslel vážne (preto tie smejle). Ale ak som sa ťa nejako dotkol, tak prepáááááááááč.

Allain - lebo naj businies je založený na ludskej chamtivosti , hlúposti a v neposlednom rade EGU.

popozeraj sa okolo seba, 80% veci okolo teba je uplne zbytocnych ale na kazdu jednu z nich si najdes svoje vlastne zdovodnenie preco ju vlastne mas

ale radsej nic

Upravené 1 krát. Naposledy upravil zx6rko (05.05.2010 20:31)

lebo raz to bude vsetko povolene

Prečo je to tak ? Allain, toto ja naozaj nesmierne širokospektrálna téma na najrozličnejšie úvahy a mne nedá, aby som tiež niečím drobným neprispel, aj keď ma pravdepodobne veľmi rýchlo šupnú do off topicu, ale nevadí

Ani neviem , odkiaľ poriadne začať a tak zablúdim do "jemne vzdialenej minulosti " a pristavím sa na krátku chvíľu pri prvom známom predchodcovi všetkých obojživelníkov, Acanhtostege. Ona je totiž jeden z mimoriadne vydarených príkladov aká je príroda vynaliezavá a ako dokáže zdanlivo, na prvý pohľad až neprekonateľnú nevýhodu úplne obrátiť v prospech prežitia druhu. A tentokrát už budem úplne konkrétny, aj keď to mnohým odborníkom pravdepodobne príde ako príliš zjednodušený pohľad a svojím spôsobom možno až rúhanie, ale napriek tomu si dovolím vysloviť nasledovné. Mnohí z nás ľudí, ktorí sami seba až samoľúbo radi považujeme v mohých ohľadoch za dokonalých, prinajmenšom blízkých k dokonalosti možno ani nevedia, že keby nebolo vo svojej dobe takmer až zdanlivo nezmyselne tragicky nedokonalej Acanhtostegy, neboli by sme tu dnes ani my. Čím nechcem priamo povedať, že Acanhtostega je náš vzdialený predchodca, ale z evolučného pohľadu by bola aj takáto vzťahová interpretácia do istej miery pravdivá. Všetko so všetkým suvisí. Takže to nebudem zbytočne ďalej naťahovať a poďme rovno k už spomínanej Acanhtostege. Podľa objektívne potvrzených a zachovaných nálezov sa jednalo o asi 60 cm až meter dlhého vodného živočicha, prvú „ rybu “ so štyrmi končatinami, ktorá mala na každej z nich osem prstov. Vyvinula sa z Eustenoptherona a bola podobne, ako napríklad niektoré dodnes žijúce druhy rýb v povodí Amazonky, dvojdyšná. To znamená, že je schopná prežiť aj v ťažkom období intenzívneho sucha pri mimoriadne výraznom poklese vodnej hladiny, keď je v bažinatých vodách nedostatočné množstvo vodného kyslíka. Vtedy dvojdyšné ryby jednoducho vynoria hlavy z vody a dýchajú pľúcami. Acanhtostega si nevybrala pre prežitie práve najvhodnejšie obdobie, ani nebola na prvý pohľad vybavená práve šťastnou genetickou výbavou. Vlastne, všetky okolnosti zdanlivo hrali v jej neprospech. Rieky v tom období devónu, pred cca 360-370 miliónmi rokov, ( neviem, či ste zaregistrovali, že v tom čase tu už v oceánoch žraloky veselo plávali. Ja len, aby sa nezabudlo... ) v čase, keď sa tu Acanhtostega vyskytovala boli plné predátorov. Jedným z nich bola aj Hyneria, päťmetrová dravá ryba, ktorá mala telo pokryté tvrdými šupinami a až štvorcentimetrové zuby, voči ktorým bola nemotorná Acanhtostega úplne bezbranná. To, že Acanhtostega bola aj nemotorná, nie je môj výmysel. Ona taká naozaj bola. Končatiny jej boli pri plávaní skôr na obtiaž a vlnivý pohyb telom, ktorým sa posúvala vpred tiež nebol na únik pred dravcami práve ideálny. Prečo teda takýto nemotorný tvor vôbec vznikol a akú mal šancu v nepriateľskom prostredí na prežitie ? Minimálnu, ale chopil sa jej až s prekvapujúcou vynaliezavosťou. Brehy riek boli v období devónu porastené Archeopterysami, predchodcami stromov, ktoré sa vyznačovali jednou významnou, pre Acanhtostegu až fatálnou zvláštnosťou. Spolu s listami zhadzovali aj konáre, ktoré vytvárali pri brehoch riek mokraďovité huštiny. A práve do nich sa Acanhtostega utiekala pred dravcami. Plytké, mokraďovité vody jej poskytovali okrem úkrytu aj dostatok potravy a navyše, bola pre život v nich dobre prispôsobená. Končatiny s prstami jej pomáhali pri kliesnení si cesty mokraďovitou húštinou. A keďže bola dvojdyšná, nemala problém ani s prísunom dostatočného množstva kyslíka. A touto vhodne zvolenou skrývacou taktikou sa jej podarilo prežiť. V priamej konfrontácii s Hyneriou by bola odsúdená na neodvratný zánik. Ale ešte stále nemala definitívne vyhraté. Len svoju pozíciu na prežitie zásadným spôsobom vylepšila. Nebola ešte síce prispôsobená k tomu, aby vedela vyliezť na súš, na to ešte nebola stavba jej tela dosť dokonalá, ale získala to najdôležitejšie. Získala čas na vývoj. A tak jej nasledovníci, menovite Perpedes to už približne pred 360 miliónmi rokov dokázať mohli a na súš aj vyliezli. Dokonca po sebe zanechali aj stopy, ktoré boli dosť výrazné, aby sa zachovali až dodnes. Na ostrove Valencia ich len nedávno našli nesmierne zvedaví bádatelia histórie. A od doby, ako sa Perpedes odhodlal vyliezť z vody na súš, mohol sa konečne začať datovať diametrálne odlišný vývoj dovtedajších živočíšnych druhov, z ktorých sa o mnoho miliónov rokov neskôr vyvinul aj predchodca dnešného človeka. Pravda, až potom, ako sa najskôr o dvesto miliónov rokov, približne pred stopäťdesiatimi miliónmi rokov, v ére dinosaurov vyvinul prvý známy predchodca všetkých cicavcov, maličký Laolestes, ktorý bol nútený v mene prežitia opäť použiť lesť a prispôsobiť sa životu v noci. Koexistencia s nebezpečnými dinosaurami si v mene jeho prežitia túto premenu na nočného tvora priamo vyžadovala. Ako maličký cicavec, dožívajúci sa oproti dlhovekým dinosaurom enormne krátkeho života, bol oproti nim opäť na prvý pohľad v zdanlivej neprekonateľnej nevýhode. Ale, ako to už býva, prvý pohľad nemusí byť vždy pravdivý a v prípade Laolestesa ani nebol. Paradoxne, zdanlivá nevýhoda sa opäť transformovala do jeho najväčšej výhody. Vplyvom prispôsobovania sa nástrahám nočného života sa jeho zmyslové orgány, menovite vnútorné ucho začali vyvíjať dovtedy nebývalým tempom. A tak sa u neho postupne vyvinuli okrem bubienka aj kladivko a nákovka, ktoré majú len cicavce. Ani plazy, ani vtáky nimi nedisponujú. Zdokonaľujúci sa sluch mu nielenže pomáhal prekonávať okolité nástrahy a umožňoval loviť v noci potravu, ale bol podnetom ku vzniku najdôležitejšej konkurenčnej výhody a tou bol zrýchlený vývoj mozgu. Presnejšie, mozgového neocortexu, vonkajšieho obalu vyskytujúceho sa opäť len u cicavcov. Zvuk, prenikajúci bubienkom sa cez kladivko a nákovku prostredníctvom neurónov šíril ďalej do mozgového neocortexu, kde boli následne zvukové vnemy spracovávané a vyhodnocované, čo malo za dôsledok zrýchlený vývoj mozgu. A tu sa práve prejavila obrovská výhoda krátkeho života. Za jeden dinosaurí život prebehol životný cyklus až päťdesiatich generácii Laolestesa, čo bolo nepochybne určujúcim impulzom zrýchleného vývoja mozgu a umožnilo následnú diverzifikáciu druhov cicavcov a ich rozšírenie. Ale ešte vždy tu bol jeden závažný problém. Práve mozog spotrebuje pre svoj vývoj najviac energie, ktorú noční tvorovia ako Laolestes obtiažne získavali v dostatočnom množstve.To bol dlho dôvod, prečo cicavce dlho dosahovali miniatúrne rozmery približne veľkosti myší a prečo sa živili najmä hmyzom, ktorý bol pre ne v tej dobe energeticky najvýhodnejšou potravou. A tak trvalo ďalších dvadsaťpäť miliónov rokov, kým sa garde pomaličky začalo otáčať a na svetlo sveta sa dostal Repenomamus, prvý malý denný dravý cicavec veľkosti zhruba šesťdesiat centimetrov, ktorý už bol schopný živiť sa dinosaurými mláďatami, ako tomu nasvedčujú skamenelé zvyšky potravy, objavené v jeho žalúdku. Aj keď Repenomamus vyhynul ešte pred ukončením éry dinosaurov, vývoj cicavcov už bol nezastaviteľný. Dinosaury, ktoré tu pretrvali dlhých stopäťdesiat miliónov rokov medzitým vyhynuli tiež. Koniec ich éry - vyhynutie, patrí medzi najväčšie záhady všetkých čias. Mnohé z nich boli obrovské, ale našli by sa medzi nimi aj maličké exempláre - nie väčšie ako kura. Niektoré z nich boli mierumilovné a živili sa rastlinami, kým iné patrili k dravým, ostrozubým mäsožravcom. Dinosaury boli plazy, tak ako jašter leguán. Mali šupinatú kožu a kládli vajíčka. Avšak na rozdiel od jašterice s jej krátkymi, rozchádzajúcimi sa nohami, mali dinosaury dlhé nohy, schované pod telom. Znamená to, že sa mohli pohybovať oveľa hospodárnejšie.
V čase, keď žili dinosaury, obývalo Zem aj mnoho iných plazov. Plávali v mori a lietali vo vzduchu, dinosaury však žili iba na súši. Dnes o nich vieme vďaka tomu, že ich kosti a zuby sa zachovali v horninách v podobe skamenelín. A cicavce s nimi žili istý a to nie krátky čas v koexistencii. Ale od éry Laolestesa muselo uplynúť ešte ďalších zhruba šesťdesiatpäť miliónov rokov až kým pred šesťdesiatimi miliónmi rokov došlo pre cicavce k ďalšej zásadnej udalosti. Tou bol vznik prvých krytosemenných rastlín s plodmi, ktoré boli odrazovým mostíkom pre nasledujúci vývinový stupeň evolúcie živočíchov a tým bolo prispôsobenie sa horných končatín a ich prstov na úchop a zber plodov, čo im umožnilo predovšetkým postupné premiestnenie polohy palca, až vznikol takzvaný „úchopový palec. “ A len tak mimochodom, žraloky po celý ten čas veselo plávali v oceánoch a kontinuálne sa vyvíjali...Nezmenili prostredie,do genetickej pamäte sa im neustále ukladali nové informácie, nazbierané za milióny rokov. Ak to chcete ešte o niečo presnejšie, tých rokov bolo ku dnešnému dátumu minimálne štyristo miliónov... Od silúru až podnes.

Vlastne, ešte na niečo drobné by som bol skoro zabudol ...O dokonalosti alebo nedokonalosti ľudského druhu som pôvodne nemal v úmysle diskutovať, túto otázku si aj tak každý najlepšie zodpovie sám. Ale ak bol schopný prežiť taký nemotorný a neohrabaný živočích, akým bola Acanhtostega v takom nepriateľskom prostredí a ak sa maličký a bezbranný Laolestes tak ľstivo dokázal adaptovať napriek všetkým zdanlivým nevýhodám, potom je možné všetko. Aspoň z môjho pohľadu určite… Hlavne, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že podobné druhy rýb, ako Acanhtostega existujú dodnes. Ako názorný príklad by som mohol uviesť Brachyonychtisa, súčasnú „ rybu s rukami “, ktorá je priamym dôkazom, že za posledných tristošesťdesiat miliónov rokov sa toho zase až tak príliš veľa nezmenilo. Aspoň v niektorých ohľadoch nie. Náš hlavný problém nespočíva v tom, že naše zmysly sa nevyvinuli do absolútnej dokonalosti, že nevidíme a nepočujeme tak dobre, ako niektoré iné živočíšne druhy. Náš problém nie je ani v tom, že nemáme šestnásť zrakových pigmentov ako podaktoré druhy hadov a že naše oko nedisponuje nočným videním na princípe podobnom termovíznym kamerám, ako je tomu u hadov. Náš problém nie je ani v tom, že nepočujeme tak dobre ako netopiere a že sme oproti nim schopní vnímať zvuky len v žalostne obmedzenom pásme zvukového spektra. My si totiž na rozdiel od hadov a netopierov termovízne kamery a ultracitlivé odpočúvacie prístroje vieme vyrobiť. Vôbec nevadí, že máme len tri zrakové pigmenty. My si vlastne už dnes vieme vyrobiť takmer všetko, alebo si to o sebe aspoň myslíme. A v tom možno bude náš hlavný problém. Aj napriek tomu, že už si takmer všetko vyrobiť vieme, nevidíme a nepočujeme to, čo by sme vidieť a počuť mali. Lepšie povedané, nechceme vidieť a nechceme ani počuť. Akoby sme sa najradšej riadili nápisom na múre palermského väzenia: „ Kto je hluchý, slepý a čuší, spánok mu nik nenaruší...“ Čím ďalej, tým častejšie sa chováme ako povestné čínske opice. Náš hlavný problém spočíva v tom, že veci, ktoré by sa nás mali bytostne dotýkať, vedome ignorujeme a tvárime sa, že neexistujú...Ale napriek tomu mi predsa len nedá, aby som sa o jednu vec s vami nepodelil. Totiž, ak sme tu len pred chvíľou v krátkosti bleskovo a naozaj len náznakovito preleteli obdobím vývoja druhov, dlhším ako päťsto miliónov rokov, je na pováženie, kam až sme vo vývoji za posledných niekoľko málo tisíc rokov ako ľudstvo dospeli a kam sa nám ešte, pri tejto akcelerácii, ktorú sami začíname hnať do extrému podarí dospieť. Ostáva však nezodpovedaná otázka, za akú cenu a na ako dlho. Aj keď nemám v úmysle viesť siahodlhé prázdne moralizujúce prejavy o tom, aké sprievodné javy so sebou naša moderná civilizácia okolitému svetu prináša, nedá mi, aby som sa nepozastavil aspoň nad niektorými skutočnosťami, ktoré sú evidentne až do očí bijúce. Či si to priznáme, alebo nie, celá história ľudského rodu od jeho samotného prvopočiatku je sprevádzaná okrem každodenného zápasu o prežitie aj každodenným bojom o moc, so všetkými jeho, na prvý pohľad negatívnymi sprievodnými javmi. Výraz „ na prvý pohľad “ používam v tomto prípade zámerne preto, lebo z evolučného hľadiska nemusí byť všetko, čo sa na prvý pohľad ako negatívne javí, v konečnom dôsledku aj negatívne naozaj. Stačí si spomenúť na totálne zaľadnenie Zeme, alebo na Acanhtostegu. A mnohé veci a javy, ktoré sa nám, zhýčkaným vymoženosťami modernej civilizácie javia kruté, sú skrátka v prírode úplne normálnou súčasťou prirodzeného procesu vývoja. Pravda, len dovtedy, pokiaľ človek svojím neprimeraným zásahom rovnováhu nenaruší. Čo my, ľudia, najmä v období posledných dvesto rokov mimoriadne účinne a častokrát aj nezmyselne robíme, ani si pritom neuvedomujúc fatálnosť dopadov nášho konania. Nebudem tu teraz hovoriť hovoriť o vojnách, ktoré ľudstvo od nepamäti a pod najrôznejšími zámienkami vedie od svojho prvopočiatku. Nebudem tu ani debatovať o najrôznejších formách genocíd, vrátane tej, ktorú aj z krátkeho pohľadu časového obdobia samotného vývoja ľudského druhu viedla dnes najväčšia do pŕs sa hrdo bijúca svetová demokracia voči pôvodnému obyvateľstvu, neštítiac sa pritom žiadnych podlých spôsobov vrátane zámerného šírenia nákazlivých chorôb formou úmyselného rozdávania nakazených prikrývok domorodým obyvateľom v rámci takzvanej „ humanitárnej “ pomoci, ako by sme vtedajšie aktivity dnes vznešene a civilizovane nazvali. Nebudem sa na tomto mieste týmito, ani inými podlosťami čiernej stránky nedávnej, ale aj trošku dávnejšej histórie ľudstva viac zaoberať nie kôli tomu, že by som s nimi súhlasil, ale len preto, lebo nie som kvalifikovaný historik a nie je to ani účelom tejto knihy. Jednako sa necítim byť povolaný a to už len na základe svojich, do značnej miery chabých vedomostí, ale ani by som tým už dnes na veciach, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti ( v súvislostiach, v ktorých tu vnímam predchádzajúce časové obdobia z môjho pohľadu nie je posledných dvesto rokov nič iné, ako len nedávna minulosť ) ani nič nedokázal zmeniť. Nakoniec, narodil som sa do takej doby. Celé dejiny ľudstva sú pretkané vojnami. Aj v čase môjho príchodu na svet bolo zhodou okolností napríklad len vo Vietname už viac ako dvestotisíc amerických vojakov, ktorí tam na príkazy svojich nadriadených vo veľkom relizovali pokusy, ktoré tu ani nemá zmysel rozpitvávať do podrobností. Každý, kto chce, si ich dnes bez problémov nájde na satelitných staniciach, na webe a v spúste dalších médií, ktoré nám tieto, dnes už viac ako štyridsaťročné informácie ochotne predkladajú s verným popisom najotrasnejších detailov. Ako úplnú samozrejmosť, dokonca, ako určitú formu hrdinstva. Stačilo tak málo, stačilo štyridsať rokov aby sme ostali voči týmto informáciám úplne imúnni a apatickí. Veď sa nás to priamo netýka, tak načo sa vzrušovať nad vraždením civilistov v dedinách ako My Lai, nad upaľovaním zaživa pri napalmových kobercových náletoch a nad dalšími „ delikatesami “, ktoré na nás médiá dennodenne veľmi radi chrlia. A vedia prečo. Veď majú obrovskú moc. Tí, ktorí ich riadia veľmi dobre poznajú pravidlo, že „ tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. “ Tí, ktorí majú v rukách skutočnú moc si až príliš dobre uvedomuju fakt, že schopnosť vhodne odkomunikovať udalosti a sofistikovane prispôsobiť obsah informácií, podhodených širokým masám konzumentov svojim potrebám je to, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku. A masy sa ochotne nechajú ovplyvniť. Princíp stádovitosti funguje v ľudskej komunite od nepamäti až obdivuhodne dokonalo. A to aj napriek ojedinelým snahám zdravého rozumu, ktorý, bohužiaľ príliš často osamotený, nemá takmer žiadnu šancu dav prekričať. Jeho ojedinelé zúfalé výkriky masa vždy spoľahlivo prehluší. A mocní to vedia… A ak by aj bolo niekedy výkriky predsa len počuť, on už sa nájde niekto, kto ich umlčať pomôže. Svedkovia doby by o tom vedeli povedať svoje, pravda, ak by boli prežili. Hlásatelia pravdy častokrát predčasne zaplatili za svoje presvedčenie cenu najvyššiu. História na to má plné priečinky dôkazov. Dôkazov o predčasne umlčaných posloch pravdy. Ako majster Ján Hus. Alebo ako Giordano Bruno, renesančný filozof a večný badateľ pravdy, ktorý ešte predtým, ako plamene inkvizície navždy umlčali jeho hlas, odvážne svojim katom do očí vyriekol : „ vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom, než s kým som ho ja počúval…“
Prečo je to tak, neviem. Ale trpím diagnózou "večný a nenapraviteĺný optimista" a verím, že raz možno všetko pochopíme...

... lebo clovek ma slobodnu volu, bez nej by nebol clovekom, ale strojom. To by nejazdil na moto....
Zober si taky kuchynsky noz: Mozes s nim spravit chutnu veceru ale aj zavrazdit celu rodinu. Potom preco stale vyrabaju noze??

jaso, ja jazdim v meste nikdy nie viac ako 50 km/h zhodou okolnosti na citroene c3 ale ten nema tempomat. To ma tak prisno dzubali v autoskole, ze mam ist rovnych 50 az mi to ostalo. A nechcem dostat pokutu, alebo v meste nemeravaju? niekedy je to aj o hubu, ale v piestanoch su tak rozmlatene cesty, ze sa da ist 90 len na niektorych cestickach aj to tam hadze jak svina

Romanka clovek by si to aj rad precital, keby to malo nejaku strukturu. Len sa nato pozriem a uz ma boli hlava. A to nehovorim o riadkoch, ktore citas znovu alebo naopak preskocis dva- tri. fjung...

ja som myslel ze tu uz nemame komunizmus

fjungbklofe, čo na to povedať ? V zásade asi toľko, že zo svojho uhla pohĺadu máš pravdu. Na webe ma najviac fascinuje minimum cenzúry, ( prakticky 0 ) a tým pádom takmer neobmedzená voľnosť prispievať. A keď sem človek zavesí príspevok, musí byť pripravený aj na to, že nie každému sa bude páčiť. A keďže ja nie som iluzionista a nemám ani ambíciu páčiť sa za každú cenu úplne každému, tak s tým celkom viem žiť, (že z mojich príspevkov nebudú všetci nadšení. ) Hovorí sa, že dobrá kritika posúva, pravdu povediac, tá Tvoja ma nikam neposunula, ale uznávam, že na ňu máš úplne rovnaké právo, ako je to moje prispievať. Takže asi toľko. Mohol by som to síce zakončiť aj družstevníckym príslovím o "perlách a ošípaných... " ale nie som presvedčený, že by to niekam viedlo. Takže končím radšej obligátnym "maj sa fajn a máš pravdu, selektuj, čo čítaš, je to Tvoje výsostné právo..."

ludovitko: nechapeš podstatu, aj ja idem 95% času 40-50....ale v tych zvyšnych 5% musim pridat a ist 60-70....pretože v protismere ide napr auto a ja toho cyklistu 50kmh nebohnem, pripadne preto aby som sa vobec dokazal zaradit do vedlajšieho pruhu + situacie nie bežne kedy mi prekročenie rychlosti zachranilo možno plechy, možno aj zdravie....

a toto su tie situacie o ktore ide...

ale ked si niekto predstavi že to hned znamena jazdit konzistentnych 90kmh po meste....tak asi nikdy nerozmyšlal logicky, a vobec...asi vobec nerozmyšla a trepne hned čo ho napadne