Anketa:
Pridaj nový bod alebo trasuBody záujmu a trasy - Vyhľadávanie:
Názov: | Typ: | Krajina: | Región: | Vzdialenosť: |
---|---|---|---|---|
Vyhliadka Jahorina | Vyhliadka | Bosna a Hercegovina | Sarajevo | 563.1 km S |
Vrcholová stanica lanovky lyžiarskeho strediska Jahorina | Vyhliadka | Bosna a Hercegovina | Sarajevo | 560.1 km S |
Kozija ćuprija | Pamiatka | Bosna a Hercegovina | Sarajevo | 546.3 km S |
Jugovo Jezero | Jazero | Bosna a Hercegovina | Tjentište | 598.7 km S |
Vysielač Ravna Greda | Vyhliadka | Bosna a Hercegovina | Tjentište | 615.8 km S |
Vodopád Skakavac | Prírodný úkaz | Chorvátsko | Slavónsko | 374.7 km S |
Vrch Bjelašnica 2067 m | Trasa | Bosna a Hercegovina | Bjelašnica | 564.6 km S |
Ruina hotelu Igman | Zaujímavosť | Bosna a Hercegovina | Sarajevo | 559.9 km S |
Vrch Brasina | Trasa | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 606.2 km S |
Vyhliadka Fortica | Vyhliadka | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 608.2 km S |
Vrch Borašnica | Trasa | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 581.9 km S |
Staré mesto Ston | Mesto | Chorvátsko | Dalmácia | 666.0 km S |
Kríž na Humu, Mostar | Vyhliadka | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 610.8 km S |
Záchádzka pri Bogodole | Trasa | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 596.9 km S |
Reštauracia Bosiljna | Reštaurácia | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 591.7 km S |
Vrch Pločno | Trasa | Bosna a Hercegovina | Okolie Mostaru | 584.8 km S |
Vysielač Vitrenik | Veža | Bosna a Hercegovina | Kanton 10 | 580.2 km S |
Hydroelekráreň Orlovac | Zaujímavosť | Chorvátsko | Dalmácia | 590.7 km S |
Kaňon riečky Krčič | Trasa | Chorvátsko | Velebit | 567.6 km S |
Prameň rieky Krka | Prameň | Chorvátsko | Velebit | 568.4 km S |
Šatorsko jezero | Jazero | Bosna a Hercegovina | Západ | 544.8 km S |
Reštaurácia Sofra, Bihač | Reštaurácia | Bosna a Hercegovina | Bihač | 503.1 km SV |
Trasa: Tremosine - údolie Brasa | Trasa | Taliansko | Lago di Garda | 712.9 km SV |
Reštaurácia AROMA | Reštaurácia | Srbsko | Vojvodina | 378.2 km S |
Etno selo Suncana Reka | Penzión | Srbsko | Banja Koviljica | 472.3 km S |
Drvengrad | Dedina | Srbsko | centálna časť | 550.8 km S |
Stanica Golubiči | Pamiatka | Srbsko | centálna časť | 550.7 km S |
Rajsko Selo | Penzión | Čierna hora | okolie Podgorice | 658.1 km S |
Vyhliadka Delaj (Malesia) | Vyhliadka | Čierna hora | Podgorica | 701.0 km S |
Vodopády Niagara rieky Cijevna | Zaujímavosť | Čierna hora | okolie Podgorice | 707.3 km S |
Kapetanovo jazero | Jazero | Čierna hora | Kolašin | 659.3 km S |
Bioče - miesto na kúpanie | Zaujímavosť | Čierna hora | okolie Podgorice | 692.7 km S |
Pevnosť Forte Föens | Zaujímavosť | Taliansko | Francúzske pohraničie | 1024.1 km SV |
Col de la Lombarde (2350 m) | Priesmyk | Francúzsko | Alpes Maritimes | 1046.5 km SV |
Priesmyk Veľký svätý Bernard (Col du Grand Saint-Bernard) 2473 m | Priesmyk | Taliansko | Francúzske pohraničie | 956.5 km SV |
Col de Vars | Priesmyk | Francúzsko | Alpy | 1057.0 km SV |
Col du Lein | Priesmyk | Švajčiarsko | Valais (Vallis) | 946.9 km V |
Via Mala (zlá cesta) | Trasa | Švajčiarsko | Graubünden | 761.1 km V |
Passo ďEira | Priesmyk | Taliansko | Lombardia | 715.5 km SV |
Forcola di Livigno | Priesmyk | Švajčiarsko | Graubünden | 727.6 km SV |
Berninapass | Priesmyk | Švajčiarsko | Graubünden | 730.9 km SV |
Col d'Izoard | Priesmyk | Francúzsko | Rhône-Alpes | 1039.2 km SV |
Col de la Valbelle | Priesmyk | Francúzsko | Alpy | 1058.2 km SV |
Col de Coche | Priesmyk | Francúzsko | Alpy | 1063.1 km SV |
Col de Larche | Priesmyk | Francúzsko | Alpy | 1050.5 km SV |
Údolie rieky Maglia | Trasa | Francúzsko | Alpes Maritimes | 1038.8 km SV |
Circuit de l'Authion | Trasa | Francúzsko | Alpes Maritimes | 1040.8 km SV |
Col de Turini | Priesmyk | Francúzsko | Alpes Maritimes | 1044.5 km SV |
Kokoti (dedina) | Zaujímavosť | Čierna hora | okolie Podgorice | 705.1 km S |
Okolo nádrže Nová Bystrica | Jazero | Slovensko | Žilinský kraj | 67.0 km J |
Dynamická Mapa:
Prezerajte si body priamo na dynamickej mape:
Pridaj nový bod alebo trasu:
Nový bod môžeš pridať jednoducho tu. Zadať musíš krajinu, región, typ bodu (kemping, priesmyk, múzem, vyhliadka a podobne), povrch (asfalt, šotolina, spevnená cesta, enduro, pešo) a popis miesta. Poloha nie je povinná. Ak ju nevieš zistiť, pretože nemáš GPS prijímač, môžeš ju odčítať a akejkoľvek mapy alebo z nejakého mapového programu (napr. Google Earth). Potom to bude približná poloha. Ak polohu nevieš zistiť vôbec, napíš podrobne ako sa na dané miesto dostať a redaktori určia polohu za teba.

Dynamická Mapa:
Prezerajte si body priamo na dynamickej mape:
Vaše najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!