Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1961 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29929
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17678)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12251)
Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač

Slovensko 2001 4/5

 Zdieľať

Pridané: 01.02.2002 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 15926 [Mototuristika - Slovensko - Cestopis]

Na druhý deň sme sa nemuseli veľmi ponáhľať. Mali sme na pláne cestu do nášho hlavného mesta. Vyrazili sme z Trenčína na diaľnicu, ktorá vedie až do Bratislavy. To som ešte netušil aká nuda ma čaká. Počul som veľa motorkárov rozprávať o tom aká nuda je jazdiť po diaľnici, ale nemyslel som, že je to až také. Jednoducho dlhá rovná cesta, konštantný zvuk motora, rýchlosť 110 - 140 km/h a nič. Už ani neviem ako dlho to trvalo, ale bolo to dosť odveci, mohli sme ísť aspoň po starej ceste. Keď sme dorazili do Blavy prvotným cieľom bolo nájsť Dúbravku. Našťastie mám dobrú pamäť a orientačný zmysel a trafil som tam kam som chcel presne bez akýchkoľvek problémov. Šli sme rovno k mojej tete a strýkovi. Tí nás už čakali, ale nemali na nás veľa času. V ten deň poobede totiž odchádzali na dovolenku niekde k moru. Niečo sme u nich pojedli a pomohli sme im s balením a znášaním batožiny do auta. Pôvodne sme mali v pláne spať v nejakom kempingu v Bratislave, alebo okolí, ale ponúkli nám, že môžeme kľudne ostať u nich. Najprv som namietal, že nenechám motorku pred domom cez noc a v Bratislave, ale aj to vyriešili a motorku sme mohli dotlačiť do ich vchodu, kde mali prenajatú kanceláriu chránenú kamerovým systémom. to ma úplne presvedčilo a rád som túto ponuku prijal.

Keď sme celú rodinku vyprevadili tak sme sa rozhodli v rámci tradície navštíviť hrad Devín.

 Na hrade Devín
Na hrade Devín

Ten sme našťastie zastihli otvorený, tak sme si ho mohli aj prezrieť. Je tam vcelku zaujímavá expozícia, hlavne sa mi páčil taký dedko, ktorý stál pri hradnej studni. Keď sme sa na ňu prišli pozrieť tak k nám podišiel a vylial do nej z vedra hrnček vody. Nechápavo sme na neho pozreli a nič sa nedialo. Po chvíli ticho preťal zvuk vody, ktorá dopadla na dno studne. A to akoby naštartovalo dedka, ktorý spustil: "Hradná studňa bola vybudovaná ... a je hlboká ... atď." Bolo to naozaj zábavné. Dobré bolo aj, že z hradu som stále videl na parkovisko a spokojne som tam vždy našiel svoju motorku.

 Na hrade Devín 2
Na hrade Devín 2

Po asi hodinke príjemne strávenej na hrade sme sa vrátili. Ako ináč začalo znovu pršať ale aj napriek tomu sme sa vydali ešte na nákup do CarreFouru. A to preto, lebo práve tam (ale v KE samozrejme) mala Dadi o pár dní nastúpiť do zamestnania. Vedel som približne kde sa nachádza, ale mapu sme mali pre istotu vždy pri sebe. Našťastie je celé mesto plné značiek so šípkami k Tescu alebo CarreFouru, takže sa ich stačilo držať. To som však netušil, že budem musieť prejsť 12 km. Aspoň sme si zároveň spravili aj vyhliadkovú jazdu upršanou Bratislavou. Nakúpili sme potrebné veci a šťastne sme sa vrátili späť do Dúbravky nášho prechodného bydliska. Zbytok večera sme strávili v byte. Ešte sa mi podarilo spojiť s Herghottom (člen Motoride Klubu z BA), s ktorým sme chceli nasledujúci deň absolvovať nejaký výlet v okolí Bratislavy. Nakoniec z toho nič nebolo, pretože mal žiaľ už iný program a vlastne zrovna nebol ani v Bratislave.

Nasledujúce ráno sme sa zobudili do ďalšieho daždivého dňa. Na motorku sme nemohli ani pomyslieť, tak sme šli na obhliadku Bratislavy po svojich. Teda električkou tam, kam sme sa dostali za pol hodiny a odtiaľ pešo. Absolvovali sme návštevu Bratislavského hradu, prešli sme sa po meste, a tiež sme sa vyviezli hore do reštiky na Bratislavskom moste. Totálne uchodený a unavený sme sa vrátili späť do bytu. Dúfal som, že nasledujúci deň sa vylepší počasie, pretože sme mali naplánovanú cestu domov.

 Bratislavská panoráma
Bratislavská panoráma

< >

Pridané: 01.02.2002 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »