Anketa:
Vysielačky pre motorkárov
ZdieľaťPridané: 22.05.2006 Autor: lievik11
Čitatelia: 22580 [Technika - Dobré Rady]
Určite poznáte ten pocit, keď jazdíte po cestách ako skupinka motorkárov a v duchu obdivujete krásu našej prírody. Neopísateľný pocit, až vás to láka s niekým sa o tom podeliť, „aha vidíš napravo tú krásnu skalu tie vysoké smreky alebo ženu cupkajúcu minisukni?“ Je tu možnosť a o tom by som vám chcel niečo popísať.
Začalo to presne týmto, prestalo nás baviť ukazovať si vystretou rukou a domnievať sa že ten na druhej motorke o 20 metrov za mnou chápe, čo mu chcem povedať. Preto sme sa rozhodli kúpiť si vysielačky, trošku ich prispôsobiť a dorozumievať sa v plnej paráde, aj keď na seba nevidíme kvôli obiehajúcemu kamiónu. Myslím, že dostať kúpiť vysielačky priamo na zabudovanie do prilby, no takýto špás sa počíta na desiatky eur. Pre tých, čo nechcú až toľko investovať, je riešenie tak za 1000 – 1500 Sk. Potrebujete si kúpiť vysielačky s handsfree, vypínač, ako najlepší držiak sa osvedčil štipec a k tomu drobnosti ako káble a skrutkovače.
Najskôr som musel prispôsobiť spínacie tlačidlo, pretože handsfree ktoré som dostal k vysielačkám, nebolo s tlačidlom. Toto bol asi najväčší zásah do vysielačky, viď obr. 1. Vyzerá to hrozivo, no nie je to tak, len som palarelne naletoval na vnútorný mikrospínač asi metrový káblik, na ktorého konci bolo tlačidlo, viď obr. 2.
![]() |
Úprava spínacieho tlačidla |
Po poskladaní som to isté spravil aj s druhou vysielačkou a vyskúšal. Komunikácia fungovala podľa plánu.
![]() |
Vyvedený spínací gombík mimo vysielačku |
Po niekoľkých testoch sme zistili, že handsfree treba trošku prerobiť a to hlavne pridať molitanovú penu proti vetru, viď obr. 3, pretože už pri 40 km/h bolo počuť silné šušťanie vetra.
![]() |
Obalený mikrofón do molitánovej peny |
No a v mojom prípade zvyšovania komfortu som si prerobil aj slúchadlá, pretože mi počas jazdy vypadávali z ucha. Teraz mám také proti vyšmyknutiu, viď obr. 4.
![]() |
Slúchadlá s uchytením za ucho |
Celý systém funguje tak, že vysielačku schovám do vnútorného vrecka, aj pre prípad dažďa, slúchadlá do uší, a spomínané tlačidlo buď na rukáv alebo golier, komu ako čo vyhovuje.
Komunikácia funguje jednoducho - keď chcem niečo povedať, stlačím tlačidlo a hovorím. Inak je vysielačka celý čas v pohotovosti na prijímanie hovoru od kolegu. S týmto systémom sa dá komunikovať do 80 km/h, potom sa už zhoršuje zrozumiteľnosť vplyvom silného vetra, a vlastne čo máš čo klábosiť keď sa valíš 100 - 130 po našich nebezpečných cestách. Batérie vydržia aj celý deň komunikácie. Dosah 3 km, 8 vysielacích kanálov. Mám s vysielačkami samé dobré skúsenosti, dobré je aj to, keď mnohokrát zablúdime a dohadujeme sa, či doľava alebo doprava. No však rozprávať sa dá už o všeličom. Dúfam, že budete spokojní tak ako ja. Niekedy sa možno napojíte práve na to naše pásmo a aspoň informujete o zelených paparazzoch.
Pridané: 22.05.2006 Autor: lievik11 Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!