Mrotivo cup Skýcov 2006

Do Skýcova sme vyrazili z Hlohovca traja, Peter s otcom a moja maličkosť. Telefonicky som ešte skontroloval Havranov či sú tiež na ceste. Do Skýcova prichádzame 9:30 a depo je už poriadne naplnené a stále prichádzajú ďalší, vidieť aj veľa českých áut. Ideme sa prihlásiť, vyzerám známe tváre, Havrani ešte nedorazili, ale chalani z Lovčice sú už tu. Veľkým prekvapením je moja priateľka Majka, ktorá je už v depe a cerí sa na mňa z auta. Mala byť v škole, ale prednášajúca ochorela tak majú voľno. Tak to je to prekvapenie čo mi sľubuje od štvrtka :)

Motokrosová trať, na nej sa jazdilo minimálne

Nakúkame na motokrosovú trať, z nej si však veľa neužijeme, jazdiť sa bude hlavne okolo trate. Rasťo nachystal 7 km dlhú trať, ktorá kopíruje trať z oficiálneho countrycrossu. Pomaly sa vraciame k autu, dávame dolu motorky, prezliekame sa. O 11:00 je naplánované oboznamovacie kolo. Zozbieralo sa 19 dvojíc hobíkov (my medzi nimi) a 18 dvojíc profíkov. Nechýbali mená ako Svitko, Dosza, Cyprián, Gottvald, Hanuš, Hostinský ale aj aktuálny majster Európy Roman Michalík. Pred 11-tou už bolo na štarte nachystaných takmer 80 jazdcov, niektorí si časť trate boli pozrieť skôr, videl som jedného váľať sa na zemi vedľa hlbokej drážky vymletej od vody. Prepovede počasia hlásili aj nejaké zrážky, nič z toho sa však nekonalo a tak sa na trati riadne prášilo. Samotná motokrosová trať má podklad akoby z bieleho brizolitu, teraz bola tvrdá a prašná a boli na nej hlboké koľaje od posledných dažďov.

Stádo na čele s Rasťom Hanušom

Stádo vyrazilo na obhliadku trate, na štarte sa zatočilo doľava, potom jeden veľký tobogán a výjazd pred lavicu za ktorou bola aj „časomiera“. Odtiaľ sa pokračovalo konečne do lesa, dovtedy som kvôli prachu nevidel vôbec nič. Trať viedla poza depo, pomedzi stromy. Bola riadne rozbitá od posledných závodov a tí čo mali tvrdé tlmiče mali čo robiť. Pekná cestička lesom, drážky a vypílené mladé stromčeky. Odtiaľ sa klesalo cez kľukatý zjazd do jamy a odtiaľ v lesíku ďalšej jamy, kde bolo iba trochu blata, čo som videl tak tam nikto nezostal. Potom na lúčku a späť do malého kanála kde čakala blatová kaluž. Tí čo chceli ju mohli obísť po bočnom svahu, ale nebolo treba – až do konca zostala prejazdná. Odtiaľ hlbokou vyjazdenou drážkou zase medzi stromy, do nekonečných zákrutiek. Odtiaľ dolu na lúčku s krásne zelenou trávou, preskočiť cez strom (paródia na extrém test) a potom konečne pod výjazd. Hneď prvý krát som v trištvrťke vyhnil, lebo predo mnou zostal nejaký jazdec. Výjazd nebol nijako náročný, v tomto suchu zrejme ešte ťažšie zjazdný ako keby bol trochu mokrý. Potom ako do kopca tak aj z kopca. Pod kopcom otočka a zase výjazd. Ten bol zrejme trochu náročnejší, lebo Majka tam odfotila aj KTMku zavesenú na strome :)

KTMku zvesovali zo stromu traja

Na vrchu bolo aj zopár divákov, mali to tam blízko z depa. Tu sme vyšli na trať, ale zostali sme na nej iba pár metrov, lebo sme znova zišli dolu na lúku po strašne rozbitej cestičke. Tu bol asi 50 m úsek po poľnej ceste jedno z mála miest kde sa dalo aspoň na pár sekúnd poľaviť. Po otočke doprava sme sa dostali pod stromy a pomedzi ne po vlhkej hline nad pravú stranu trate (pri pohľade z tribún). Ani tento úsek sa nerozjazdil, práveže tam to bolo to pravé orechové. Potom už len hore miernym kopcom a ocitli sme za zase na vrchnej časti trate. Pár metrov po trati, jedna lavica a za ňou kľučky vpravo-vľavo, zase 10 metrov po trati a šup späť do lesa. Vyhrabané korene a drážky nerobili takmer nikomu problémy, lebo bolo úplne sucho. Iba čo som raz videl nejakého nešťastníka vyberať motorku z kríkov :) Elegantný padák doľava do jamy a tam čakal povestný Skýcovský jarok. Blato a mazľavé kamene nechýbali, ale prešiel som to aj ja na mojich ojazdených gumách a slabou technikou jazdy...

Zase pár metrov po motokrosovej trati a zase späť do hornej časti toho jarku, tu už suchého. Odtiaľto nasledovala rýchla pasáž po poľnej ceste, pomedzi kríky (časť nad traťou, trochu naľavo oproti tribúne) a zákruta doľava do lesa. Zase rozbitý chodníček a znova sme sa dostali na motokrosovú trať, zjazd dolu po kamienkoch a kto by to čakal – zase do lesa. Tu sa išlo najskôr v drážke doprava do kopca a potom v lese pozdĺž svahu, po koreňoch a v drážkach, ak by bolo napršané bola by tam tiež veľká sranda. Všelikde na trati vytŕčali stromčeky ale tu bol jeden veľmi nepríjemne nastrčený do cesty. Neviem či práve vďaka nemu to tam počas závodu jeden tesne pilot predomnou pocítil a škaredo sa vyvalil vedľa trate. Videl som ho ako sa zdvíha, takže bol živý a asi aj zdravý.

Po pár metroch MX trate sme sa dostali do posledného úseku trate, ktorý sa nachádza naľavo od príjazdovej cesty. Tu som v duchu preklínal každé kilo a každého koňa motorky ktoré tam boli úplne zbytočné. Nekonečné minitobogániky dohora a dodola, výjazdíky a hrby, nejako som sa tam nemohol dostať do tempa... Celé to skončilo pred tribúnou, jeden skok na lavici pre oko diváka a výjazd v cieľu, kde sa striedalo.

Peťo čo bol so mnou v tíme mal premiéru na pretekoch, ja pretekom tiež veľmi nedám. Preto sme sa čestne zaradili medzi hobíkov. Na štart o 12:00 som sa postavil ja. Odštartované! Dobiehame ku motorkám, tí s elektroštartérom už vyrážajú, štartujem na prvý kop a nikam sa neponáhľam – za prvé nič nevidím a za druhé – pri mojej kondičke a mojich skúsenostiach nechcem vpredu zavadzať. Prišiel som si zajazdiť a nie vyhrať. Na nič viac nemám nárok, celé dni sedím na zadku za počítačom a raz dva týždne si idem zatrénovať = potrápiť sa a dostať štvordňovú svalovicu :) Prekvapivo som nebol ani posledný a ani som nepadal, dokonca som aj nejakých „spadnutých“ predbehol. Tempo je príjemné, nikam sa neženiem, pomaličky si čítam trať, chystám taktiku, hehe.

Dohodli sme si striedanie po jednom kole, čo sa ukázalo správne. Peťo vyráža, dúfam že sa mu bude dariť. Bez problémov robí prvé kolečko, idem zase ja, už som správne naladený a zrýchľujem. Aj motorka ide lepšie, v zavádzacom kole sa nejako kuckala a mala sklony skapať pri prechode z voľnobehu. Doladil som bohatosť a teraz to bolo o poznanie lepšie. Kúsok pred tribúnami som sa v jednej drážke skrížil a zaľahol. Zablokoval som tam asi šesť jazdcov – sorry chalani. Dostal som odtiaľ motorku a hneď sme boli o 6 miest nižšie. V ďalšom kole urobil Peťo na niektorom výjazde salto a zohol rajdy čakal som na striedanie a pomaly chladol.

Peťo nebol jediný kto výjazd nezvládol...

Našťastie prišiel tak som vyrazil, v duchu rozmýšľam že po tomto kole aj dotankujem, zvolil som maximálne tempo čo zvládam – 18 minút na kolo – žiadna sláva. Nikto ma však na striedaní nečaká, teda vlastne Majka a ukazuje že musím aj druhé kolo. Vyžmýchaný „vyrážam“ na druhé kolo a prepínam pre istotu na rezervu. Jeden výjazd mi nebolo súdené výjsť, tak som sa tam vysypal, našťastie som sa aj rýchlo pozbieral a pokračoval. Dokonca som predbehol aj dvoch jazdcov (nie, neležali na zemi). Potom to už bolo lepšie, len mi ruky odchádzali ku koncu. Prídem na striedanie a zase nikto – nedá sa nič robiť idem do depa, cestou si tľapnem s Peťom ktorý ma už letel striedať. Zhasnem moto, padám na zem, pijem vodu ako o život. Dobojované, z mojej strany. Kondička nepustí.

Naháňačka na úrovni!

Idem pešo k trati, sledovať ako ostaní. Pri jazdení sa držím ako kliešť a nevnímam čo sa deje naokolo. Pekne im to ide, bodaj by nie keď sú to majstri. Prichádza Peťov otec, debatíme. Ide zase dole aby videl kedy synátor pôjde. Čas sa kráti a Peťo stále nikde. Ako sme sa dozvedeli, zase mal pád. Prichádza pár minút pred treťou, tak iba strategicky prechádza cez cieľ a končí. Ďalšie kolo už nevládze spraviť a ja takisto. Debatíme pri aute, rozprávame zážitky, smejeme sa. Rajdy ma dokrútené ako na čopri, ale motorky prežili, my tiež. Nadáva, lebo si prestavil spojku a bol zvyknutý na iný chod. Prichádzajú aj ostaní jazdci, prezliekame sa, balíme. Tak je to za nami, Peťova premiéra a môj pokus nezhniť za počítačom - 15. miesto :)

Viacej fotiek zo závodu nájdete na countrycross.sk alebo befoto.net