Alpentour 2006

Tak nakoniec v januári to začalo všetko naberať ten správny smer. Kúpil som mapy CH, I, F, a začal skladať mozaiku cesty. Do GPS som nahral všetky potrebné cesty a začal plánovať... Cesta mala viesť cez Dachstein, GG až do Cortiny, kde mal byt prvý tábor. Ďalej Timmelsjoch, Stelvio, Matternhorn – 2. deň. Aosta, Mont Blanc, Aosta – 3. deň. Po konzultácii s Agressorom a Herghottom Dachstein vypúšťame, je to niečo ako Čertovica a tu máme doma. Ako to nakoniec dopadlo, sa dočítate...

Asi 14 dní pred odchodom sa mi ozval Pavel VFR z Brna, vraj hľadá aj s partnerkou nejaký iný pár na cestovanie. Slovo dalo slovo a tak sme dali stretko v BA. Vcelku sme si sadli, a tak nič nebránilo vyraziť na spoločnú dovolenku za hranice všedných dní. Takže zostava bola Pavel s priateľkou Renatou - VFR a ja s Renčou - Varadero. Termín odchodu bol naplánovaný na 8. september, 9.00 hod.

8. 9. 2006, BA – SCHWANGAU

Človek mieni a počasie mení, pršalo ráno ako z konvy a tak odchod presúvame na 11.00 hod. V pohode po tel. rozhovore si dávame stretko na pumpe za Bergom vo Wolfsthale. Tu kupuje Pavel aj známku, ja používam 2-mesačnú, je to výhodnejšie, kúpim 2 a mám celu sezónu pokoj.

Cieľom dnešného dňa je prejsť Rakúsko a dostať sa do dedinky Schwangau v Nemecku. A tak teda po krátkej pauzičke vyrazíme po B9 smer Viedeň. Vo Fischamende nabiehame na diaľnicu A4, ktorá nás privedie na S1, po ktorej sa ľahko vyhneme Viedni. Ďalej pokračujeme po A21 a napájame sa na A1, ktorá nás vedie okolo St. Poltenu, kde si dávame na parkovisku prvú prestávku. Ono, povedzme si pravdu, VFR nie je to pravé na diaľničné presuny. Mame za sebou sotva 168 km. Opäť krátka pauza, cigaretka, a ideme ďalej. Cesta uteká v pohode, akurát v Linzi musíme stáť, Pavel potrebuje tankovať. 278 km, my by sme ešte mali čas, ale nebudem potom zdržiavať, tak beriem plnú. Ďalej pokračujeme smerom na Salzburg, kde nabiehame na A8, smerújucu na Mníchov, krátko za hranicami znova uľavujeme našim zadkom, káva príde vhod. Z diaľnice konečne odbočujeme na B472, ktorá nás vedie krásnym nemeckým vidiekom. V Rottenbuch-u sa napájame na ROMANTISCHE STRASSE, ktorá nás doviedla až do cieľa dnešného dňa, dedinky Schwangau. Tu na začiatku zastavujeme a ideme hľadať ubytovanie. Prvý pokus nevyšiel, 80 eur za 2-posteľovú izbu je trochu veľa, nič ideme, po 3 neúspechoch sa usmialo na nás šťastie, 20 eur s raňajkami, to sa dá. Motorky smerovali do stodoly, my na izby, a po hygiene sme vyrazili na večeru. V diaľke na kopci bolo vidieť to, na čo sme sem prišli. 632 km.

9. 9. 2006, SCHWANGAU – okolie

Po prebudení nás pohlaď z okna veľmi nepotešil, hmla ktorú sme mohli krájať, nám znemožňovala výhľad na zámok. No nič, pri raňajkách sme sme chceli dohodnúť dnešný plán, avšak nás Pavel predbehol s tým, že oni vyrážajú do Francúzska a teda sa od nás trhajú. Nevadí, kto chce kam, šťastnú cestu. Oni vyrazili, my tiež , ale do obchodu nakúpiť si niečo na stravu na deň a na večeru. Cca o desiatej sa hmla rozplynula a my sme mohli ísť na výlet. Išli sme na zámok Neuschwanstein. Po zaparkovaní sme šli hľadať kasu, kde sa dajú kupit lístky. Ono tu je taký problém, že si musíte kupit lístky dole v dedinke, a mate na vyber 3 možnosti ako sa dostať hore. Buď po vlastných do strmého kopca cca 45 min, konským povozom, alebo busom, my sme si vybrali bus. Cesta trvala cca 10 min, potom ešte kúsok lesom peso, a už sme ho mali ako na dlani. Ludwik 2 by mal byt na čo hrdý , keby sa deň pred nasťahovaním neutopil. Na prehliadku dostanete do ruky niečo podobne telefónu a vždy keď prejdete dverami sa začne prehrávať monológ, o tom čo práve vidíte, ale žiaľ iba v češtine. Cela prehliadka trvá približne 1,15 hod. Po ceste späť na penzión sme ešte videli echt vidiecku svadbu. Večer sme ešte pobalili , aby sme mohli ráno hneď vyštartovať. 30 km.

10. 9. 2006, SCHWANGAU – MERANO

Po raňajkách a po povinnej foto hneď vyrážame, máme pred sebou náročný presun do Talianska. Vydávame sa smer Fusen po 17, ktorá nás dovedie na Fernpass 1209 m, ďalej ideme po 189, ktorá nás dovedie na 8 km úsek A12, ďalej po 315 až na Finstermunzpass 1188 m. Za týmto priesmykom prekračujeme rakúsko-švajčiarske hranice a ideme pozrieť či tie milky sú naozaj fialové. Presúvame sa po 27 krásnou prírodou a v mestečku Zernez odbočujeme na 28, kde sa štveráme na Ofenpass 2149 m, kde si dávame malú prestávku a ja obzerám Vespa klub, ktorý sa vydal na ľahkú turistiku v pocte asi 30 mopedov. Klobúk dole. Odtiaľto pokračujeme na Passo di Stelvio. Zo švajčiarskej strany je to poriadny ofroud, po ceste Aste stojíme na Umbrial passe 2503m a potom už len ospevované Stelvio. Nás nejako neuchvátilo, v úzkej zákrute rozložená tržnica s bufetmi, myslel som si o tom viac, nevadí, hneď za horizontom stojíme a dávame si obed, bučková paštika chuti vynikajúco. Ďalej cesta ubiehala v pohode, po 38 až do Merana, a nakoľko sa blížil večer, začali sme hľadať ubytko. Po pár pokusoch sme nasli slušný penzión za 27 eur na osobu s raňajkami v Riffian. Po dohode s pani domácou motorka putovala do garáže, kde ju strážil statný vlčiak. My sme sa vybrali na večeru do pizzerie, ktorú Renča videla po ceste kúsok späť, ten kúsok bol asi 3 kiláky, ale o to viac chutila. 303 km.

11. 9. 2006, RIFFIAN - MARIA ALM

Dnes nás čakal Timmelsjoch a tak sme sa patrične na neho pripravili, dobre sme sa naraňajkovali a vyrazili. Malý problém nastal vtedy, keď sa rozsvietila kontrolka rezervy, ale blondínka menom Garmin hneď toto vyriešila a po cca 10 km nasla benzínku. Benzínku takú org. taliansku, starý pán s buksou mi natankoval, nádrž jemne poutieral a bez dokladu vyúčtoval. Jediné, čo ma žralo bolo to, že ten benzín mal modrú farbu, snáď to pôjde. Takže smelo pokračujeme po 44b smer Timmelsjoch 2509 m, tu si dávame kávičku a pozorujeme motorkárov ako režú zákruty. Spustíme sa dole, kde samozrejme Rakúšania spoplatňujú ich úsek 11 eur. My chceme po ceste v dedinke Umhausen navštíviť vodopád Stuibenfall, ktorý padá 159 m, ale po zaparkovaní sme zistili, že treba k nemu slapať 50 min, tak to v tomto teple rušíme a pokračujeme do mestečka Wattens, kde chceme pozrieť Kristallwelten. To je nádherný svet krištáľov. Sem nás doviedla A12. Prehliadka trvá cca 1,5 hod a veru oplatí sa.

Opäť sa napájame na A12, z ktorej v mestečku Worgl schádzame na 170 a ta nás dovedie na 161 kde sa v St. Johann z nej odpojujeme a ideme už po 164 cez Leogang, Saalfelden do dedinky Maria Alm, kde mame dojednané ubytovanie na cely týždeň v penzióne Tyrol. Tu po vybalení a hygiene sa navečeriame a s majiteľom Pavlom a jeho kamarátom Romanom kecáme do neskorej noci. 290 km.

12. 9. 2006, MARIA ALM – GROSSGLOCKNER

Po tažšom prebudení a odostretí závesov vidíme nádherne modrú oblohu a tak nám nič nebráni po raňajkách vyštartovať na mekku motorkárov - Grossglockner hochalpenstrasse. Cesta 164 vedie do Saalfeldenu, kde sa napájame na 311, z ktorej v dedinke Bruck odbočujeme na slávnu Hochalpenstrasse. Po zaplatení 17eu si začíname užívať slnkom rozpálený asfalt. Prvá zastávka je Edelweiss 2571 m, odtiaľ pokračujeme na vyhliadku Franza Josefa, kde nám ukazuje svoje čaro aj najvyššia hora Rakúska – Grossglockner 3798 m.

Fotíme svište, ktoré sa vyhrievajú na slnku a žobrú od ľudí potravu. Nakupujeme v shope nejaké suveníry a spúšťame sa dole do Gasthofu Fuscherlacke na overenú gulas supe a kávu s mandľovou tortou. Sedíme na terase a máme krásny vyhlaď na stúpanie k prvému tunelu, kde sa preháňajú motorky všetkých značiek, avšak najmä BMW. Po riadnej sieste opäť nasadáme a vyrážame späť do nášho prechodného bydliska. Po príchode ešte našponujem reťaz, ma už niečo za sebou, namažem ju a ideme ešte do večere oddychovať. Po večeri opäť kecáme s Pavlom dlho do noci. Má to niečo do seba, byť ubytovaný v českom penzióne. 151 km.

13. 9. 2006, MARIA ALM – OKOLIE

Hneď zrána nám počasie praje a tak vyrážame spoznávať okolie. Vydávame sa po ceste 164 známu aj ako Hochkonig Bundesstrasse smer Dienten, míňame Dientner Sattel Seehohe 1370 m a v Mulbachu odbočujeme doľava na 6 km stúpanie na Arthurhaus 1500m, robíme povinne foto a spúšťame sa dole a odbočujeme na Eschenau strasse, ktorá nás dovedie do Taxenbachu na 311 a po nej pokračujeme do Zell am See, kde po prejdení tunela pod mestom odbočujeme na 111smer Viehofen, Saalbach, Hinterglemm, až na koniec cesty , krásnym údolím, kde aj líšky dávajú dobrú noc. Po ceste späť nakupujeme zásoby na zajtra. 152 km.

14. 9. 2006, MARIA ALM – OBERTAUERN

Že bolo počasie ráno ukážkové, to už asi písať ani nemusím. Že sme vyrazili klasicky po raňajkách, to asi každému dôjde. Takže vyrazili sme po 164 do Bischofshofenu, kde pokračovali po 311a A10 smer Sankt Martin, trochu ma zarazilo, že sme prešli dva tunely a aj napriek tomu že som mal známku, musel som ten druhy platiť, dodnes neviem prečo, skratka mýtnica a caluj 9 eur. Ako sme odbočili na B99 Sankt Martin bola tabula 21 % stúpanie, 1641 m, reku povozíme sa, aké bolo moje sklamanie, keď to trvalo celé cca 4 km, no nevadí, ideme ďalej. Pri Obertauerne1739 m, sme si urobili na parkovisku malú prestávku, napriek tomu, že svietilo slnko, v údolí bolo dosť chladno, tak som nelenil vytiahol z topcasu varič, vodu, kávu a trochu sme popiknikovali. Späť sme sa vracali cez Radstat, Huttau B99 a Bischofshofen po známej 164 do penziónu. Večer nás čakala oslava Renčiných narodenín, Pavel ako správny hostiteľ po večeri zabezpečil tortu a zábava pokračovala do neskorej noci, alebo rána? Veľa si z toho nepamätám. 240 km.

15. 9. 2006, MARIA ALM – BRUCK

Dnešný deň chceme taký oddychový, a nakoľko vieme, že z Brucku dnes štartujú na GG traktory - veterány, ideme na mýtnicu si ich obzrieť. V centre Zell Am See ich par stretáme , ale po ceste už nič. Po tom, čo sme na mýtnici vystali jamu, ideme predsa len do centra diania, kde v uličkách Brucku vidíme cca čo som videl najvyššie číslo 597 ks deduškov - traktorov. A poviem vám, nie som žiadny kulak, ale boli tam riadne kusy. Žiaľ, videli sme len jeden Zetor a aj to boli Nemci. Takže po štarte sa my vyberáme smerom do nášho penziónu, kde si stihneme ešte pred večerou schrúpnuť. Ešte v noci všetko pobalíme, aby sme ráno mohli hneď po raňajkách vyštartovať domov. 131 km.

16. 9. 2006, MARIA ALM – Bratislava

Ráno sa budíme pred siedmou, a tak do raňajok stihnem všetko nahádzať do kufrov a ovešať nimi Varadero. Po výdatnom jedle platíme, obliekame sa, lúčime sa s ostatnými hosťami, Pavlom a Romanom a potom už len navolím do GPS naviguj domov a vyrážame po známej 164 do Bischofshofenu, kde sa nabiehame na 311 a potom už len nudná diaľnica A10, A1, kde ešte pri Sankt Polten tankujeme, A21, ktorá nás dovedie do Viedne, S1, okolo Schwechatu na A4, a nakoniec po B9 cez Hainburg, kde samozrejme chytáme dážď, ved čo by to bola aká dovolenka keby sme aspoň raz nezmokli, cez hraničný prechod Berg až do garáže. 472 km.

Na záver by som chcel vysloviť veľkú vďaku ľudom a firmám, ktorí pomohli tuto cestu zrealizovať: Honda Omnia Motors a. s. - servisom, Mikona -pneumatikami a finanč. Podporou, p. Cársky - kondičnou prípravou. A aby som nezabudol na Renču, ktorá celú túto cestu odsedela na mieste spolujazdca, a psychicky ma podporovala. ĎAKUJEM!

Chcel by som na záver podotknúť, že nie som žiadny spisovateľ románov, a preto ma nekameňujte. Napísal som len stručný návod s malým itinerárom, ako zabiť 9 dní dovolenky a najazdiť 2401 km po kvalitnom asfalte.