ISSN 1336-6491 | Online: 1730 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 30240
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17839)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12401)
Diskusia Diskusia k článku (11)  [Verzia pre tlač] Tlač

Naše prvé Alpy 29. 6. - 2. 7. 2005

 Zdieľať

Pridané: 19.10.2005 Autor: janoxl
[Mototuristika - Európa - Cestopis]

Aj tento výlet, ako väčšina iných, vznikol pri dlhých zimných večeroch, pri listovaní v starých číslach moto-časopisov. GG (Grossglockner), to je v motorkárskej terminológii niečo ako pútnické miesto. Tak prečo by sme ho mali mi vynechať.

Niekedy v marci vznikol prvý itinerár, ktorý sa zopár krát menil. Konečnú podobu dostal až 27. júna, teda 2 dni pred odjazdom, kedy sme si dali poslednú stretávku.

A je tu deň D

Budíček 4:45hod, aby sme všetko stihli ešte porobiť a pobaliť jedlo a pitie na cestu. Presne o 6hod vyrážame smer Berg. Na cestu som pribalil aj GPS, snáď nás nesklame. Na hraniciach je kolóna a tak sa tlačíme dopredu, kde sa nás ujíma aktívny trotlácky policajt. Vraj či chceme calovať za prejazd po zebre. Nakoniec sa ukľudňuje a mi plynulo pokračujeme ďalej. Po prejdení pár dediniek začína naša vytúžená diaľnica. Vo Viedni chytáme trochu raňajšiu zápchu, ale kolóna sa pohybuje slušnou 60 - 80-tkou a tak frčíme ďalej. Naberáme smer Linz a pri San Polten stojíme na povinnej prestávke. Nič moc len povinná cigaretka, pitný režim a ide sa ďalej. (154 km).

Pokračujeme stále po A1 a pri Linzi stojíme znova, je tu aj benzínka tak tankujeme pre všetky prípady, obedujeme. (284 km) Začína pršať tak naťahujeme nepremoky. Ako to už býva, po cca 5 km pršať prestáva, ale pred Salzburgom to opäť prichádza a tak nepremoky plnia svoju funkciu na výbornú. Po prejdení tunela ale prichádza opäť k slovu krásne počasie, tak zastavujeme na našu poslednú cik - fajčiarsku a pitnú pauzu. Po odbočení z A10 na Bischoshofen sa začína už cesta klukatieť a mi si vychutnávame prvé alpske zátačky. O 12.45 dorážame do Maria Alm Am a po chvíľke, ale naozaj len chvíľke blúdenia a telefonáte nachádzame náš dočasný príbytok. Je tu krásne počasie, krásny výhľad a aj super ubytovanie.

Dojedáme posledné zásoby a neodmietame kávu od majiteľa. Po vybalení vecí robíme očistu a vyrážame na obhliadku mesta. (477 km, max. rýchlosť 140 km/h, doba jazdy 6.45 hod, prestoj z toho 1.40 hod)

30. 6.

Budíček si dávame o 7.00, na ôsmu máme dojednané raňajky o 9-tej už sedíme na Varaderách a začína sa cesta za poznaním. Púšťame sa smer Zeel Am See, tu odbočujeme na Mitersil a naberáme smer Krimmlské vodopády. GPS v pohode nachádza parking pre motorky a mi odkladacie skrinky grátis. Berieme len potrebné veci a ideme skúmať odkiaľ tá voda padá. My s Renčou to ale po prvej vyhliadke točíme späť, Tono s Tomášom nám cez vysielačku referujú čo vidia. My si obzeráme zatiaľ spodnú časť.

Renča si kupuje svišťa a ideme sa naobedovať k motorkám. Za hodinu a pol čakania sa 3-krát zmenilo počasie, pršalo, svietilo slnko, bolo pod mrakom a tak dokola. Po príchode objavovateľov, ideme preskúmať cestu vedúcu kamsi do kopca, točíme video v zákrutách a fotíme všetko dokola. Pri ceste späť vidíme ešte jednu nepríjemnosť, a to haváriu motorky. Dávame si o to väčší pozor. Zastavujeme ešte v Kaprune a o 16.30 dorážame domov. Ideme čosi nakúpiť, povinnú fľašku červeného a tešíme sa na zajtra na GG. (204 km)

1. 7.

Budíme sa o 6.00 a prší. Po pohľade na oblohu tvrdím, že o hodinu prestane a to sa aj deje. Ale pri raňajkách sledujeme ako znova sa začína zaťahovať a pršať. No aj napriek tomu sa obliekame do nepremokov a vyrážame pokoriť GG. Kvapky ma tlčú do líc cez otvorené plexi. Zapínam vyhrievanie rukovätí a už mi lepšie. Po ceste stretáme ešte zopár takých chorých ako my. Platíme vstup 17 eur a tajne dúfame, že hore pršať nebude. Mýlime sa! Prší! A ešte k tomu taká hmla, že niekedy nie je vidieť ani na 50 m. Zastavujeme kúsok pod vrcholom. Dávame si výbornú gulášovku, kávu, čaj a kupujeme suveníry. Renča chcela kŕmiť svište, ale boli schované. Po ceste späť sme viac ako dvojku nezaradili, a to kvôli dažďu, hmle, a ešte neviem kvôli čomu. Ale jedno viem presne, kvôli čomu mám vyhrievané rúčky, niet nad pocit tepla. Spravili sme 110 km, teplota sa pohybovala od 4 stupňov na GG, po 16,8 v tuneli v Zeel Am See. Renča mala až fialové prsty od zimy. Inak super deň, pršalo len raz a to celý deň. GG sme síce nevideli , ale máme nálepku a to sa ráta za úspech. (110 km)

2. 7.

Odchod domov, raňajky máme o 8.00. Po včerajších pivkách stávame trošku neskôr a to až o siedmej a tak narýchlo pobalíme ešte zvyšok vecí a ja fičím pozrieť panorámu, aké vlastne bude počasie na cestu. Je to tak ako včera, prší kde môže, fúka kde neprší. Po raňajkách ešte dohadujeme septembrový víkend lúčime sa s domácími a za trvalého dažda o 9.30 opúšťame Maria Alm Am. Prepletáme sa alpskými cestičkami a napájame sa na A10, ktorá nás povedie hodný kus smerom k domovu. Po 120 km si dávame prvú pauzičku, prší, dopĺňame tekutiny, Tono maže reťaz, sledujeme panorámu jazera. Cesta ubieha v pohode, občas prší, občas chčije, niekde fúka. O 13-tej znova zastavujeme, máme už za sebou 270 km a tak musíme aj tankovať a obedovať. Po pár minutách vyrážame, aby nás nechytil ten mrak za nami. O 14.40 dochádzame do Viedne a po malej zápche opäť valíme po A4. Vo Fisamede zchádzame na B9 aby sme o 15.18 podľa GPS zastavili pred domom, čo sa aj podarilo.

Takže všeho - všudy 470 km, 6.04 hod, z toho zastavenie 1.02 hod, max rýchlosť 150 km/h, priemer 93 km/h. Celkovo sme spálili 68 l benzínu, z toho za 56,53 eur, a 592 Sk, čo je priemer 5,52 l/100 km. So suvenírmi, nálepkou na GG, ubytkom a bežnou útratou to činí 270 eur. Už sa teším na 14. 9., kedy opäť vyrážame pokoriť GG. Teš sa!!!

P.S.: Chcel by som sa poďakovať Renči, za to že to vydržala, sedieť na zadku viac ako 2 hodiny, Tonovi za doprovod a sprej na reťaz, Tomašovi za filmovanie a fotky.

Pridané: 19.10.2005 Autor: janoxl Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (11)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »