Anketa:
Návrat k moto po 20 rokoch 1/2
ZdieľaťPridané: 10.05.2007 Autor: Crossbiker
Čitatelia: 19655 [Vaše stroje - Moja motorka]
Od ČZ 250 k Suzuki DR 650
S motorkou som začínal v “87 roku ako 17 ročný chalan s čerstvým vodičákom vo vrecku. ČZ 250 parkovala pred domom už 2 týždne pred dokončením kurzu, tak som ju chodil po nociach oťukávať do blízkeho okolia. Celkom sme si sadli. Bola síce na môj vkus dizajnovo zastarlá, no radosť z nej zotrela aj tento nedostatok. Po obdržaní vodičáku som začal brázdiť nielen priľahlé cesty, ale aj mesto a hlavne nie len v noci. Našiel som si partiu, s ktorou som jazdieval, tuningoval a proste užíval si to čo poskytuje motorka. No vydržalo mi to asi taký mesiac, keď som mal búračku s autom. Nepamätám sa čo sa stalo, len som zrazu pomaly otvoril oči, vedľa mňa na obrazovke behalo EKG a počul som akési pípanie. Dosť dlho mi trvalo, kým som pochopil kde som a čo sa asi vlastne stalo. Priama zrážka v 80km/h do jazdný pruh pretínajúceho auta urobí s pamäťou svoje. A s nohou ešte viac. Trieštivá zlomenina nohy ma vyradila s prevádzky na rok. Teda skoro, lebo len čo som trochu mohol chodiť, začal som si s pomocou kamarátov dávať do kopy svoje búrané moto. Išlo tam hodne nového od rámu, nádrže, vidiel a kôl až po zmenu dizajnu k smerom vtedy obdivovanej Jawe 350/634. Potom keď už bola viac-menej OK, odložil som barle a poďho do sedla. Radosť z výjazdov striedali opravy či už „samopokazného“ charakteru, alebo tie ku ktorým som si dopomohol jazdou podľa hesla „Kto nepadá jazdí pod svoje možnosti“. Časom mi už ČZ-tka začala byť slabá a ako väčšina socialistickej mládeže som zatúžil po ozajstnej tristopäťdesiatke.
A keďže túžba bola väčšia ako prekážky po čase stála pod domom Jawa 350/634. Následovali radostné výjazdy, menej opravovania a sem tam sa padlo, keďže som tam mal 4.00 gumu ktorá bola síce impozantného vzhľadu oproti sériovej 3.50, no nebola hríbového tvaru, ale mala ostrú hranu, na ktorú bolo neradno klopiť. No blížil sa čas odchodu na ZVS(zákl.voj.službu), tak moto putovalo do garáže pod nános silikónového spreju. Po návrate z ZVS začínala práve sezóna a tak v rámci výjazdov sme chodili pozerávať filmy cez plot do Bratislavského amfiteátra. Tam som narazil na záujemcu, ktorý chcel s fleku kúpiť moto a ponúkol mi za ňu slušný obnos. Vraj vedel, že sa tu schádzajú motorkári, tak si sem prišiel niečo vyhliadnuť. Slovo dalo slovo a po chvíli on odchádzal na mojej šesťtrištyrke a ja ako spolujazdec na kamarátovej motorke. Chudobnejší o moto no bohatší o 12 tisíc.
Do týždňa už pod domom stála Jawa 350/632. Bola novšia, krajšia a aj rýchlejšia. Radosti nebolo konca-kraja.
![]() |
Jawa 350/632 |
A tu zrazu mi skrsol v hlave spásonosný nápad. Kúpim si babetu. Nie je to moto, ale motor to má, nie je to bicykel, ale pedále to má. Takto budem mať 2 v 1. Babeta bola celkom zachovalá po strýkovi. Aj cena celkom gút. Kamarát kúpil tiež takú, tak sme potunili, dali enduro plášte, pozdvíhali blatníky, strekli nový lak a hybaj do terénu. Prešli sme z Bratislavy až na Bukovú všetko off road proste paráda. Never by som, že sa dá zažiť taký výjazd s pár korunami na benzín.
Po čase sa to zdalo byť už v teréne slabé, reku kúpime si staršie Simsony a tie porobíme na endura. Tak aj bolo, kúpil som Simson Enduro. ZAs prišlo na rad prerábanie, keďže pôvodny dizajn mi pripadal zastaralý a príliš detský. Pozháňali sme plasty , nádrže, sedadlá a výfuky z ČZ 180 Roland a šup s nimi po malých úpravach na Simson.
![]() |
Simson v kabáte ČZ 180 Roland |
![]() |
Simson v kabáte ČZ 180 Roland |
Kúpim si čínskeho skútra. Takú 50cm3 na bzučanie po meste a priľahlom okolí, však to mi bude stačiť. Kúpil som teda Keeway Focus.
![]() |
Keeway Focus |
![]() |
Keeway ARN150 |
Inzeroval som asi 2 mesiace, postupne prestával dúfať, že sa niekto ozve no nádej zomiera posledná.
Pridané: 10.05.2007 Autor: Crossbiker Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Kawasaki KLE 500 - snaživý dvojvalec
- Ohliadnutie sa za čínou, alebo môj Keeway ARN 150
- Peugeot Geopolis 250i

Nové oficiálne videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!