Peugeot Geopolis 250i 1/3

ÚVOD

Chvíľu to vyzeralo, že vyhrá enduro, no po zvážení všetkých za a proti som sa nakoniec rozhodol pre maxiskúter. Najčastejšie využívam moto na dochádzanie do práce, jazdu po meste a keďže nemám auto bral som ohľad aj na priestor, ktorý poskytuje na prevoz batožiny. Nezanedbateľná bola aj výhoda automatickej prevodovky u skútra oproti manuálu na moto. Predsa len je pohodlnejšie otáčať plynom a brzdiť ako neustále preraďovanie, hlavne v kolóne a zápchach, ktorých je v Bratislave viac než dosť. Tak ostalo už len vybrať aký „maxík“ to bude. Cenovo som si stanovil hranicu do 130 000 Sk, aby to bolo nové a obsah najlepšie okolo tých 250 cm3. Menšia kubatúra by už bola slabá vzhľadom na to, že občas niekoho zveziem a väčšia by zasa zbytočne zvýšila spotrebu, ktorú som chcel udržať okolo 3,5 l/100 km.

Vytipoval som si teda Kymco XCiting 250, Malaguti Madison 250i a Peugeot Geopolis 250i. Spočiatku tam bola Gilera Runner VXR 200i, ale tú som vylúčil pre jej veľkosť (malosť) a dosť slabú ochranu voči vetru. Tiež spotrebovo bola cez 4 l/100 km.

Kymco XCiting 250

Malaguti Madison 250i

Peugeot Geopolis 250i

Gilera Runner 200 VXR

Ťažný kôň bol od začiatku Kymco XCiting 250, ale keďže „íčkova“ verzia bude na trhu až niekedy na jar a karburátorovú verziu som nechcel kupovať za tú cenu čo sa bude o pol roka predávať „íčko“ pribudol do výberu konkurent v podobe Malaguti Madison 250i. Lenže ten tiež nebol k odberu ihneď a keďže pochádzam z krajiny, kde zajtra znamená predvčerom, chcel som mať stroj hneď. Asi je to deformácia z komunizmu, keď som musel čakať na podpultové mandarínky 2 týždne a tvrdé Sparty ešte dlhšie. Bol tu ešte Peugeot Geopolis 250i, ktorý bol konštrukčne najchudší a vzhľadom bol niekde na pol ceste medzi skútrom a motorkou. Tento dojem z neho dotvárali aj 16" kolesá. No cenovo už bol mimo rozpočet, keďže stál okolo 155-tisíc. Reku aspoň skočím do obchodu ho omrknúť ako vyzerá na živo. V obchode mali posledný (alebo jediný) kus v tmavomodrej (tuším sa to volá Parížska modrá) metalíze.

Peugeot Geopolis 250i

Cena bola taká, ako som sa dočítal na nete, okolo 155-tisíc. Po pár diskusiách s predajcom a oznámení mu mojej finančnej hranice, sme sa predsa len dohodli. O dva dni som si ho preberal na predajni. Ešte som bol nakazený z Horneta, kde mi išlo odtrhnúť hlavu po každom prudšom pridaní plynu, tak som si chvíľu zvykal na posed i jazdné vlastnosti. Jemne - zábehovo som si ho odvážal domov.

Teraz mám na ňom cez 1000 km. Prvé kilometre (do 300 km) som s ním jazdil v priemere do 60 - 70 km/h po najazdení 500 km okolo 80 - 90 km/h a po 700 km do tých 100 km/h s tým, že som mu občas krátkodobo „vypálil“ do 120 km/h. Maximálka sa papierovo pohybuje okolo 130 km/h, čo postačuje aj na občasné presuny po diaľniciach. Spotrebovo som v priemere zo všetkých tankovaní na 3,35 l/100 km čo ma nesmierne teší. Spracovanie a zlícovanie plastov a dielov je na dobrej úrovni, nepresnosti na ktoré som bol zvyknutý z čínskych skútrov čo som mal sa nekonali.

Ale. Žiaľ vždy sa nájde nejaké ale a aj v mojom prípade, tak bolo. Ešte v prvý deň keď som ho viezol z predajni, sa mi počas jazdy rozsvietila kontrolka závady na vstrekovaní. Po vypnutí a opätovnom naštartovaní motora zhasla, no po prejdení nerovnosti na ceste sa opäť rozsvietila. Tak som tipol, že pravdepodobne bude zlý kontakt na niektorom konektore. Na druhý deň som podotláčal všetky poistky a konektory, ktoré mohli mať súvis so vstrekovaním. Odvtedy sa závada už neopakovala. Ďalšie nedostatky som zistil v dotiahnutí skrutiek, ktoré boli nedostatočne dotiahnuté na zadnom nosiči kufra, čo sa prejavilo jeho vôľou na nerovnostiach, dotiahnutie plastov, brzdových strmeňov, uchytenie vodítka tachometrového lanka a konzoly držiacej prednú kapotáž so svetlami. Tá spôsobovala na jamách dosť výrazný a nepríjemný kovový zvuk. Po dotiahnutí všetkých spojov sa už počas jazdy neobjavujú žiadne pazvuky. Taktiež rezonujúci a pohvizdujúci (vplyvom podtekania vzduchu) predný plexi štít mi kazil dojem z jazdy, tak som ho musel zdemontovať a dať pod neho penovú tesniacu pásku (na okná). Odvtedy už no problém.

U značkových skútrov by sa takéto závady (i keď drobného charakteru nemali vyskytovať o to viac, že na troch čínskych skútroch čo som mal predtým sa v takom rozsahu nevyskytovali!). Pri brzdení prednou brzdou som si všimol jej trhaný účinok, akoby som išiel po „rolete“ na vozovke alebo bol povolený okulár, prípadne uchytenie tlmičov v okulári. Po prekontrolovaní uchytení a dotiahnutí som nezistil vôľu. Ďalšie sledovanie správania sa prednej brzdy ma priviedlo k záveru, že bolo zvolené príliš tvrdé brzdové obloženie, ktoré pri brzdení má tendenciu odskakovať po kotúči. Pri prudšom brzdení, alebo keď je mokrý kotúč (pri jazde v daždi) sa tento problém skoro neobjavuje. Len pri jemnejšom brzdení. Myslím, že platničky z mäkšej zmesi (Ferodo) to vyriešia a tie pôvodné mi ostanú do rezervy na zadnú brzdu, keďže je identická s prednou a vzadu sa tento problém neobjavuje (vplyvom menšieho kotúča a inej hmotnosti zaťaženia pri brzdení). Prekvapila ma aj prítomnosť kyselinového akumulátora v skútri. V tejto cenovej kategórii skútrov by som automaticky čakal už gélové bez údržbové akumulátory. O to viac, keď sa nachádzajú v čínskych skútroch za 40-tisíc korún.