"Jednodňová"

Výlet sme uskutočnili v trojici. Ja André, Oli a náš Shedowák Marek. Malo to byť prekrásne putovanie za krásou ubehnutých kilometrov na naších mašinách. Cieľom bolo Krasohorské podhradie tzv. Krásna Hôrka. Vyrážali sme probližne o 9.30 hod. z našej základne Chmiňanská Nová Ves pri Prešove. Po posledných úpravech sadáme traja na dvojicu mašín v zložení Cagiva T4E a Honda Shadow. Kilometre pekne ubiehaju, slniečko nám dáva najavo že pred nami je vydarený výlet.
Po príchode do Prešova to točíme na Košice po vedľajších cestách čím sa chceme vyhnúť dialnici, ktorá je pre nás absolútne nezaujímavá. Mať jogurta „tak se neznám“. No pre turistov je predsa len zaujímavá max. 80-ka. Po odbočení si mením mašinu s Olim, ktorí tak pasie za endurom ako diví. Patrične to dáva najavo aj mojej mašine ktorá s každým pootočením rukoväte poslúcha jeho povely. No a ja na shedowe zaujmem pozíciu spolujazca ktorá sa mi po pár kilometroch nepáči na celej čiare. Nech sa nehnevajú ale to pohodlie sa vie veľmi rýchlo vytratiť. To si ale vynahradzujem sadnutím na moju mašinu a to ešte pred Košicami.
V Košiciach sa koná mimochodom pretek enduro, ktorý miniame s krátkou zastávkou. Za Košicami smerom na Rožňavu zastavujeme na dotankovanie paliva, naťahovačka a ide sa. Cesta je príjemná až na tých policajtov no veď to poznáte. Po pravej strane nášho smeru na Rožňavu sa tiahne pekné Slovenské Rudohorie. Po ubehnutí niekoľkých kilometrov to pekne zarezávame do rudohoria a krasnými kľukatími cestami si toto pohorie režeme kilometer po kilometri. Nasleduje super klesanie a scenéria nám dáva najavo že sa blížime do Krasohorského podhradia. V diaľke týčiaci sa hrad Krásna hôrka na nás pôsobi prijemným dojmom. Tento dojem narúša snáď len občasné hrmenie kdesi v diaľke. Poviete si veď kým to príde tak mi budeme za horami dolami...
Po príchode na Hrad sa osviežujem džúsom a to je naozaj naša posledné príjemná chvíľka na tomto výlete. S pribudajucími mračnami to točíme na Gelnicu cez Uhornú a Smolník. Ináč prekrásna príroda ale cesty skôr pre enduro. Takže ja vyhrávam na plnej čiare a ujímam sa vedenia. Po vbehnutí do lesa prichádza prekvapenie v podobe krupobitia a neskutočne hustého dažďa. Cestou sa vají asi 15 cm vrstva vody so všetkým čo les dal. Moje enduro to zvláda na jednotku a zarezáva sa do cesty ako divé. Horšie je to s Marekom a Olim, ktorí znižujú rýchlosť na cca 10km za hodinu. Oproti idúce autá sa čudujú aj s celou posádkou čo mi v takom daždi. Oblečenie ktoré ako tak vydržalo (asi 1min. suché tým aj pozdravujem chlapcov z Yamahy) sa nam stáva skôr príťažou ako ochranou. No čo už narobíte v hustom lese. Nie a nie nájsť prístrešok. Ten sa nám podarilo nájsť až v údolí v podobe opusteného ale za to super zamknutého domu. Tu prichádzajú na rad Marekové nervy, ktoré vyhlasujú boj s dažďom. Asi v tako zmysle. „Ta do p.... i s tým dižďom idzem robic ohňa. Ale to sme ešte netušili že ten dom má aj poriadne hlučný alarm, ktorí sa neviem akým zázrakom spustil. To nás vedie k presvedčeniu že sa ide ďalej. Po preteku s burkovými mrakmi približne až do Gelnice sa úplne premočený asi 80–kou sa dostávame až na Ružín. Zastavujeme na čerpacej stanici a dávame si teplý čaj.
Polovička čaju samozrejme končí na našom oblečení lebo chlad je už takmer neznesiteľný. Úplne premočení sa vydávame smerom na Prešov čím aj chceme ukončiť naše cestovanie v prekrásne neďeľnajšie popoludnie. Po príchode domov si každý z nás vychutnáva frťana a nie len jedného. Oli s Marekom to zvládli na jednotku no a ja si poležím budúci týždeň v horúčke.

Mať za sebou takýto výlet je super. Partia sa utuží aj v problémoch počasia a máte možnosť si vyskúšať svoju mašinu v absolútnom šialenstve dažďa. Už dnes sa tešíme na ďalšie putovanie za krásami Slovenska.

S pozdravom André