Test Ural Sportsman 750 – Baľšaaja ťechňika

Nie, nie, toto nebude test veterána. Motorka, ktorú preberám u dovozcu v Revúcej má na tachometri čerstvých 1200 km a za sebou prvú servisnú prehliadku. Vonia novotou. Ural Sportsman v červeno čiernej kombinácií. Mám najazdené na motorkách dosť, ale aj tak hlavu plnú otázok, ktoré je najlepšie zodpovedať na skúšobnej jazde. Načo je táto páka? Ako sa radí spiatočka, ručná brzda? Náhon sajdky? Potom presadám za volant a skúšam prvé metre. Nuž je to iné, chce to zvyk. Rozmýšľam, či bol dobrý nápad ísť na tomto tých 120 km do Košíc... A to ani nemyslím na to, že cez víkend plánujem cestu na 7. Motoride stretko krížom cez celé Slovensko.

Zoznámenie

Keď sa prvý krát stretnete s Uralom, je na čo pozerať. Hlavne ak je to verzia so sajdkou. Predné koleso odpružené kyvnou vidlicou s prepákovaním a dvoma tlmiacimi jednotkami. Retro vzhľad trochu kazí predná kotúčová brzda Brembo. Na cestu pozerá klasický svetlomet s tachometrom na vrchu. Spínacia skrinka je vľavo na boku pod svetlometom. Nádrž nemenila svoj tvar už poriadne dávno a je v nej aj menšia skrinka na náradie. Ide skôr o tradíciu ako praktickú záležitosť, pretože sajdkový Ural má dostatok odkladacích priestorov. Navyše táto skrinka sa „zamyká“ šróbom, so špeciálnou hlavou. Kľúč na neho je na prívesku s kľúčmi, no odomykanie je zdĺhavé  a navyše skrinka nie je utesnená.

Pod nádržou sa skrýva klenot tohto stroja. 750-kubíkový vzduchom chladený boxer, o ktorom si viac povieme neskôr. Na pravej strane vedľa nádrže je páka na radenie spiatočky, viac vzadu ručná brzda a páka na zapojenie náhonu sajdky. Sedadlá sú dve oddelené a každé odpružené gumovým silentblokom s možnosťou nastavenia výšky. Zadné koleso je poháňané odkrytým kardanom a odpružené dvojicou tlmiacich jednotiek. No a nakoniec vedľa motorky je upevnená oceľová sajdka. Odpružené je ako koleso, tak aj celá loď sajdky, ktorá je upevnená na masívnych silentblokoch. Špecialitou tohto modelu je navyše kardanový hriadeľ od zadného kolesa ku kolesu sajdky. O brzdenie zadných kolies sa stará dvojica mechanicky ovládaných bubnov.

Celkovo je na Urale na čo pozerať a čo ukázať. Preto si pozri v závere aj video, kde sme všetko potrebné ukázali detajlnejšie.

Prvé dojmy za volantom

Naozaj prvé zvezenie na Urale je tak trochu šok. Je to kus živej hmoty a chce to zvyk. Nedá sa to klopiť, citlivo to reaguje na každú zmenu, všetko treba korigovať hneď volantom a inak sa vyberá pravá a ľavá zákruta. Všetko má na svedomí sajdka. Na prvú jazdu presviedčam kamoša Watru, a ten sa dáva na samovražednú misiu v podobe spolujazdca v sajdke. Naozaj pekná dôvera v moje jazdecké schopnosti :-) Predsa len so spolujazdcom v sajdke budem mať väčšiu istotu v zákrutách, že sa nepreklopím.

A cesta z Revúcej je teda pekne pokrútená. Pravotočivá zákruta je spočiatku pre mňa postrachom, hrozí totiž dvihnutie sajdky do vzduchu a v horšom prípade prevrátenie. Spolujazdec to však do istej miery istí. Ľavotočivá zákruta sa ide s väčšou istotou, no treba na to dosť tlačiť. Je to trochu náročné na silu. Postupne si ale zvykám a dostávam sa s rýchlosťou aj nad hranicu 100 km/h. Do Košíc nakoniec prichádzam vo väčšej pohode ako som si myslel no je to len 110 km.

Turistika, asfalt a dlhé presuny

Tá pravá turistická skúška prišla už čoskoro. Urala som si naplánoval práve na víkend, kedy sme organizovali siedmy ročník stretnutia priaznivcov motoride.sk. V piatok tak na mňa čakala cesta z ďalekého východu až do Čachtíc. Vyrážam už ráno a cestou sa zastavujem v Topoľčanoch a neskôr na Havrane pri Piešťanoch, kde máme naplánované fotenie. Chalani tu už lietajú na Can-am-e.

Aké to teda bolo? Relatívne v pohode. Posed ma prekvapil svojím pohodlím. Ergonomicky je všetko v poriadku až na pravú nohu. Pri stupačke je páka zadnej brzdy a je umiestnená dosť nešťastne, tak že nemôžem mať nohu položenú na stupačke, ale len na špičke. V prípade brzdenia má zas páka brzdy dlhý chod (ovláda obe bubnové brzdy) a je dosť problematické ju zatlačiť až na doraz.. Po pár hodinách jazdy sa teda v pravej nohe rozmnoží slušné mravenisko. Musím ale povedať, že som šiel v podstate bez prestávky.

Na turistické využitie je Ural vybavený skvele. Začnem pohodlím pre spolujazdca v sajdke, ktoré nemá konkurenciu. K tomu treba prirátať objemný priestor v nej a možnosť upevnenia ďalšej batožiny na nosiči na sajdke. Ďalší spolujazdec môže naviac zasadnúť na zadné miesto za jazdca. Posed na odpružených sedadlách je prekvapivo pohodlný aj na dlhšej trase.

Motor poskytuje pre turistiku dostatočný výkon aby ťažký stroj rozbehol, ale aj udržal v rýchlostiach okolo 100 kmh. Je skôr nízkootáčkovy s krásnym záťahom hneď odspodu, tak ako sme u boxerov zvyknutí. Motor je teda presne taký, aký by si každý k sajdke prial, je to ťahúň. O jeho plnenie sa stará dvojica karburátorov značky Keihin a o emisie neriadené katalyzátory a systém recyklácie výfukových plynov. Zaujímavosťou je, že pri studenom štarte treba vytiahnuť sytič na každom karburátore zvlášť. Pokiaľ ide o štartovanie, to je možné elektrickým štartérom alebo nožnou nakopávačkou a je až neuveriteľné, ako ľahko sa Ural dá nakopnúť. So štartovaním nebol nikdy žiaden problém.

Rozbehnutého Urala treba ale aj krotiť. Tu v rámci inovácie dostal dopredu kotúčovú brzdu Brembo aj s pancierovou hadicou. Tej naozaj nie je čo vytknúť, azda len že je často prisilná a keď za ňu zatiahneš poriadne ide predok do šmyku. To však pri trojkolesovom modeli až tak nevadí. Zadné brzdy sú obe bubnové, ovládané mechanicky. Ich účinok je povedal by som dostačujúci, no dôležité je aj ich nastavenie. Ako som spomínal, ergonómia brzdového pedálu nie je veľmi doriešená, no je to rus, to proste nerieš. Taktiež asi nie je jednoduché nastaviť, aby obe kolesá brzdili rovnako a tak každé brzdenie môže mierne nasmerovať stroj iným smerom a je nutné to korigovať volantom.

Aj naložený Ural nemá problém jazdiť v rýchlosti okolo 110 kmh. Vyššie rýchlosti sú už trápením s vytočeným motorom. Za toto všetko natankuješ po 100 prejdených kilometroch do nádrže cca 7 litrov benzínu. Ochrana proti vetru je ako na naháči. Doplnkové plexi, ktoré bolo na testovanom motocykli namontované určite pomôže. Spolujazdec v sajdke má pred sebou plexi a naviac aj koženkovú „prikrývku“ a tak je úplne v pohode aj v daždi. Čo sa jazdca týka ten to v daždi schytá kompletne a špeciálne vodu na nohy od predného kolesa (ako sme zvyknutí aj u iných boxerov že :-) )

S Uralom sa dá teda dobre cestovať. Ja som na ňom počas týždňa najazdil viac ako 1200 km. Medzi hlavné výhody pre turistiku patrí pohodlie, veľký batožinový priestor, možnosť cestovať v trojici, dobrá stabilita na ceste, v prípade potreby prejazdnosť terénom a samozrejme vďaka trom kolesám aj relatívne bezpečná jazda aj v zime. Ako hlavné nevýhody by som uviedol únavu jazdca spôsobenú vyššími fyzickými nárokmi na riadenie a menšia možnosť predbiehať spôsobená šírkou stroja.

Off-road bez kompromisov

Aj keď na to možno nevyzerá, má Sportsman veľký potenciál aj mimo asfaltových ciest. Vďačí za to hlavne inej konštrukcii s vyššou svetlou výškou a náhonu sajdkového kolesa s uzávierkou. Napriek tomu, že bol obutý na pneumatikách Uralshina s cestnejším dezénom (v ponuke sú aj ostrejšie „crossové“ gumy) nebol problém sa pustiť aj do náročnejšieho terénu. Nakoniec dôkazom sú niektoré fotky fotené na považskom Inovci alebo video na konci článku. Prešiel som s Uralom viacero brodov, viac aj menej rozbitých lesných a poľných ciest, ba aj strmé výjazdy. V teréne sa dá jazdiť len s náhonom jedného kolesa, ale v ťažšom teréne sa pripojeniu druhého kolesa nevyhneš. To sa zapája pákou na pravej strane a v skutočnosti natvrdo pripája druhé koleso. Náhon je možné pripojiť keď Ural stojí, ale tiež aj počas jazdy v nižšej rýchlosti. Náhon je potom priamy, bez diferenciálu, takže obe kolesá sa točia súčasne. Preto to nie je vhodné zapojenie na cestu.

So zapojeným náhonom oboch kolies sa Ural mení doslova na tank. Obe kolesá ho tlačia neúprosne dopredu a Ural už cestu nehľadá, ale ju vytvára. Úprimne povedané som nenašiel terén, ktorý by som neprešiel (čím nechcem povedať že neexistuje). Obe kolesá majú riadny záťah a v spolupráci so silným „traktorovým“ motorom sú skvelou kombináciou do terénu. Okrem toho je to veľká zábava pretože sa dá jazdiť skvelými driftami. V teréne však znovu treba dávať pozor na prevrátenie stroja a snažiť sa viesť v koľaji vždy radšej sajdku ako motorku. Taktiež veľká nerovnosť pod kolesami sajdky môže naštartovať preklápací manéver, ten som si však našťastie nemusel vyskúšať. V teréne to bola doslova pasia, aj keď prejazdy nie sú rýchle ale skôr technické. Jednoducho je zábavné hľadať stále náročnejšie výzvy a prekonávať doslova trialové prekážky. Nakoniec kto bol na Motoride Enduro Rally, mal možnosť sledovať Urala v teréne na vlastné oči. No a kto nebol, tak ten si môže pozrieť foto a video tu: Motoride Enduro Rally 2008 (19. - 21. 9. 2008, Dobroč).

Spoľahlivosť? Rus, Rakúšan, či Ukrajinec?

Ak si položíme otázku spoľahlivosti Uralov, pravdepodobne sa vytvoria dva tábory. Ten prvý bude presvedčený o ukrutnej ruskej nespoľahlivosti a spomenie si na výrok „2 hodiny jazdíš, 20 hodín opravuješ.“ Tí druhý budú zase Ural obhajovať ako klasický ruský robustný stroj, ktorý prežije všetko. Nuž, je to ruská mašina. A prečo spomínam Rakúšana a Ukrajinca? Tak Ukrajinca hlavne preto, že existuje značka Dnepr. Sú to stroje z Ukrajiny, ktoré sa na Ural ukrutne podobajú, no nie sú známe extra spoľahlivosťou a narobili aj Uralu zlé meno. Každopádne je dobré tieto dva stroje nezamieňať, keďže sa líšia nielen miestom výroby, ale aj technickými detailami. No a Rakúšan? Práve v tejto krajine sa rozbehla iniciatíva voziť Uraly do Európy (a tiež USA) a tento proces nebol úplne jednoduchý. Tieto stroje sa síce stále montujú v Rusku, no dostávajú mnoho značkových komponentov z celého sveta:

• Systém recyklácie výfukových plynov a dva neriadené katalyzátory
• Uloženie kyvných vidlíc v ložiskách
• Všetky črevá hlavy valcov, okrem samotného tela sú dodávané poprednými EU výrobcami. Na vodítkach ventilov sú guferá NAK Sealing Technologies Corporation
•  Karburátory Keihin
•  Ložiská od firmy SKF
•  Všetky ozubené kolesá v motore a v prevodovke sú vyrábané nemeckou firmou HERZOG
•  Vyšší komfort a bezpečie pridajú tlmiče od talianskej firmy SACHS
•  Firma FM dodáva URALU zväčšenú vložku vzduchového filtra
•  Predná kotúčová brzda s pancierovou hadicou Brembo
•  Hlava riadenia je osadená kužeľovými ložiskami namiesto doterajších axiálnych guličkových

Takže všetky tieto do Európy dovezené Uraly sú už vylepšené oproti pôvodným ruským strojom. Fanúšikovia kritizujú iba prednú brzdu, ktorá je zbytočne silná a navyše neumožňuje zameniť predné koleso za rezervu. Ural je totiž ako bývalé vojenské vozidlo navrhnutý tak, že všetky tri kolesá majú rovnaký rozmer, bubnovú brzdu a aj pneumatiky. Tak bolo možné v prípade defektu použiť rezervu na ktorékoľvek koleso, čo už po montáži kotúčovej brzdy celkom neplatí.

Na spoľahlivosť si teda musí spraviť názor každý sám. Ja som počas testu nespozoroval žiadne problémy. Samozrejme je to ruský stroj a tomu zodpovedá aj spracovanie. Niektoré detaily sú hlavne skôr funkčné, ako pekné. Ide o takpovediac ručnú výrobu a tomu odpovedá aj vzhľad zvarov alebo lakovanie. To, že niekde niečo presne nedolieha, alebo inde niečo oškrelo lak, takpovediac patrí k veci. „To neřeš, to je URAL.“

No a k spoľahlivosti by mohol niečo povedať aj jeden z nás motorideákov, konkrétne gapon. Ten tu už začiatkom roku 2004 zverejnil článok o svojom Urale: Ural Vlk 750 a okrem Vlka má dnes aj Vlka trojkolku. Nakoniec verím, že sa zapojí do diskusie.

Konkurencia

Hmmm, a je nejaká? Celkovo je to s motorkami so sajdkou biedne. Väčšinou sa jedná o stavby a nie sériové stroje. Navyše nič s náhonom kolesa sajdky a offroad zameraním ani nepoznám. Istou konkurenciou môže byť Ukrajinský Dnepr, ale ten sa u nás nepredáva. Z hľadiska retro štýlu môže čaru Urala konkurovať možno Indický Enfield, ktorý sme už taktiež testovali: Chutná raritka - Royal Enfield Bullet 500.

Záver

Ural Sportsman je motorka, ktorá ma určite svoje čaro. Nie je to stroj pre každého. Majiteľ si ho kupuje ako raritku, ktorá určite všade vzbudí pozornosť. Motorka je vhodná aj na turistiku pričom sa jej budúci majiteľ nemusí obávať ani náročnejšieho terénu. Prekonávanie dlhých vzdialeností chce trochu viac sily a zvyk, ale Ural sa odmení pohodlím a množstvom odvezenej batožiny.

Sportsman môže byť tvoj za 7 900 € (bez DPH), cca. 283 214,- Sk (s DPH)

Plusy, mínusy

cena, charakter motora, náhon na sajdku a schopnosti v teréne, robustnosť konštrukcie

ergonómia, hmotnosť, náročnosť na ovládanie (sila)

Motocykel na test zapožičala firma Ural Slovensko. Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4SR.

Video:

Nuž vraví sa, že lepšie je raz vidieť ako 1000 krát počuť. Na Urale je veľa toho, čo ukázať a tak sme pripravili video, ktoré sa oplatí pozrieť. Okrem toho, že uvidíš Urala v akcii ako na asfalte tak aj v teréne, predvedieme aj rôzne vymoženosti, doplnky, tipy a triky. Jazdil Tomáš Hajduch - Awia, kamera a strih Beal.

Video: Ural Sportsman 750 – Baľšaaja ťechňika

Pozadie / Wallpaper

Text: Tomáš Hajduch - Awia, Kristián Tino Dudík
Foto: Cacao