Keď dve sú málo a štyri moc- Can-Am Spyder

A teraz mi prosím uvoľnite cestu, chcem odísť. Dav sklopil hlavy a robí dva kroky vzad. Can-Am Spyder.

No dobre, trocha som to prifarbil a v skutočnosti to nikdy nedosiahlo takýchto rozmerov, ale jedno je isté. Všade, kam sa na tejto špecialitke vyberiete budete pútať maximum pozornosti ľudí všetkých vekových kategórií a aj ten najzaprdenejší dôchodca naberie odvahu a príde za vami na kus reči. Máte problém v komunikácii s ľuďmi? Nasadnite na obrovité sedadlo a hybaj do mesta omrknúť, čo nového. Pri každom zastavení sa vám huba skoro nezavrie a odporúčam do kufra, ktorý sa nachádza v prednej časti Spydera, nahodiť aspoň dvojlitrovú minerálku na občasné usrknutie, keď budú pri vašej horlivej prednáške chýbať sliny. Otvorená prilba by nemala chýbať (pre nechápavých, aby si vás baby dobre zapamätali).

V dnešnej dobe, kedy sa k nám dostáva doslova záplava výrobkov z Číny rôznej, poväčšine nevalnej kvality je Can-Am presný opak. Táto značka z Kanady si na kvalitu potrpí a do sveta nepošle hocijaký lacný kšunt, za čo si dá ale náležite zaplatiť. Tak to ale vo svete chodí a zatiaľ sa to nepodarilo oklamať nikomu. Spadá pod značku BRP, ktorá združuje takisto značky ako Ski-Doo (snežné skútre), Sea-Doo (vodné skútre) alebo Rotax (svetoznámeho výrobcu motorov, ktoré sa montujú napríklad do niektorých Aprilií, BMW-čiek alebo najnovšieho Buella). Je toho viac, ale tieto kúsky sú v našich končinách asi najznámejšie. Can-Am vyrába tiež štvorkolky s 800-vkovými Rotaxami ako napríklad Renegade, čo je fakt slušné maso pre expertov s objemom bicepsu aspoň 40 centimetrov.

Dizajn Spydera je fakt osobitý a zadná časť sa naozaj podarila (okrem tých ozrutných smeroviek), ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že to je snežný skúter bez lyžín a pásu. Predná časť s dvojicou guľatých svetiel je až príliš podobná, tu sa dizajnéri mohli trocha viac pohrať. To je ale moje skutočne subjektívne hodnotenie a každý to bude vidieť inak. Napokon je možné si vybrať doplnky z originálneho príslušenstva ako luxusne vyzerajúce ráfiky, kryt sedadla spolujazdca alebo športový výfuk. Lak na mňa pôsobil naozaj kvalitne a všetky časti trojkolky sú americky masívne, solídna robota.

Najprv si zmerajte garáž

Prvé, čo vás pri pohľade na túto polomotorku- poloauto napadne je veľkosť. Šírka ako menšie auto a dĺžka tiež nie je z najmenších. V tomto duchu sa nesie aj sedadlo, ktoré poskytne pohodlie aj pre slušne macaté zadky a len tak ľahko sa nepresedí. Celodenné výlety po svete mu nebudú robiť žiaden problém a vy sa tým pádom môžete viacej šetriť na večerné posedávanie na barovej stoličke s patrónou v ruke. Po nasadnutí ma vyľakal pohľad na miesto, kde sa obvykle nachádza páčka prednej brzdy, pretože tu nič také nenájdete a zo začiatku som z toho mal naozaj strach. Brzdí sa výsostne pravou nohou, ale nebrzdí samozrejme len zadná. Predné brzdy ako aj zadná sú prepojené a trojkolka si už zmenežuje koľko účinku kam pošle. Predstava, že na to zabudnem a napasujem si to do predo mnou idúceho auta nebola rozhodne dva krát na srandu, ale nakoniec to nebolo vôbec také zlé a časom sa z brzdenia stala zábavná rutina. Bol som celkom vďačný za sériovo montované ABS-ko, ktoré je na dvojstopých vozidlách asi najpotrebnejšie a pri nabehnutí na štrk len pravým kolesom a následným prudkým brzdením vďaka nemu hneď nekosíte telom žihľavu v kanáli.

Keď je reč o elektronike, v Spyderovi je jej viac než dosť. VSS systém má na starosti stabilitu trojkolky, ktorého kontrolka blikala každú zákrutu o sto šesť, niečo ako ESP v autách, DPS- systém, ktorý mení veľkosť sily potrebnej na zatočenie v závislosti hlavne na rýchlosti a napokon TCS, ktorý som často preklínal. Výrobca ho označuje ako trakčnú kontrolu, ale podľa mňa sa nie úplne vydarila. Keď som jazdil v daždi, jej pomoc ma vysekala občas z jasného prúseru, ale na suchu to bol pravý opak. Vždy som si predstavoval pod pojmom trakčná kontrola systém, ktorý pri nadmernom pridaní plynu obmedzí výkon dodávaný na zadné koleso a zabráni tak nechcenému šmyku, ale napriek tomu tam stále dosť výkonu smeruje a zrýchlenie je maximálne možné. Tak by to malo v skutočnosti asi byť, ale táto kontrola trakcie na to mala trocha iný názor. Na výjazdoch zo zákrut zakročila tak razantne, že som si prvých pár krát myslel, že som zase niečo pokazil. Po otočení plynom sa z výfuku ozvalo len tu-tu-tu-tu-tu a zo zrýchlenia nebolo nič, akurát hanba pod prilbou. Paradoxne bol výjazd zo zákruty rýchlejší s jemným plynom a vyšším prevodom, pričom Spyder mal jednoznačne na viac. Vidím to asi tak, že by som ho vypol a vybehol niekam na opustené letisko dostať to poriadne do ruky, aby som sa na ceste niekde v druhej zákrute hneď nerozštípol a drifty cez zákruty by spoľahlivo likvidovali zadný 225 milimetrový lopúch. To mi tu strašne chýbalo.

990 Rotax je kult

So zopár Rotaxami som už mal tú česť, takže od toho v Spyderovi som čakal len to najlepšie. 106 koní z litrového objemu hovorí o tom, že spodok bude krásne vyhľadený, ale sila pred červeným poľom mu takisto nebude chýbať. Tieto moje kecy nad tabuľkou s technickými údajmi podškrtla realita, kedy som Can-Am-a zneužíval. 1000 centimetrov kubických a 2V konštrukcia veľakrát znamená trhavý priebeh výkonu pri nižších otáčkach, ale tu sa nič také nedialo. Konštruktéri museli mieriť na spodok a stred, čo sa im jasne podarilo. Zaradená trojka, dva a pol tisíca otáčok a krásne plynulý chod motora hovorí asi za všetko. Jazda mestom je vďaka tomu plynulá, netreba toľko radiť a môžete si naplno vychutnávať jazdu. Na sériový výfuk mal naozaj krásny, hlboký zvuk, ktorý neotravoval prílišným hulákaním, ale zase na druhej strane bolo vždy počuť každé odpálenie. Tak nejako by som si to vždy predstavoval.

My sme testovali Spydera s klasickou 5-stupňovou manuálnou prevodovkou, ale je možné si objednať aj sekvenčnú. Ja som zástanca klasiky a aj vďaka výbornej prevodovke tam padali rýchlosti skutočne ako po masle. Jedna, bum, dva, bum a tak ďalej. Bez spojky znova paráda, prevodovka sa proste podarila, né že ne.

Motor je silný vo všetkých otáčkach a na zrýchlenie si poradí s každým autom a nejednou motorkou. Musíte sa len dostať na prvé miesto pred križovatkou, čo je s týmto typom vozidla klasický problém ako aj s každou štvorkolkou. „Vďaka“ rozmerom treba zabudnúť na prepletanie sa dopredu a zostáva len pokorne stáť v rade. Ak sa vám to predsa len podarí, po rozsvietení zelenej tam ostáva fúknuť jednotku, plný, zadná pneumatika začne kvičať ako prasa pri zakáľačke a vy už ste za horami za dolami. Vo veľkých horúčavách sa na vás síce občas začne valiť v zápchach značné množstvo tepla z motora, ale to už hovorím o extrémoch vyskytujúcich sa bežne aj u motoriek.

Špecialitka je špecialitka

Spyder je jednoducho špecialitka a špeciálne sa s ním aj jazdí. Nič čo som doteraz z motorky poznal tu nefunguje. Treba zabudnúť na všetky tie zákonitosti, ktoré platia pri jazde na motorke a hlavne jazdiť, aby ste sa to všetko naučili, iná cesta nie je. Prvý deň som bol z toho úplne hotový a bolo mi do plaču, že to do pondelka v zdraví neprežijem, ale naspäť som ho dával fakt nerád. Riadenie je veľmi citlivé a pri vysokých rýchlostiach na kvalitnom asfalte stačí len malý impulz do riadidiel a odstredivá sila sa vás už snaží dostať zo sedadla. V meste je to podobné, žiadny boj s riadením a netreba nič siliť, no napriek tomu vás tých 316 kíl na slovo poslúcha. Pruženie je orientované viac turisticky ako športovo, ale trojkolke to zo zábavnosti vôbec neubralo. Prejazdy hrboľov a jám nie sú vôbec nepríjemné a po čase sa im prestanete úplne vyhýbať, jedine, že by ste si chceli dať menší slalom, čo občas rozhodne neuškodí.

Že je riadenie citlivé je síce vec pekná, ale iba pokiaľ je asfalt dostatočne rovný. Sem tam záplata je v pohode, ale beda vám ak pôjdete po typickej úzkej slovenskej ceste plnej nerovností. Ak na nej bude navyše občas padnutá krajnica alebo niečo podobného druhu, z jazdy sa stane boj. Spyder sa vám v tom momente bude snažiť vytrhnúť riadidlá z rúk a dosť vás to rozhodí, nič príjemného o čom by som po nociach sníval. Hovorím teraz o mierne ilegálnych rýchlostiach, o skutočnú ilegalitu som sa radšej nepokúšal v snahe nevrátiť ho po kusoch na korbe Avie. Pohodová prdkačka je bezproblémová a vtedy všetko funguje ako má, bez známok nestability. Nepovedal by som, že je to problém Spydera, ale skôr dôsledok danej konštrukcie a je treba si na to zvyknúť. Vyššie tempo je všeobecne trocha namáhavejšie, pretože ruky a nohy sú permanentne v činnosti a držia vás v sedadle.

Vo vyšších rýchlostiach, to znamená 140 a viac ma dosť otravoval vietor, ktorý malý sériový štít nemal šancu pobrať. Dokupovať takéto samozrejmosti sa mi zdá trošku staromódny spôsob ako zarobiť na doplnkoch a týka sa to skoro všetkých výrobcov. 15 centimetrov umeliny navyše nikoho nezruinuje, no majiteľ to patrične ocení. Vrásky na čele mi dokázala občas vytvoriť aj parkovacia brzda, ktorá išla čím ďalej tým ťažšie odbrzdiť, ako keby sa zasekávala. Trocha vazelíny by snáď pomohlo.

Môj otec hovorí: „4 kolesá sú jednoducho viac ako 2!“

Mne neostáva ako správny vzorný syn len súhlasiť, má zase pravdu. V tomto prípade musím túto vetu len trocha upraviť a namiesto číslovky štyri dosadiť len trojku, ale jej platnosť ostane nedotknutá. Dve kolesá vpredu sú v mnohých prípadoch absolútnou istotou a dovoľujú vjazdy do zákrut s kľudnou mysľou. Trocha štrku vás skoro vôbec nevykoľají, len nesmiete ísť fakt paľbu, lebo vtedy vám bude málo aj 10 kolies. Uvedomil som si to pri jazde za dažďa, ktorú by som na motorke trpel so slzami v očiach. Na Spyderovi to bolo ale inak a keby som sa neobliekol tak jalovo, mohol by som jazdiť do aleluja. Naplavený štrk alebo blato v zákrutách, len som sa usmial, just ešte trocha pridal aby kontrola stability nezabudla na čo tam je a valil som ďalej. Normálne by som mal zvierač zopnutý až strach, ale tie dve kolesá vpredu sú v daždi na nezaplatenie.

Pri slabom smoklení mi rifle ostali vďaka veľkej kapotáži suchučké a teplo z motora bolo tento raz príjemne užitočné a vyhrievalo moje vŕzgajúce kolená. Cestovanie, to by som si na tomto kúsku veru vedel predstaviť, naložiť do veľkého predného kufra nejaké nevyhnutné vecičky a vyraziť. Krásne na tom je to, že počasie by mi v podstate nikdy žiaden výjazd neprekazilo. Na motorke je to aspoň pre mňa v daždi vždy trápenie, ale na Can-Am-ovi som si užíval každú minútu. ABS-ko rozmýšľalo pri brzdení za mňa, „trakčná kontrola“ občas zaprdkala a ja som sa výsostne venoval krajine s nádychom Írska. Jazda v daždi a pohoda, to by teoreticky nemalo ísť spolu...

Kanadské kino

Prístrojovka je príbeh sám o sebe. V 21. storočí je bežné, že výrobcovia dávajú do prístrojoviek motoriek skoro všetko, čo je pre jazdca aspoň trocha zaujímavé. Hlavne ak sa jedná o drahé turistické mašiny, nešetrí sa tu skoro s ničím. Spyder to ale posunul na novú úroveň a ponúka niektoré informácie dvojmo. Preferujete digitálny ukazovateľ rýchlosti? Alebo klasika bude vždy klasika? Can-Am má obe. Sranda. A nie len to. Okrem štandartných funkcií ako dve denné počítadlá, hodiny a podobne tu ešte máme teplomer, čas prevádzky a aj ukazovateľ zaradeného rýchlostného stupňa. V Suzuki sa týmto dobrým mravom pomaly učia a je fajn, že to chápu aj ľudia v Kanade. Naviac sú všetky informácie dobre čitateľné, hlavne číslice na digitálnom displeji. S čitateľnosťou otáčkomera som mal trochu práce naviac, ale ten vás v podstate ani nemusí zaujímať. Ešte by padol vhod ukazovateľ priemernej spotreby, ktorá sa mimochodom pohybovala okolo 8 a pol litra na stovku. Nie je to najmenej, ale Spyder od nás dostával pekne za uši, len čo je pravda.

Pre koho to vlastne je?

Počas tých pár dní, čo som s Can-Am-om strávil som si všimol niekoľko vecí. Asi tou najpodstatnejšou je tá, že aj ľudia, ktorí nemajú k motorkám v podstate žiaden vzťah mali o Spydera obrovský záujem. A to až taký, že by si ho radi vyskúšali, oči im pritom zasvietili a bolo vidieť, že ich to úprimne zaujíma. Motoriek sa asi boja a tri kolesá im už stoja za úvahu. Motorkári trocha ohŕňali nos, ale to na začiatku aj ja, takže sa im vôbec nečudujem. Treba si to skúsiť, to je moja jasná odpoveď a až potom robiť závery. Iste, jazda na motorke je úplne iná, ale práve o to tu ide. Absolútnou výhodou je jedno koleso naviac, ktoré je z hľadiska bezpečnosti neoceniteľnou vecičkou a dovoľuje si vychutnať jazdu ako je to len možné. Pokiaľ ho nemáte, neviete o čo prichádzate. Nemusíte stále sledovať detailne povrch cesty a namiesto toho objavujete krásy krajiny. Na skutočne rýchlu jazdu by som si vybral asi iné vozítko, ale na výlety a pôžitkárske jazdy je to kráľ. Motor ako lusk, ovládateľnosť kočíka, relaxačná pozícia za rajdami a pocit, ktorý ide ťažko opísať. Jedinečnosť a tony pohody, to je možno ono.

Plusy a mínusy

motor, bezpečnosť, na cestovanie nič lepšie nepoznám

zvláštne fungujúca kontrola trakcie, menší veterný štítok

Pozadie / Wallpaper

Motocykel na test poskytla spoločnosť IMIDJEX. Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4SR.

Text:Kristián Tino Dudík Foto:Cacao

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Bombardier / Can-Am
Model:	Spyder
Rok:	2008
Kategória:	Trojkolka
Motor:
Typ motora:	dvojvalec do V (4T)
Objem:	998 ccm
Max. výkon:	107.4 k (79.0 kW) / 8500 ot.
Max. krútiaci moment:	104.3 Nm / 6250 ot.
Kompresný pomer:	10.8 : 1
Vŕtanie x Zdvih:	97.0x 68.0
Palivový system:	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna/sekvenčná + spiatočka
Sekundárny pohon:	remeň
Zdvih vpredu:	144 mm
Zdvih vzadu:	145 mm
Brzdy vpredu:	dvoj kotúčová, 4 piestik
Priemer bŕzd vpredu:	260 mm
Pneu vpredu:	165/65-14
Brzdy vzadu:	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	260 mm
Pneu vzadu:	225/50-15
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	316 kg
Výška sedla:	737 mm
Rázvor:	1727 mm
Dĺžka:	2667 mm
Šírka:	1506 mm
Výška:	1145 mm
Svetlá výška:	115 mm
Objem nádrže:	27 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Spotreba paliva:	8 l/100km
Dojazd po rezervu:	cca 253 km
Poznámka:
Poznámka:	Cena: 16 900,-€ (2.9.2008)