Anketa:
Honda VFR 750F – 20 rokov vo forme
ZdieľaťPridané: 12.01.2009 Autor: Hamlet
Čitatelia: 18853 [Vaše stroje - Moja motorka]
Bola to moja bývalá (Nahradila ju CBR 900 RR). Motorka, na ktorej som si užil kopec zážitkov, preto si myslím, že si zaslúži tento článok.
Prečo práve V4
Po niekoľkoročnej moto-pauze (riešenie vlastného bývania, nová práca, bla bla bla...), keď si už moja manželka myslela, že obdobie motoriek mám za sebou, som opäť začal “žgrlošiť” nejaké drobné bokom a potajomky pokukovať po inzerátoch. Peňazí nebolo veľa, tak som mohol hľadať iba niečo staršie. Po prečítaní množstva článkov, som sa hlavne pre dlhoročnú bezporuchovosť rozhodol práve pre Hondu VFR 750F. Pôvodne som plánoval kúpiť model RC36 – teda r.v. min. 90-93, ale na tú akosi nevyšlo, takže z toho bol model RC24 II, rok 1988.
![]() |
Prvá generácia "ercé dvadsaťštvorky" (a celkovo vôbec prvá VFR) sa robila v rokoch 86, 87 a mala ešte vpredu 16-tku a vzadu 18-tku koleso. Tak to bolo na mnohých mašinách zo 70-tych a 80-tych rokov. II-ka – teda 88, 89 - mala už obidve sedemnástky, takže podľa mňa vyzerala omnoho lepšie už len z tohto dôvodu. Tiež na nej bolo pár ďalších drobných zmien, ktoré si však každý vyhľadá, ak má záujem – ja radšej napíšem o svojich vlastných dojmoch, pocitoch z jazdy a o servisovaní.
![]() |
Jazda
106 koní, maximálka cez 200 (čo už je však pre ňu trochu trápenie, do 160 sa cíti najlepšie), skvelý zvuk aj so sériovými výfukmi, rozvody riešené ozubeným sukolesím a samozrejme nízka cena kvôli ročníku – to sú veci, ktoré u mňa zabodovali. Tento motor netreba vôbec vytáčať. Napriek tomu, že jeho maximálny výkon je posadený na 10500 otáčkach, subjektívny pocit je taký, že nad 7-8 tisíc skôr stráca na sile. To je spôsobené plochšou krivkou priebehu krútiaceho momentu. Na otočenie rukoväte plynu proste reaguje rovnako pri nízkych, aj vyšších otáčkach. Pri rozjazde sa ozve povestné fijúúúúú z bezúdržbových rozvodov s ozubenými kolesami. Skutočne žiadny remeň, žiadna reťaz. Iba ozubené súkolesie odspodu motora až po vačkové hriadele hore.
![]() |
Má aj pár mínusov
Pri suchej hmotnosti cez 220 kg a ťažiskom relatívne vysoko môže VFR-ka jazdcom nižšieho vzrastu spôsobiť problémy. Nedočiahnu totiž obidvomi chodidlami na zem, čo môže byť nebezpečné hlavne pri manipulovaní na mieste, alebo pomalej jazde. Ďalšiu nepríjemnosť zažijete pri rýchlejšom prejazde zákruty, na ktorej sa objaví nerovnosť. Rám sa spolu so zadnou vidlicou začne skrúcať a motorka zapláva. Ako veľa ďalších VFR-iek, aj tá moja mala problém s regulátorom napätia. Prehrial sa a odpálil. Ten som však po výmene obohatil o ventilátor z počítača a odvtedy bol pokoj. Mal som ešte jeden problém. Začala sa prehrievať. Hlavne pri pomalšej jazde mestom vo veľkých horúčavách alebo státiach na semaforoch. Voda sa začala variť aj napriek tomu, že ventilátor chladiča bežal. Keďže po opakovanom doliatí vody a odvzdušnení problém pretrvával, nakoniec som zistil, že bol zlepený termostat. Zostal zaseknutý tak v prvej štvrtine otvorenia. Tzn., že voda sa do chladiča síce dostala, ale nebola zabezpečená dostatočná cirkulácia. Po výmene termostatu bolo všetko OK. Ešte jedna vec mi jedného dňa prestala fungovať. Rýchlomer. Ako tak hľadám príčinu, všímam si, že táto motorka má mechanický tacho hnaný cez lanko z predného kolesa. Takže výmena a bolo to vyriešené.
![]() |
Spotreba a štartovanie
Spotreba sa mne osobne pri turistickej jazde (pri ktorej sa VFR cíti najlepšie) pohybovala okolo 5,5 – 6,5 litra, čo je fajn. Štartovanie bolo vždy bezproblémové. Za studena mechanický sýtič naplno a bez plynu po prvom pretočení okamžite motor naskočil. Krátke zahriatie, sýtič dole a hor sa na cestu.
![]() |
Vždy mám rád, ak sa dostanem k staršej motorke v pôvodnom stave. Všetky kapotáže boli pôvodné, polepy pôvodné, celá elektroinštalácia (až na ten regler) vždy fungovala bezchybne. Tento kúsok bol pred nejakým časom dovezený zo Švajčiarska. Mal som aj servisnú knižku, v ktorej bol posledný úkon pri 110 000 km. Keď som ju kúpil, mala na tachometri 72 tis. Teda 5 miestne počítadlo kilometrov zjavne na VFR nepostačovalo. Predával som ju s údajom 96 tis., teda mala za sebou takmer 200 tisíc kilometrov. Jazdu na nej som si vždy vedel vychutnať. Stačí jej pritom málo: pravidelná výmena oleja, došponovanie a mazanie reťaze a to je tak všetko. V4 vo VFR RC24 je podľa mňa jeden z najvydarenejších motorov od Hondy. Asi aj preto sa stal základom pre ďalšie a ďalšie modely VFR. 800-ka sa teší obľube do dnes.
Pridané: 12.01.2009 Autor: Hamlet Zdieľať
Technické parametre z Moto DB:
Honda VFR 750 F 1988:
Foto: | |
![]() | |
Všeobecné informácie: | |
Výrobca: | Honda |
Model: | VFR 750 F |
Rok: | 1988 |
Kategória: | Športovo cestovná |
Motor: | |
Typ motora: | vidlicový štvorvalec (4T) |
Objem: | 748 ccm |
Max. výkon: | 107.5 k (79.1 kW) / 10500 ot. |
Kompresný pomer: | 10.5:1 |
Vŕtanie x Zdvih: | 70.0 x 48.6 mm |
Rozvod: | DOHC (4V) |
Chladenie: | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | |
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz |
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová |
Pneu vpredu: | 110/80-17 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová |
Pneu vzadu: | 140/80-17 |
Hmotnosť / Rozmery: | |
Hmotnosť s náplňami: | 222 kg |
Objem nádrže: | 20 l |
- NOVÉ Porovnaj 'Honda VFR 750 F' s ďalšími motocyklami
- Hľadaj 'Honda VFR 750 F' na motoride.sk
- Hľadaj obrázky 'Honda VFR 750 F 1988' na www.google.com
- Hľadaj obrázky 'Honda VFR 750 F' na www.google.com
Ďalšie články tohto autora:
- Transalpina aj Transfagarasan za predĺžený víkend? Áno, podarilo sa!
- Honda CBR 900RR Fireblade SC44 – po prvej sezóne

Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!