Supermoto Honda deň v Brne alebo jazda v oblakoch so systémom C-ABS!

Bohovia sa museli zblázniť

Do Brna sme vyrážali deň po solídnej búrke, ktorá zaliala západnú časť našej vlasti v slepej nádeji, že bohovia sa umúdria a na Morave bude nádherne slnečno 25°C vzduch a 30°C asfalt. Teda to som si myslel asi len ja, lebo Kristián Tino Dudík sa ráno objavil v zimnej bunde s čiapkou na hlave a sedel tak v aute skoro celú cestu. Tomáš Hajduch - Awia asi nič prevratné nečakal, pretože predchádzajúci deň zmokol viackrát od hlavy po päty.

Nádej nám (teda skôr mne) vydržala asi tak po hranice, kedy sa na čelnom skle začali objavovať prvé kvapky a z rádia sa ozvalo príjemné: "na brnensku už lije". Jediná vec, na ktorú sa jazdci mohli tešiť, bolo ošahanie si nového C-ABS systému, ktorý Honda nasadila do ostrého jogurtového používania na svojich cébéerkách.

Situácia s počasím na trati vyzerala ideálne pre polárne medvede a nie šúchanie slidrov po novom brnenskom asfalte. Na cieľovke svietili hodnoty: TRACK - 9°C, AIR - 6°C. Napriek posunutiu štartu akcie o polhodinku sa čísla nezmenili tak sa na trať vydali prví otužilci. Ja (Cacao) som sa na všetko pozeral ako zvyčajne cez objektív. Prvýkrát čo som to nechcel meniť.

Tinove zmrznuté telo zavelilo na ústup (ako všetky ostatné slovenské redakcie) a nikto ho už nedonútil navliecť sa do jazdeckej kože, preto jediný slovenský jazdiaci redaktor na trati zostal Tomáš Hajduch - Awia. Aspoň on ti sprostredkuje prvé dojmy z použitých brzdných systémov v ozajstnej nepriazni počasia.

Honda CBR600RR C-ABS

Štart do prvej jazdy odložili o pol hodiny predstavitelia Masarykovho okruhu, na trati bolo veľa vody a hmla, že traťový komisári nemali dostatočný výjazd. Na semafore z boxov svietila teda červená. Väčšina redaktorov len krútila hlavami, že to nemá zmysel a veru ja som mal rovnaké myšlienky. Nakoniec som to zobral z iného uhla pohľadu. V daždi mám odjazdené tisíce kilometrov, tak kde je problém. A navyše, aké lepšie testovacie podmienky sme si mohli pre nový systém C-ABS priať? Na trať sa teda vydávam ako prvý spolu s Filipom z motorkari.cz a vybral som si CBR 600R s C-ABS.

Motorky sú obuté do bežných cestných gúm, žiadne športové mokré obutie. Po prvej zákrute mám celé plexi mokré a nič nevidím, nezlepšuje sa to však ani po jeho utretí, som totiž v oblakoch. Celá horná časť okruhu bola ráno v jednom mraku, z ktorého neustále mrholilo a miestami som mal problém zbadať aj značky označujúce 200 a 100 metrov pred zákrutami. Pochopiteľne, jazda v zákrutách v kľude, šesťstovka na vyššom kvalte je ľahko dávkovateľná. Svoju pozornosť venujem hlavne brzdám. Najprv opatrne, potom razantnejšie, no na moje prekvapenie necítim žiadne pulzovanie v páčke. Motorka však brzdí veľmi kľudne a uisťujem sa, že som si pred jazdou obzeral snímače ABS na kolesách. V následných rovinkách stále viac zrýchľujem a osud brzdného manévru vkladám úplne do rúk systému C-ABS.

Spôsob akým brzdím, by som si nikdy za týchto podmienok nemohol dovoliť na motorke bez ABS. Systém udržuje šesťstovku stabilne, iba zadné koleso má pri naozaj ostrom brzdnom manévri tendenciu trochu plávať. Nič však čo by jazdca znervózňovalo. Aj keď som si pôvodne myslel, že si dám len pár kôl, ostávam na okruhu až do konca prvej jazdy. Zákrutu za zákrutou zrýchľujem a brzdím čoraz neskôr. Na trati sa dokonca objavili ďalší jazdci a tak predbieham. Je až neuveriteľné ako rýchlo sa dá na mokrom jazdiť.

Honda CBR1000RR C-ABS

Keď nasadám na Fireblada tak sa usmievam. Ľudia si asi musia myslieť, že som blázon, ale jazda na vode ma chytila. Som dobre rozbehnutý a aj hmla sa už potrhala, pokračujem tam, kde som na šesťstovke skončil a beriem zákruty, ale hlavne rovinky čoraz agresívnejšie. S brzdením problém nie je, len zadok litra vo výjazdoch akosi viac tancuje ako šesťstovka.

Na trati je čoraz viac jazdcov a obieha ma aj nejaký závodník, držím sa za ním dve zákruty a potom mi už mizne, zdravý rozum mi zavelil na ústup, veď naháňať sa s niekým, kto má obuté mokré pneu? Ostatných jazdcov obieham neustále, ale dobre som si zajazdil za chalanom z redakcie Motohousu. Z kola na kolo viac riskujem a zrýchľujem a je mi jasné, že čím skôr prestanem hľadať hranice, tým skôr doveziem motorku do boxov celú.

C-ABS si získalo moju dôveru na 100%. Ako dôkaz tohto tvrdenia môže byť aj rýchlosť na cieľovej rovinke, budíkových 240 km/h a plné brzdy niekde za značkou "200". Viem, nie je to až tak veľa vzhľadom na pomalší výjazd z poslednej zákruty, ale stále hovorím o brzdnom manévri, ktorý nebol na hranici rizika.

Testovacia trať na preverenie C-ABSka

Pre záujemcov, ktorí nemali dostatok odvahy a priestoru poriadne zatiahnuť za brzdové páčky na okruhu, bola pripravená testovacia trať vo forme vyhradeného parkoviska pri paddocku. Tu, kde bol bezpečne vyznačený začiatok brzdenia, mali všetci možnosť bez strachu presvedčiť sa o účinnosti nového systému. Povrch bol klasický asfalt, jediné jeho zhoršenie predstavovali biele šmykľavé parkoviskové pruhy. Aj na fotke môžeš vidieť prednú vidlicu potopenú od plného zatiahnutia páčky, ale brzdný účinok bol istý a motorka bez väčších problémov držala pôvodnú stopu.

Záver

Ako to už býva, pršať prestalo chvíľu potom, čo Awia zliezol z druhej motorky. Trať začala aj vďaka viacerým jazdiacim záujemcom osychať a poobede sa už jazdilo na suchu a v teple. Nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, C-ABS sme prevetrali v tých najhorších možných podmienkach, aké môžu motorkára počas jazdenia stretnúť - hmla, zima, dážď.

V každom prípade tohtoročný Honda deň bol kvôli počasiu vydarený len z polovice a už teraz sa tešíme na ten budúci.

Text: Tomáš Hajduch - Awia, Cacao, Foto: Cacao