Honda deň na Masarykovom okruhu v Brne, 14. - 15. 5. 2007

Pondelkové dopoludnie bolo vyhradené novinárom, teda vyskytli sme sa tam aj my. K dispozícii boli okrem noviniek CBR 600 RR a Horneta aj litrová CBR v repsoláckych farbách, CBF 1000 a CBR 600 F spievajúca svoju labutiu pieseň (veru áno, končí). Prvý adept na holenie som bol ja, uchmatol som si najmenej okruhovú motorku zo spomínaných, teda CBF.

CBF 1000

Herghott: Civilný turista, slušák, okruh rozhodne nepatrí do jeho pracovnej náplne. Obmedzovač mal dosť práce a zo stupačiek, brzdového pedálu a hlavného stojana zase zmizla kopa materiálu. Keby som nevedel na čom sedím, tak by som tipol polliter. Tým samozrejme nechcem stroju nijako krivdiť, ale rýchle športovanie mu nesvedčí.

Awia: Na CBF-ku som sa dosť tešil, keďže sa nám minulý rok ako novinka do rúk nedostala. Samozrejme, nie je to motorka, ktorá sa hrá na okruhový špeciál. To mi bolo jasné, už keď som si na ňu presadol zo šestkovej RR-y. Stupačky proklatě nízko šli na asflat v každej zákrute, ale čo bolo horšie nasledovala ich brzdová páčka a hlavný stojan. Náklony tak boli dosť limitované, aj keď podvozok by zvládol viac. Na okruhu sa proste jazdí inak a CBF-ka je stavaná na bežné cesty. Rovnaké to bolo aj s motorom, ktorý mal pekný, no kľudný priebeh výkonu.

CBR 600 RR

Herghott: Škoda, že túto krásavicu som mal možnosť vyskúšať iba mimo okruhu (kde som z nej bol dosť unesený). Awiovi sa však podarilo dostať sa k nej, ja som ostal nasucho (neboj Awia, nikdy ti to nezabudnem).

Awia: Zoznámenie prebehlo už v uliciach Bratislavy a potom na diaľnici do Brna. Vitaj na palube malého šesťstovkového superšporta. Na brnenskej panelovej diaľnici by si na tom rozhodne nechcel sedieť, ale v paddocku Masarykovho okruhu je to iné kafe. Kľudný rozbeh, dva, tri... S motorkou sa treba predsa zoznámiť. Prešli tri zákruty a ručička otáčkomera už atakuje desaťtisícové hodnoty. A tam začína zábava. Motor má slušný výkon, no pre naozaj ostré povozenie nesmú otáčky klesnúť pod desať tisíc. Sem tam sa tak k slovu dostal aj obmedzovač, zato stupačky, ktoré sú poriadne vysoko, sa neozvali. Jazda na novej RR-ke ma naozaj dostala a až pri žltých vlajkách ukončujúcich jazdu som si uvedomil únavu a kvapky potu stekajúce po tvári. Dal by som si ešte povedať. RR-a však šla na dračku...

Hornet!

Herghott: V jeho teste som písal, že sa teším na rande s ním na okruhu. Konečne prišiel na psa mráz, sadám na tohto krpca a už mu nakladám. Je to parádna streľba, Hornetík je maličký a ľahko ovládateľný s milimetrovou presnosťou, on si doslova pýta riadny výprask medzi desiatimi a trinástimi tisíckami. Po prvej jazde som bol vysmiaty, druhú sme museli predčasne ukončiť kvôli krešu pred šikanou, po ktorom sa pustil taký dážď, že sa už radšej ani nejazdilo.

Awia: Rozhodne prekvapenie dňa. Aj keď sme ho už mali na test, bolo to prekvapenie. Netušil som potenciál tejto motorky na okruhu. Aj keď posed je menej agresívny ako na RR-e a motor mierne preladený na naháča, predsa v sebe nezaprie športové korene. Veď motor pochádza už z novej generácie CBR a nie z predchádzajúcej ako tomu bolo doteraz. Motor je oveľa živší ako na CBF a otáčky veľmi ochotne lietajú. Centralizácia hmotnosti taktiež prispela k skvelej ovládateľnosti a Hornet lieta do zákrut úplne sám. Zvuk motora v tých najvyšších otáčkach len sem tam preruší cengot stupačky na asfalte. Horneta som v teste označil ako motorku na víkendové prímestské šantenie. Túto definíciu teraz rozhodne rozširujem aj o okruhové naháňačky.

CBR 1000 RR

Herghott: Na túto dámu som ešte nedorástol. Pri šesťkile mám pocit, že tá motorka sa pri mne aspoň trochu narobí, ale táto litrovica podo mnou doslova zíva od nudy. Čo už, pud sebazáchovy je silný a ak by aj nebol, tak CBR mi asi utrhne ruky. Dostať ju do obmedzovača je na mňa až priveľa a to už sa mi premietal celý život pre očami. Fakt netuším, aká je využiteľnosť tohto stroja na normálnych civilných cestách.

Awia: Nuž čo povedať. Pred litrom som mal rešpekt. Nie rozbehnúť ho na diaľnici, to dokáže každý, ale jazdiť na okruhu, to je niečo iné. Výkonu je viac ako dosť a s plynom treba opatrne, hlavne ak sú otáčky vysoko a náklon hlboký. Celkovo môžem povedať, že som na neho ešte nedorástol. Na šesťstovke som si to užíval, no na litri som sa trápil. Zdala sa mi ťažšia a menej obratná. Naviac ma slušne vystrašil pri dobrzďovaní a podradení do švoncovky (zákruta dole kopcom po dlhšej klesajúcej rovinke), kde mi začalo zadné koleso nechutne podskakovať. Antihoppingová spojka so výbave nie je a ja už som sa videl v štrku. Našťastie to včas "chytlo" a stihol som ju ešte zalomiť do zákruty. Táto motorka si pýta "pána" jazdca a okruh. Na bežných cestách sa jej potenciál nedá využiť, ale vraj na ňu letia baby, hlavne na červenú :-)

Poobedie, utorok a ostatné fajné veci

Obednú pauzu vyplnil kaskarér Pavel "Max" Vik na svojej upravenej CBR 600 RR. Chalaniskovi to celkom ide, súťaží aj v seriáli majstrovstiev sveta, kde chce zabodovať prvkom, ktorý nerobí nikto okrem neho - na idúcej motorke si sadne až dozadu na hrazdu a dvihne ruky aj nohy do vzduchu. Držím mu palce, Pavel je pohoďák, nech sa mu darí!

Prišlo aj na pády. Dá sa povedať, že čo jazda, to pád. Okrem honďáckych fungloviek padali aj zákazníci na vlastných strojoch. Žiaľ, niektoré potom vyzerali dosť nepekne a domov nedokázali odísť. Zranenia našťastie neboli skoro žiadne, teda až na jedného Slováka s dvojitou zlomeninou kotníka.

Počasie nám až neskutočne prialo. Teplota vzduchu sa motala okolo tridsiatky, asfalt mal cez štyridsať. To bola radosť jazdiť!

V utorok ráno bolo citeľne chladnejšie, slnko sa schovávalo za oblakmi. Dnešný deň je vyhradený majiteľom motoriek Honda, ktorí mohli prehnať buď svoju alebo požičanú motorku. Záujem bol obrovský, na trati jazdilo neporovnateľne viac strojov než deň predtým. Sme radi, že sa to ukázalo aj niekoľko Slovákov.

Po oba dni tu bol k videniu aj Jarda Šíma na svojom Varadere, ktoré má nakrútené cez 100 000 km po všetkých možných cestách a častiach sveta. Jarda je pohodový týpek, týmto ho pozdravujem a teším sa na ďalšie stretko.

A aby som nezabudol - kto sa chcel učiť jazdiť, mohol tak učiniť zadarmo od človeka asi najkompetentnejšieho - českého pretekára Onda Lelka, ktorý už zopár dobrých mien vyučil. Jeho meno v pretekárskych kruhoch budí rešpekt. Teória prebiehala pri tabuli a stoloch, ale samozrejme prišlo aj na prax, kedy mal Ondra celý okruh iba pre seba a žiakov.

Kaskadér Pavel Vik lietal hore-dole aj v utorok, ale presne o 13.30 jeho vystúpenie prerušil spomínaný dážď, ktorý neprestal v podstate až do ďalšieho rána. To už Honda stiahla svoje stroje, ale našlo sa zopár zákazníkov na vlastných strojoch, ktorí tomu nakladali aj na vode. Aj tu bolo zopár pádov.

A to bol v podstate koniec dvoch honďáckych dní. My sme v Brne ešte ostali, lebo v stredu sa štartoval druhý diel seriálu Czech endurance cup, čo je štvorhodinový pretek licencovaných aj nelicencovaných jazdcov. Tam teda bolo na čo pozerať, aj Slovákom sa veľmi dobre darilo, ale o tom neskôr.

Text: Peter Fischer a Tomáš Hajduch - Awia.