Motorkárska jeseň

Čas intenzívneho jazdenia dostáva pomaly zbohom. Aj napriek krásam jesene už iba niektorí odvážlivci, alebo skôr tí, ktorí si nechcú priznať, že je koniec, štartujú svoje motorky. Niekto je až príliš závislý a napriek nepriazni počasia sa vydáva za ďalšími zážitkami, ktoré naplnia jeho srdce. Zážitky, ktoré si bude v hlave premietať, keď príroda rázne povie DOSŤ. Vtedy neostane nič iné než čakať na jar, spomínať na to čo bolo a premýšľať nad tým čo mohlo byť inak keby...

Nik navôkol, iba stromy

Jeseň má svoje skryté čaro. Niekto nad ňou ohrnie nosom a niekto naplno vdychuje jej atmosféru, kľud a farby, ktoré dokážu zahriať aj úplné skrehnuté telo. Vtedy, keď je na cestách pokoj a všade navôkol akoby život pomaly ustával, si človek najlepšie v hlave premieta svoje kúsky, činy a chyby, ktorých sa počas sezóny dopustil. Kruto si uvedomí, že mu zas ostáva o rok menej, aby si splnil svoje sny a absolvoval cesty, na ktoré sa nemal možnosť dostať. Rýchlejšie presunie realitu niekam do úzadia a sústredí sa len na jazdu. Už neostáva veľa času. Čo ak práve tento výjazd bol tohto roku posledný? Skôr sa stmieva a niet času plytvať myšlienkami. Teplá sprcha už volá, ale ešte nie! Ešte si chcem v hlave podržať to, prečo má zmysel, deň čo deň čakať kedy skončí škola, týždeň čo týždeň šetriť na benzín, rok čo rok čakať na príchod jari.

Zelená to vzdala

Mám rád motorkovanie. Tie chvíle, keď nad všetkým rozhodujem iba ja. Keď všetky problémy zrazu miznú a mňa zaujíma len to, kde je najbližšia pumpa. Keď len tak blúdim krajinou a naháňam stratený čas. Keď si vyrazím do terénu a vraciam sa do mesta celý hnedý. Keď prejdem miestami, nad ktorými po čase krútim hlavou a vravím si „toto nebolo možné prejsť“, vtedy kofola dostane chuť šampanského z veľkej ceny. Mám rád tie večery, keď nesadám za počítač, ale na vrchol kameňolomu. Večery s kamarátmi a rozhovor o jazde, z ktorej sme pred chvíľou prišli. Večery, keď nejdem rovno domov, ale ešte chvíľku sedím v garáži. Večery, keď sa dokončuje práca na motorke a ja som celý od oleja. Večery po ktorých líham prijemne unavený do postele a v hlave nemám úplne nič.

Aj slnko sa už poberá do garáže

Ale teraz je už čas nadobro zatvoriť garáž a venovať sa iným veciam. Zimu prečkám za oknom a pohľadom do diaľky cez snehové vločky si v mysli predstavím nové cesty. Aby som zase na jar otočil kľúčom a vydal sa v ústrety novým zážitkom, ktoré ma budú hriať počas ďalšej zimy.