Môj AC/DC Motolife

Najprv sa však trošku zastavím pri motíve napísania tohto článku. Je skúškové obdobie a všade okolo mám vodu. Nuž, povodne. Vonku neprestáva pršať a k zatopeniu garáže chýba už len niekoľko centimetrov. Takže k uvoľneniu mysle v podobe jazdy na motorke asi tak skoro nepríde. Ostáva mi jediné -- zabudnúť na dobré susedské vzťahy a vybombovať AC/DC.

Pri takom tom skákaní na posteli a hraní na imaginárnej gitare (nie 10 rokov už dávno nemám), ma zrazu kopla múza. Veď všetko čo robím na motorke, a nie len na nej, si dokáže odtrhnúť aspoň jednu vetu z textov mojej najobľúbenejšej skupiny. AC/DC som pri tom nezačal počúvať odkedy mám motorku. Takže to nie je kvôli tomu, že „správny motorkár“ musí poznať túto partičku z Austrálie. Kto resp. čo ma k tejto hudbe priviedlo neviem. No neviem ani to, ako moja myseľ prišla na to, že chcem motorku.

Nuž ako to pekne začalo. Rodičov zrejme omrzelo dookola počúvať ako veľmi potrebujem motorku. Nejde tu pritom len o samotnú kúpu motorky. Kopec príspevkov na benzín opravy... Za to všetko som im veľmi vďačný. Raz to snáď splatím, no teraz im v hlavách znie asi len: I'm just givin' the dog a bone.

Hey Mamma, look at me, I'm on my way into the promised land, toto mi ako prvé prehučalo hlavou keď som prvý krát sadol na motorku. A od vtedy to bolo čím ďalej tým horšie. Pretože I'm a problem child, and I'm wild. Prišli odreté kolená z jázd po poli, sem tam sa odlomilo niečo z motorky, veď to poznáte. Každý mal raz 15-násť. Bol som možno nadopovaný hormónmi, no čosi ako rozum sa v mojej hlave snažilo fungovať aspoň čiastočne. Keďže som nechcel mať stiff upper lip, prilbu som nosil vždy na hlave.

Postupne som rástol a rozumu miestami aj pribúdalo. Začal som rozumieť dvoj a viac zmyslom v textoch niektorých pesničiek. Samozrejme chcel som aj väčšiu motorku, nemyslel som len na ženy. Tak prišla do garáže Aprilka. V pomere k mojím vtedajším jazdeckým skúsenostiam to bola šialene výkonná dvojtaktná Talianka. Bola to proste, no isté povolanie začínajúce na písmeno k (a nie je to kuchárka). Nevedel som jemne ovládať plyn a tak vo veľkom žrala benzín a olej. Šlo to riadne do peňazí, tak som sa jej pred každou jazdou pýtal: Honey, what you do for money?

Veľmi rád motorkou cestujem len tak po krajine. Úplná pohodička, nikam sa neponáhľam. Koniec cesty v nedohľadne. Iba Ride on, ride on... Občas mám však nervy na prasknutie a chce to Jailbreak z reality. Vtedy poženiem ručičku otáčkomeru vysoko nad 8000 ot./min. Nech sa motorka naživo prejaví ako Angus pri nástupe na živú verziu Highway to hell. Nič predsa nepoteší srdce viac než čistá energia uvoľnená do ovzdušia. Zamierim do bahna a I´m rolling thunder pouring rain, I'm comin' on like a hurricane. My lightning's flashing across the sky až kým sa nevysekám. Potom sa váľam do kolečka ako sólujúci Angus v živej verzii Let there be rock.

Istá podobnosť tam je že?

Po takejto jazde prichádzam domov vždy mierne nasraný (vždy sa niečo odbije alebo sa minimálne oškrie lak) no s úsmevom okolo celej hlavy. Po odparkovaní na Aprilku vyhŕknem iba: I was shaking at kness, could I come again please. I've been, thunderstruck! Doma nikto nechápe čo ma na tom baví. Popravde to neviem ani ja a je mi to jedno. Keby sa ľudia na celom svete zaujímali o svoj úsmev viac než o to či vyzerajú „cool“ hneď by bolo veselšie.

Večer usínam s tým, aby ráno prišlo čím skôr. Chcem znova jazdiť. Motorka je ako droga. She was a fast machine, she kept her motor clean. Yes you shook me all night long. Ráno rýchle raňajky, beh do garáže a som späť. No a keďže nosím komplet čierne motooblečko tak Back in Black.

Na druhý deň sa vyčasilo.

Aprilku mám už dosť dlho. Poznám ju do poslednej skrutky, tak ako sa na správneho majiteľa patrí. Nemá ma už čím prekvapiť a chcel by som už znova niečo väčšie. Ale poznáte to Moneytalks! Ale to, že chcem krotiť viac koníkov neznamená, že sa otočím malým objemom chrbtom. Už teraz viem čo v mojej garáži nikdy chýbať nebude. Motorka do 125ccm. Niet totiž nad možnosť spomaliť v tomto rýchlom svete. Áno pomaly sa dá ísť na všetkom, no výhovorka prečo pridať sa nájde vždy.

Nuž a keď už som pri slovku vždy tak: Vždy som chcel ísť na koncert AC/DC. Logické že? No horšiu zhodu náhod asi len tak nezažijem. Skrátim to. Najprv som bol zmierený s tým, že naživo ich neuvidím nikdy. No prišiel album Black Ice a turné. Koncert v Prahe zhodný s dátumom maturít. No neporazí vás? Druhý krát zmierenie s faktom, že ich neuvidím naživo. Približne po roku pozerám na net a ejha! Ďalšie turné po Európe. Varšava nie je ďaleko ale hádajte kedy som mal skúšku z histológie? Tak aspoň ostalo viac euro dukátov na benzín do motorky.

Od mototémy som ale pekne odbočil. Tak späť do jednej stopy. Nikdy nebudem chápať ľudí ktorí utekajú pred policajtmi. Za chyby sa vždy platí. I keď niekedy sa platí „len tak“ pretože sa pán policajt nudí. Ale radšej If you want blood, you’ve got it ako sa zabiť pri nezmyselnej naháňačke.

Viem si predstaviť život bez internetu, mobilov... Nie som až taký starý, no elektronický boom si pamätám. Ale bez motoriek by to pre mňa bolo ako pesnička It's a long way to the top bez doprovodu gájd. Možno lepšie a možno horšie. Na gajdy (motorky) som si zvykol a chcem ich tam stále.

Kde rock tu rock. V kameňolome to iné nebude.

Bahniaci, čopráci či jogurťáci. Zrejme každého motorkára poteší, že: We got vibrations comin' up from the floor, skôr teda z výfukov, no pre účely článku budiž. Neviem koľkým učarovali motorky a AC/DC tak ako mne. Neviem koľkým tento článok bude dávať zmysel a už vôbec neviem koľkým sa tento článok skutočne zapáči. No jedno viem isto. Každý z nás si ide po svojej vlastnej diaľnici do pekla.