Epos o mototúre II.- Východniarska odyssea 1/3

Deň prvý - 4.6.2010

*

Prešiel takmer rok, to je dlhý čas

Na poriadnu mototúru dostal som chuť zas

A tak sa opäť stretám s mojou starou partou...

asfaltom aj vetrom ošľahanou bandou.

Na tento rok v talóne máme jednu novinku -

Laca, v jednej osobe maskota i ľadvinku,

a tak v pätici v očakávaní nových príhod

vyrážame tentokrát na ,,ďaleký východ".

*

Kvôli oblohe plnej sivých mráčkov

balíme Laca do igelitových sáčkov.

Na výlet vyrážame v hustom daždi...

Mám pocit, že prší už navždy.

*

Prvou zastávkou je kláštor v obci Bzovík,

pofotíme sa, zjeme salámový rohlík

a v daždi trielime na zámok do Vígľaša.

Ten je však kvôli prerábke zavretý, do frasa!

S prázdnymi bruchami cítime sa biedne,

na obed stojíme na salaši v Detve

a po bryndzových haluškách a po káve

Kubo musí povoziť čašníčku na Kawe.

*

Potom cez Hriňovú a Hnúšťu na plný kotol

fičíme do Štítnika pozrieť si kostol.

Po ceste tam na vlastnej sily trovy

odťahujeme z cesty popadané stromy.

Kostol na nás dýcha štrnástym storočím,

kvôli tej kráse oči si vyočím,

všetci však už pomaly padáme od únavy.

Našťastie sme už len kúsok od Rožňavy.

*

Tam namierime si to do slávneho Tesca,

na večeru budú rohlíky a treska.

Zabalený v igelitoch Laco sa tam tmolí...

Niektorí sa rehocú, až ich brucho bolí.

*

Vychádzame z Tesca, obloha je jasná.

Laco stŕha ,,nepremoky" so zúrivosťou blázna.

Za všetky drobné stál veru ten pohľad.

Teraz nám zostáva nájsť si už len nocľah.

Na konci dňa so šťastia troškou

ubytovávame sa kúsok pred Soroškou.

Po rohlíku, po treske, po pive a po víne

na izbietke do polnoci veselo si prdíme.

*

Deň druhý - 5.6.2010

*

Ráno bažiac po čerstvom vzduchu

vyrážame zavčasu do premávky ruchu.

Čo to bol za nápad cez Sorošku liezť !?

CBF - ka, chúďa, ide vypľuť piest.

*

Na vrchole však šťastím plesám.

Odtiaľto cesta konečne klesá.

Motorka od radosti kropí všetko dokola...

To pod pavúkom na slnku buchla mi kofola.

*

Do Košíc valíme sa po žírnej rovine,

postojíme na moment v Zádielskej doline,

o chvíľu už vchádzame do Východu metropoly...

Ja som ešte furt celý lepkavý od kofoly.

*

V košickej zápche nedbám na jazdné pruhy.

O bezpečnosť premávky nech starajú sa druhí.

Cestu vpred razím si štýlom červotoča.

Len nech sa poliši za mnou neotočia!

Na námestí zosadám zo svojho krámu.

Čaká ma prehliadka Alžbetinho chrámu,

a potom už z Kubovho kórejského mobilu

volám domov o výlete informovať rodinu.