Epos o mototúre

Sedlám svoju dvojkolesovú káru,
CBF 125-ku, čo v dedine nemá páru,
namierené mám do poľského Osviečimu.
Raz darmo, som mužom činu.
Vyrážam na cestu ako smršť...
Na tacháči 80 a v očiach smrť.

Vo Vrábľoch sa ku mne pridávajú traja ďalší,
vo štvorke bude výlet iste krajší.
Zastávkou prvou je hrad Hrušov,
hradom som oddaný telom i dušou.

Z hradu však nakoniec nebolo nič,
cestu naň stráži horár, hotový Boží bič.
Motorky vraj musíme ku hradu tískať,
mal som chuť naučiť ho po kostole pískať.

„Čo je to pred nami, zákruta azda?!“
Kuba asi unavila naša spanilá jazda,
a tak si aj s motorkou za jazdy líha.
Našťastie si to len smerovka zlízla.

Seststor k tomu pridal špeciálny efekt,
o kúsok ďalej dostáva defekt.
A my okolo motoriek tancujeme woodoo,
prečo na nás osud ušil takú búdu?!

Na Jankovom vŕšku vypúšťame kone,
CBF-ka odhodlane driape sa hore.
Radosť z jazdy však niekam vymizla,
keď ma do kopca predbehol pretekár-cyklista.

Malo to byť aj na filmovom páse,
čosi ale zbabralo sa zase.
To Jarro predviedol sa ako riadny vták,
keď mal stlačiť REC stlačil PAUSE a naopak.

Cez Čičmany smer Lietavská Lúčka,
v stúpaniach ide motorka vypľuť si pľúcka.
Cestou zastavujeme sa na Strečne,
piestik balí sprievodkyňu...tradične.

Prespávame u kamoša Šuplera,
zvaliť sa do spacáku bola priam nádhera.
A ráno opäť v nálade bojovej,
zamierime si to najprv do slávnej Terchovej.

Naše odhodlanie nepozná miery,
doobeda zdolávame Jánošíkove diery.
Poobede vchádzame cez Skalité do Poľska,
Fotenie na hraniciach, radosť obrovská !

V Poľsku však čas akoby zastal,
cesta samá diera, sem-tam aj asfalt.
40 kilákov prejdených za päť hodín,
myslel som vtedy, že si to hodím.

50 km pred cieľom zastihla nás noc,
to už bolo na nás trochu moc.
Otáčame stroje, vraciame sa na SK,
druhý pokus je zajtra, keď nevyšlo to dneska.

Spíme na Orave, vyrážame zavčas rána,
na obed je pred nami osviečimská brána.
Obetiam vojny úctu tu vzdáme,
na spiatočnú cestu sa potom dáme.

Seststora už nebaví jazda na základných otáčkach,
pred lágrom sa s nami lúči, na Tatry odbáča.
Domov to zvládneme aj traja, netreba mať strach,
kývajúc mu hltáme ním zvírený cesty prach.

Od rodnej dediny, od miestnych vidlákov,
delí ma predlhých 500 kilákov.
Už po stovke sedlo príšerne omína,
moja r.ť na to dodnes s hrôzou spomína.

Domov dorážam nakoniec šťastne,
aj keď ma bolí celý človek priam strašne.
Vo dverách nasadzujem úsmev od ucha k uchu,
nech mi len manželka závidí v duchu.

Epilóg

Minul sa benzín, minuli sa verše...
do leta na nejaký našporím snáď ešte.
A Vy si už teraz ruky mädlite,
na epos z výletu do Novej Sedlice.

Osoby a obsadenie

piestik- Honda CBF 125 - organizátor a kronikár výpravy
jarro - Suzuki Bandit 1200 - že vraj kameraman
kubo601 - Yamaha YBR 125 - fotograf
Seststor - Yamaha R1 - superrýchly predvoj

Dúfam, že som Vás pobavil a želám veľa priam poetických kilometrov v roku 2010.

Piestik