Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 539 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

MOTOQUAD www.foxracing.sk DS auto Sumoto Brno Indian - www.klasikmoto.sk VR46 - motosvet.sk choppermania.sk

Anketa:

Tvoja prvá motorka bola:

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (40 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (63)  [Verzia pre tlač] Tlač

Jak sme prežili Elefant 2011

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 03.02.2011 Autor: Peter Herghott Fischer
Čitatelia: 10363 [Mototuristika - Európa - Moto-akcia]

Budem písat po našem, po jursky, jak mi huba narástla, lebo celý Elefant je proste o tem, že zahodzíš masku a si človekom.

Jaksik nemám chuc opakovat už dvakrát napísané, že čo to ten Elefant je a jaké šecky možné stroje sa tam dajú vidzet, to si móžeš kuknút v minulých článkoch. Čul budem písat len o našich zážitkoch a pocitoch.

Stretko klasika v pátek ráno o sédmej pred Auparkem. Ze svalnatých internetových rečí šeci vytrézveli a stretávame sa tu presne dvaja – RoboNM a ja. Vlasne došel aj náš „kukuričný priateľ“ (kopyrajt baj RoboNM) Amisz, lenže v plechovke, a to až po strechu naloženej drevom, psáma, Robovýma kufráma, gépeeskáma a podobnýma chobocináma. Počko je deluxe žičlivé takým dvom úchylákom jak sme my, čiže je asi mínus pet, ale skoro suché cesty. Teda té cesty sú ze začátku také polovlhké, že silno moc vela som mal stáhnutý zvírač, nedalo sa klopit až na koleno, ale hned sme našli aj čisto suchý asfáltek na rakúskej dálnici. Ešče abych vysvetlil že prečo sme sa drbkali po dálnici, no to preto ty chuju, lebo minulý rok sme išli po pekných okreskách a do Nemecka nám to trvalo asi desat hodzín, čo pri mínusových teplotách neni zrovna med lízat. Proste chceli sme už byt pri ohníku, pit, jest, ohovárat a nadávat jak sa patrí. Ono samozrejme aj tá cesta tvorí velkú čast elefantovského zážitku, ale zasek odtál – potál kua.

No čiže ládovali sme to po dálnici nejakých 110 – 120, pomaly sa oteplovalo, dokonca bolo aj nad nulu. Na Elefant sa dostávame prisámvačku tuším kol trecej. Zapichávame naše mastodonty na konec rady a už si vlečeme veci k táboru, čo už čeraj postavil PeťoKeke s bandou. Tuším ze šeckých strán sme obklopení Polákama, né zrova abstinujúcimi, čiže promile rýchlo stúpajú. Ono zase únava je kurva, tá zima a véter na dálnici človeka dost vyščavá a nedá sa to vrácit spet nejakýma kávama a redbuláma, a ten chlast človeka úplne zaklincuje. Čiže spat ideme hádam nékedy pred devátú, aby sme mali silu na další den.

Spaní na Elefance je kapitola sama o sebe. Prežili sme aj patnáststupnové mrazy. Základ je íst do spacáka zehrátý, mat dve karimatky a pod nima slamu. Potom je to deluxe. Najhorší, a prisámvačku najnepríjemnejší zážitek je nočné šťaní alebo sraní. To sa mosíš z teho vyhráteho spacáka dostat ven, oblécit sa, vydrbat sa ven ze stanu a íst bud do plechovej búdy smdzácej po grckách, alebo porát do lesa a tam vytlačit jazveca. Pri mínus patnáscich zážitek jak svina. No a k temu chrápaniu si treba ešče prirátat lítajúce ohnostroje, piráty, zemáky (áno, strílali tam zemáky!), húkajúce sirény, revajúcich ožralcov, štartujúce motorky, grcajúcich Polákov a podobne.

Sobota, to bol veru fajný den. Počasíčko jak z lyžárskeho katalógu, komplet jasno a teplota kolem nuly. Pochodzili sme šecko hore dole, aj na ten dzivný kamen sme boli kuknút, to je fakt neuveritelné, tristo miliónu rokú tam je jeden kamen, čo vypadá jak keby bol dole kotrbu, 500 ton má a nedá sa s ním pohnút, aj ket vypadá, že keby sa o neho oprel Paviel Rochnyak, že sa mosí prekocit. Inak zábava bola intergalaktická, vačšinu času mal Joker one man show, až sme šeci skoro chycili pruh od rehotu, heheheh, ešče teraz sa mosím uchechtávat. Poláci nám dali krowkovú vodku, a to bol prisámvačku chlast jak hovado. Jožko s krivým klácikom nám zas dal nejakú slivku s lúhovanú hrušku, to též nebolo od veci. Potom sme si s Robem lahli na slamu a chytali sme bronz, kua šak slnko péklo jak dzivé.

No a jaksik rýchlo došel večer kua. Kedže na Elefance je šecko v kopci, proste tam neexistuje rovina, tak jak sa od ohňov topil sneh, tak voda stekala dole a dole a dole, a čul navečer zamrzla, a to bola iná ladová reví. Normálne jak skrytá kamera kua, šeci padali a chodzili štyrnožky. Prisámvačku najgramblavejší bol Majlanko, ten nedokázal ani sedzet na stoličke bez pádu, a jak si nižše prečítaš, jeden Polák bol megavymakaný, ten mal gyroskop jak svina, proste držal dve flašky a nevylál ani kvapku.

No ale nedošli sme len chlastat a zabávat sa. V sobotu večer býva svíčkový sprievod za zosnulých motorkárov. Pred ním vždy vyhlásá tých, čo nás opuscili v minulém roku – my sme nahlásili Mikla, Lureho a Zlobu. Normálne ich tam prečítali a tak sme si aj trochu poplakali. Kua kua kua chlapi držte sa tam hore a dávajte na nás pozor!



 Najlepšé GPS :)
Najlepšé GPS :)

Robili sme aj ukrutný telemost s chalanmi čo sú čul v Maroku (Awia, Andre a Feri). Normálne oni tam mali dvacet stupnú a my nejakých mínus štyri. Síce sme hovno počuli, lebo nás delilo asi tak 4000 km, kokocký signál, hučáce sirény a ohnostroje, ale sral to pes.

Utéklo to jak voda a už tu bola nedzela ráno, čas íst dom. Pri mínus jedenáscich naskočila vlasnou silou málokerá motorka. Mój Varánek a Robov Zemák točili asi jak Rochnyak po análnej smršči do Eltona Johna kua. Čiže slabo. Pomoct nám mosel Peťov jednobuch, ten chycil hned, asi mal nejakú kozmickú baterku kua. Zvírač som mal zase stáhnutý, na cestách bola občas regulérna námraza. A na dálnici bolo priemerne mínus dva a pol, plus silný procivéter kua, to bolo svinstvo.

Dovi o rok!

Elefantentreffen 2011 from Peter Herghott Fischer on Vimeo.

Druhý pohľad - RoboNM

Po minulom, pre mňa prvom, totál sado maso brutal hardcore ročníku, kedy nám cesta trvala 17 hodín, mne sa po ceste pokazila motorka, chalani hádzali motorky do škarpy a stany sme stavali vo fujavici mi bolo jasné, že toto tuto je niečo pre mňa. Mám rád výzvy, čundre a jazdu na motorke za každých okolností.

Aj keď pôvodne som plánoval už pol roka a mal veľké vízie pre tento ročník, situácia v decembri vyzerala tak biedne, že som ani nevedel či pôjdem. Opäť to bolo rozhodnutie na poslednú chvíľu. V utorok som si pozrel počasie, má byť pekne, dá sa ísť na hrochovi. Ale stále neviem, neviem. Potom mi ale volá Hergi: „V piatok ráno o siedmej na OMV?“. Rozmýšľam asi tak 0,5 sekundy.... „Áno“. Vypisujem dovolenku a som jasný. V stredu v pomerne slušnom snežení ešte rýchla návšteva FMota a prehodenie padákov a zistenie, že na utlačenom snehu, to proste nejde a nepôjde. Dúfam, že cesty sú suché, lebo ináčej su v pérdeli.

Vo štvrtok nabaľujem motorku v garáži, požičiavam od Vadima C3 s bluetoothom na otestovanie, ukľudňujem sa telefonátom s PeťomKeke, ktorý ma ubezpečuje, že cesty sú v lepšom stave ako okruh pred pretekom a v piatok ráno v plnej paráde vyrážam smer pumpa Einsteinova, kde sa stretávam s Herghottom a Amisom, ktorý vezie Krivoklatove drevo. Od Bratislavy aj moje kufre, nech sa navozí len tak na parádu.

Vyrážame o cca 8:00. Cesta prebieha v pohodičke, po diaľnici, aj s povinnými zahrievacími prestávkami sme na mieste pred treťou, bez ujmy a ešte aj ostal čas na videá, fotky a iné nutnosti. Keke robí s malým bawom taxíka, naváža veci do tábora (pri prvej várke ho ešte sundá maník na sajdkáre, spolu s jedným pešiakom, za čo od kamošov pešiaka aj patrične dostal na búdku), ale inak pohoda. Zvítavame sa s prvou časťou, Kekem, Krivoklatom, Prvakom a Luciou, stetávame Majlanka, Jokera a Paulieho a pomaly staviame tábor. Amisovi sa rozutekali myši a je z toho trochu nervózny, tak behá po objekte a snaží sa motopsa Lakyho privolať. Ten je ale, ako sme neskôr zistili, pod stanom nášho suseda Italiana Stefana a má nás v paži. V piatok ešte nákup suvenírov, zoznámenie sa s dočasnými susedmi – partiou Poliakov a potom do skorých večerných hodín spoločné čítanie rôznojazyčnej beletrie. Sme ustatí, do pelechov zaliezame o ôsmej.

V sobotu ráno vstávame približne o pol ôsmej ráno a po raňajkách sa celý deň nesie v duchu prechádzania sa po okolí a objekte, fotenia, kecania, čítania beletrie, konverzácii s inými snehuliakmi, čítania beletrie a tak dokola... Podaktorí sa sčítali pod obraz boží. Večer ešte spestrenie programu Ľadovou revue v podaní Jokera, Majlanka a jedného gyroskopického Poliaka (ktorý na čistom ľade s knižkou v každej ruke minimálne tri krát skĺzol sčítaný ako zákon káže dobrých 5 metrov dole strmým svahom bez toho, aby sa čo i len zakolísal, pričom podaktorí nedokázali na tom istom povrchu ani na štyroch stáť). Súčasťou stretnutia je každý rok aj minúta ticha, fakľový pochod a omša v neďalekom kostole za motorkárov zosnulých za posledný rok, ktoré ponúkajú aj možnosť zapísať do zoznamu prečítaného pred minútou ticha a zahrnutého do spoločných modlitieb na omši. Túto možnosť sme sa rozhodli využiť aj my a na zoznam zapísali Mikla, Lureho a Zlobu, na ktorých tak bolo spomenuté spolu s inými motorkármi z Talianska, Nemecka, Rakúska, Španielska a iných krajín.

Večer sa opäť ukladáme spať skôr, predsa len, zajtra nás čaká cesta domov, balenie a nechceme byť celkom grogy. Ranné zbalenie tábora prebieha v pohode, akurát že ani hroch, ani Varan nemajú chuť štartovať. Pomocou štartkáblov a dvoch šrobovákov sa podarí naštartovať z kekeho malého bawa veľké bawo (lebo malé bawo odmieta nakopnúť Varana), z veľkého Bawa Varana a z Varana následne ďalšie motorky na okolí. Každý pomáha každému, je tu skutočne na každom kroku cítiť súdržnosť, aká je medzi motorkármi obvyklá. Cesta domov prebieha zrýchlene a bez komplikácii, akurát zopár slovenských lyžiarov na diaľnici si nebolo istých, či dobre vidia a ja osobne ešte trochu robím šou susedom, keď si veziem na terasu veci do bytu a tí iba nechápavo pozerali štýlom „prečo?“.

Celkovo sa mi opäť potvrdilo, že Elefantentreffen je pohodová akcia, kde sa ľudia dokážu zabaviť aj bez koncertov a rôznych podobných sprievodných programov a kde sa vždy stretne partia podobne trafených nadšencov, ktorí majú radi jazdu na motorke za akýchkoľvek podmienok, stanovanie, posedenie pri ohni a spoznávanie nových ľudí z rôznych kútov našej zeme.

Rád by som sa ešte pozastavil pri jednom fakte. V Nemecku bola novela zákona povinne prikazujúca zimné pneu všetkým motorovým vozidlám bez ohľadu na výnimky. Nemecký BVDM (niečo ako naša SMF) okamžite najala tím právnikov a oficiálnou cestou kontaktovala zástupcov spolkovej vlády, vypracovala odborné pripomienky a prípadovú štúdiu a zahájila ostré rokovania, ktoré viedli k prísľubu nápravy v priebehu cca 1 mesiaca, nakoľko zimné pneu pre moto neexistujú. Aj na samotný Elefantentreffen prišiel zástupca ministerstva dopravy, ktorý si vypočul celú argumentáciu a celý problém začal riešiť. Preto sa pýtam, kde bola, je a bude v podobných prípadoch SMF? Alebo sme u nás, v našej krásnej malej zemi ešte stále ostali len pri tom, že funkcia nezaväzuje???

Pridané: 03.02.2011 Autor: Peter Herghott Fischer pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (40 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (63)  [Verzia pre tlač] Tlač

ktm-side-12-2017

Adamoto KTM

Tričko Motoride.sk

Tričko a šiltovka pre všetkých priaznivcov servera MotoRide...
Zasielanie tovaru obnovené!

Tričko

Šiltovka motoride.sk.
Šiltovka

Vtip

Pridal: amper
Sedia majitelia Penty a J&T na brehu svojho Štrbského plesa a chytajú ryby. Jeden z nich chytí zlatú rybku - pozerá na ňu - po chvíľke hovorí : "No čo, ty chudera, čo by si chcela ?"

Ďalšie vtipy »