MORE A ALPY 2003 19/25

Za silného vetra sa vraciame do kempu, fučí silný vietor, stanom myká jak sviňa a nad horami za jazerom to nevyzerá nijak prívetivo, dúfam že z toho bude len nočná prehánka. Vzduch bol ťažký a dusný, tlak klesal a bolela ma z toho hlava.

11.deň, utorok 1.7.2003 (Ženeva-Lausanne-Bern-Zurich-Feldkirch)
stav počítadla: 20 622-21 066
total: 444 km
tank: 12,55 l (za 16 CHF = 1,275 CHF/l), 14,56 l (za 19 CHF = 1,305 CHF/l)
teplota cez deň: okolo 14˚C
max. rýchlosť dňa: 155 km/h

Celú celučičkú noc pršalo, začalo to nevinne a skončilo vlhkými stenami stanu. K tomu od jazera fúkal fajnový vetrisko. Večer nám spestril istý francúzsky manželský (asi) párik, keď si pri jazere trošku viac vypili a potom nevedeli zaspať, vyspevovali a rehotali sa, inak celý kemp bol zalazený a spal kvôli vetru. Ich zábavka trvala hodnú polhodinku, až sa náš sused s GSX-R nasral a z jeho stanu sa len ozvalo mohutné „hoooouuuu!!!“ Párik nachvíľu stíchol, ale skôr preto, lebo nevedeli ten zvuk vhodne priradiť k nejakej divej zveri, heh. Bez problémov sa chechtali ďalej, spievali a válali po zemi, ale po ďalšej hodinke to náš sused ráznym skríknutím ukončil, ozývali sa len sporadické rehoty, ale inak bolo ticho.
Ráno stále pršalo, nebo bolo nedohľadne šedé a my sme sa rozhodovali, či počkať ešte deň, alebo sa dať na cestu a snažiť sa dažďu uniknúť. Raňajkovali sme v stane a dal som Gabke na výber – buď sa budeme celý deň vyvaľovať v stane a dúfať že zajtra pršať nebude, alebo sadáme na motorku a budeme s dažďom bojovať. Gabka volí dobrodružstvo, takže balíme tábor, kým celý kemp spí. Okolo deviatej sa rozbiehame, naberáme smer Lausanne, za stáleho dažďa. Nebo bolo konštantne šedé, bez akéhokoľvek optimistického náznaku, fúkal vietor a na jazere boli vlny. Dúfal som, že čím severnejšie pôjdeme, tým menej dažďa bude. Keďže bolo včera 33˚C a nebo bez obláčika, nenapadlo ma pozrieť si predpoveď počasia. Čo bola podstatná chyba.
Na okraji Ženevy ešte stojíme na pumpe Agip, tankujem za 16 CHF a kupujem diaľničnú známku. Švajčiari majú len celoročnú a stojí 40 CHF. Inak sa dá v pohode platiť aj eurami a to aj v drvivej väčšine obchodov a čerpačiek.
Mažeme ďalej na Lausanne, stále močí a tak zamietame obhliadku brehu Ženevkého jazera, ako aj menšiu obchádzku do Montreaux. Nemali by sme z toho totiž absolútne nič. Je mi to ľúto, cez zimu som sa na to tešil, zámok v Montreaux vyzerá na fotkách magicky, chcel som to vidieť na vlastné oči, ale takto to nepôjde. Odbáčame severne na Bern, prechádzame do nemeckej časti Švajcu a dopravné značky začínajú byť v nemčine. Zmenil sa však asfalt, teraz je taký, ktorý slabo saje vodu, tá sa teda ukladá vo vyjazdených koľajach a kamióny ju nemilosrdne rozšplechujú na všetky strany, bojím sa ísť viac ako stovkou. Vidím len zvodidlá a svetlá kamiónov pred sebou. Teplota je okolo 13 stupňov, teda nič moc situácia. V Berne bez problémov nachádzame kemp, podľa plánu sme tu mali prespať dve noci, ale zem je total premočená, stan teda stavať nejdeme. Na recepcii oznamujú, že bungalovy sú obsadené. Sakra robota, sadáme na moto a hľadáme hotel. Po pár stovkách metrov máme na ľavej strane malý komplex kde je aj hotel, ale recepčná na mňa vybehne so sumou 100 €, čo by som nedal ani keby v tom bola zarátaná thajská masáž so saunou. Čo teraz? Máme za sebou len 160 km, stále chčije, aj keby sme tu niekde ostali spať, dnes už kvôli dažďu nič neuvidíme a ako bude zajtra netuším. Chcel som si pozrieť staré centrum Bernu a spraviť si výlet k Neuchatelskému jazeru, ale bude z toho asi hovno. Švajčiarsko, prečo nás takto tresceš??? Padlo rozhodnutie pokračovať ďalej na Zurich, je to okolo 130 km severovýchodne, snáď to tam už bude ok.
Nebolo. Čierne mraky boli pekelne nízko, hory sa začali dvíhať, okolo nás bola nádherná krajina, zelené lúky a kopce, drevené stodoly a kravy, ako z reklamy na Milku. My to však vidíme vždy len na pár sekúnd, keď je diera v mrakoch. Začínajú prvé tunely, medzi nimi sú nádherné výhľady na jazerá a hory, ktoré v tomto počasí vyzerali trochu strašidelne.
Okolo 16:00 tankujeme za 19 CHF, stále chčije, pod stromom si zohrievame fazulu s párkom, inak nálada je pod bodom mrazu. Bola kosa.
V Zurichu sme sa vydali hľadať kemp, snáď v ňom budú mať bungalovy. Nejak sa nám to ale nedarí, vo Švajčiarsku sa po prvej šípke na kemp už nenachádza nič, čo by vás do kempu cez spleť ulíc priviedlo. Znova sa pýtame v hoteli, chcú nekresťanských 100 €, na čo im zvysoka serieme. Na recepcii hrala telka, v nej akurát predpoveď počasia. Tvrdej nemčine som nerozumel síce nič, ale čiernym mráčikom rozostretým nad celou mapkou Švajcu už áno. Na najbližšie dva dni sa tu slnko neukáže a dážď neustane. Padá teda ďalšie rozhodnutie pokračovať ďalej, čiže sa ukrátiť o jeden deň, ktorý mal byť náš posledný vo Švajčiarsku. Tak aj činíme, ideme do Rakúska. Dá sa ísť dvoma trasami – severnou okolo brehu Bodamského jazera, alebo južnou smerom na Chur. Gabka tvrdí že máme ísť severnou, ale ja volím kratšiu južnú, čo bola možno aj chyba. Hory sa značne dvihli, mraky boli stále nízko a viditeľnosť sa znížila. Humus! Jediné čo ma utešovalo bol pohľad na Zurišské jazero zahalené v tajomnej hmle. V neustávajúcom daždi sme dohrkotali až do rakúskeho Feldkirchu (na hraniciach nás zase len odkývli), kde sme mali byť podľa plánu až o tri dni. Našli sme kemp, jeho jediný bungalov bol obsadený, prešli sme dva gasthofy, tie mali kvôli rakúskemu štátnemu sviatku zatvorené. Hotely chceli niečo cez 80 €, čo je aj napriek blbej nálade a zasranému počasiu extrém. Vraciame sa do Švajcu, kde sme pred hranicami videli dva prívetivé hotelčeky. Na hraniciach sa colník pýta kam ideme a čo tam chceme, potom berie pasy do colnice a o chvíľu nám ich vracia späť. Hotelčeky chceli 95 €, do prdele! Nervy v koncoch, tu už nič nenájdeme a tak sa vraciame do Feldkirchu, na námestí nachádzame jediný otvorený gasthof, chcú 75 €, čo je najnižšia cena akú sme dnes počuli. Sú v tom raňajky, kúpeľňa, WC a telka na izbe. Čo už, ušetrili sme prachy ktoré by sme minuli vo Švajci a tak berieme. Je to závratná suma, ale moc nemáme na výber.
Vynášame na izbu všetok ten bordel čo vezieme so sebou, dávame si horúcu sprchu, je to balzam na nervy. Sledujem predpoveď počasia, je celkom optimistická, zajtra má byť potrhaná oblačnosť bez zrážok. Nad Švajcom však stále visia čierne oblaky, ešteže sme odtiaľ zmizli.