Bojnický zámok sa oplatí navštíviť 1/2

Počasie v apríli je nevyspytateľné. Predpoveď na 22.4 však bola pozitívna, ideálnych 22 stupňov Celzia a tak som zamietol cestu vlakom do Bratislavy a rozhodol som sa spojiť príjemné s užitočným a spraviť si aj s Dadi výlet.

V BA som mal byť o 14:00. Chcem ísť na istotu a tak stanovujem odchod z KE o 6:00. Nakoniec opúšťame mesto o 6:30 čo je asi náš osobný rekord. Taký malý sklz od plánu sme ešte nikdy nemali. :-))) Cesta je známa, ubieha rýchlo, stojíme pred Soroškou (ranná káva atď). Pred Zvolenom začína byť riadna kosa a hmla, dosť brutálna nevidím ani na kontrolku diaľkového svetla... V Zvolenskej Slatine stojíme v Bryndziarni a syrárni a nakupujeme čosi pod zub. Ešte tankujem vo Zvolene a o 10:50 už sedím na Zelenči a oznamujem Herghottovi svoj príchod. Chceme ísť poobede pojazdiť po okolí BA. Keďže sme mali času dosť skočili sme ešte za Vadimom. Ten však deň predtým predal moto, takže s nami pojazdiť nepôjde...

S mapou nie je problém v Blave nič nájsť a tak triafam na Plynárenskú na prvý pokus. Po odparkovaní sa mi prihovára nejaký okoloidúci chlapík: „Tak toto vyzerá na Awiu.“ Po predstavení zisťujem, že to je Baso. Mal ísť s nami tiež jazdiť no nevyšlo mu to. Nevadí aspoň sme sa spoznali...

Vybavil som čo som potreboval a od tretej už čakáme na Herghotta. Ten nás zaviedol na blízku benzínku, kde čakajú ďalší jazdci: Lakyluk a Mishko. Dlho sa nezdržujeme a vyrážame na Babu. Luky nezabudol previesť ako ide Varadero na zadné. Pri predieraní zapchatou Blavou mi luky s Mishkom ukazujú ako nato, ale asi mi chýba istá dávka drzosti :-))) Stojíme ešte v Senci, kde si chce luky vyzdvihnúť cenu z fotosúťaže a už smerujeme na Babu.

Luky zrýchľuje a mizne za zákrutou. Po chvíli ho nasledujem. Cestu nepoznám a tak sa neženiem. Zákruty pekné, asfalt v pohode, len sa mi to zdá trochu úzke. Škoda, že smerom do kopca nie sú dva pruhy. Dobieham skupinku troch áut, a tak sa vlečiem. V tom prichádza zozadu Jaro (miestny jazdec na CBR600, meno mal vyšité na kombinéze) a predbieha ma aj s autami v neprehľadnej zákrute. Jasné, že ho nenasledujem. Zjavne sa mi zákrut máli, lebo na vrchu nezastavím, až Dadi ma upozorňuje, že tam už Luky čakal a tak to točím späť.

Na Babe sme posedeli, pokecali a aj niečo zjedli, ešte špekulujem kadiaľ by som si mohol spestriť cestu do Trenčína, ale chalani ma presviedčajú nech idem rovno cez Trnavu a mali aj pravdu veď bolo niečo po šiestej. Tu sa teda lúčime a ideme ešte s Herghottovcami na zmrzlinu do Modry. Odtiaľ nás odprevadili smerom na Trnavu. V Trnave dopĺňam benzín a smerujeme na Trenčín. Odbočku na diaľnicu sa mi nepodarilo nájsť a tak ideme po starej. Niekde v polke cesty sa však pripájam na diaľnicu a okolo ôsmej už úspešne parkujeme moto do Garáže. Za nami niečo viac ako 600 km. Dobré vozenie na privítanie sezóny.