Zo zákulisia cyklistických pretekov, alebo keď motorkári sprevádzajú cyklistov.

Súčasťou bežnej premávky na cestách sú čoraz častejšie rôzne presúvajúce sa zoskupenia ich účastníkov. Najčastejšie ich vídame v podobe skupín vozidiel s právom prednostnej jazdy, skupín motocyklov, či rôznych športových udalostí. Často si situácia žiada, aby bola celá ,,kolóna“ organizovaná a ich cestu zabezpečovali sprievodné vozidlá.

Mňa osobne zaujalo sprevádzanie cyklistických pretekov jazdcami na motocykloch. Okrem pravidelného sledovania známej Tour de France, Giro d´Italia, či našich prestížnych pretekov Okolo Slovenska som sa o túto tému začal zaujímať i osobne. Po študovaní a rozhovoroch o problematike s kompetentnými ľuďmi mi bolo umožnené rozvinúť myšlienku ,,prezentovanie prác motocyklistov na závodoch cyklistov“. Aby som nenapísal skúsenosti iných, tak som sa stal priamym účastníkom centra diania. Išlo o preteky zo série Visegrad 4-GP Slovensko, ktoré sa tento rok jazdili v okolí Čuňova a Gabčíkova. Následne mi s textom pomáhal skúsený vodič motorky na cyklistických pretekoch

V poslednom období nastalo niekoľko kolíznych situácií, kedy motorkár zrazil, zranil, ohrozil, prípadne obmedzil cyklistu v najdôležitejšej časti etapy. Takisto aj náš pretekár Peter Sagan mal veľkú kolíziu s motorkárom na Vuelte 2015, kedy musel z pretekov odstúpiť. A to bol ten okamih, kedy sa vzniesla veľká vlna kritiky na prácu motorkárov počas cyklistických pretekov.

Práca motocyklistov počas pretekov

Všeobecne platí zásada, že pri cyklistických pretekoch jazdia rozhodcovia bezprostredne pred pelotónom a tesne za pelotónom. Ich počet je okolo 4. Kolóna vozidiel presúvajúcich sa za pelotónom vyzerá nasledovne: vozidlo hlavného rozhodcu, vozidlo s lekárom, mechanické vozidlá podľa zoradenia cyklistov na štarte označené poradovým číslom, tzv. „neutráli“ (tí pomáhajú cyklistom pri únikoch bez ohľadu na tímovú príslušnosť a o ich nasadení a vyslaní k unikajúcej, resp. zaostávajúcej skupine rozhoduje hlavný rozhodca), novinári, ostatní účastníci pretekov, sanitka, dodávka zvaná ,,zberák“, sanitka a vozidlo polície so šachovnicovým práporom, ktoré celý závod uzatvára.

Na pretekoch v podstate nájdete 4 druhy motorkárov, ktorí vykonávajú rôzne činnosti. Prvým sú rozhodcovia, ktorí sledujú cyklistov a dodržiavanie pravidiel pretekov. Spoznáte ich ľahko, pretože označenie ,,JURY“ majú na veste a motorke. Druhým typom sú traťoví komisári, ktorí sa starajú o bezprostrednú bezpečnosť cyklistov a v krízových miestach ukazujú smer jazdy žltým práporom a píšťalkou. Patria medzi organizátorov pretekov, takže ich označenie na motorke je ,,O“. Sú to nebezpečné úseky, spravidla pri stredových ostrovčekoch, prekážkach na ceste, prudkých zákrutách či zjazdoch, prípadne označujú náhlu prekážku na ceste. Často jazdia vopred, kde kontrolujú spomínané rizikové úseky a majú na sebe oranžové vesty.

Tretím typom sú policajti na motocykloch. Tí spomaľujú protiidúce vozidlá a spoločne s traťovými komisármi uzatvárajú križovatky. Ak ide o podujatie menšieho typu, ich úlohu preberajú traťoví komisári. Avšak na podujatí väčšieho typu ich počet býva približne 7-13. V pretekoch World Tour aj tri či štyrikrát viac.

Ako posledný typ, ktorý uvidíte na pretekoch sú vodiči motocyklov pre fotografa alebo kameramana. Ich počet závisí od typu a záujmu médií o preteky, tiež od organizátorov, koľkým to umožní. U nás môžete vidieť iba jednu foto motorku, a to portálu Cycling-Info.sk, ale na populárnejších pretekoch v zahraničí je ich značné množstvo. Títo sú často tŕňom v oku rozhodcom, pretože bývajú v bezprostrednej blízkosti cyklistov a tak ich práca je ako chôdzou na tenkom ľade.

Komunikácia a organizácia

Ako hlavný komunikačný prostriedok sa používajú vysielačky. Vhodné sú i interkomy na báze bluetooth spojenia, avšak tie používajú vyššie spomínaní kameramani kvôli komunikácií so spolujazdcom. Bluetooth interkomy sú pre iných nevhodné, pretože vzdialenosti medzi motorkármi sú progresívne, a tak neustále dochádza k prerušeniu spojenia.

Existujú dva komunikačné kanály, ,,RadioTour“ a kanál pre rozhodcov, komisárov a vedenie pretekov. Prvý kanál slúži ako informátor pre všetky tímy a lekárov. Druhý používajú spomínaní organizátori pre spomínanú komunikáciu. Samostatné interné spojenie má ešte polícia, ktorá si komunikuje po svojej línií a informujú sa kontinuálne pri prejazde medzi teritóriami.

Počas preteku neustále medzi sebou komunikujú rozhodcovia, traťoví komisári a hlavný organizátor Race director. Organizácia prác motocyklistov je síce vopred určená, avšak počas závodu si úlohy často vymieňajú. Ako príklad uvediem situáciu, keď vás Race director pošle dopredu skontrolovať rizikové miesto alebo pridelí inú úlohu, ktorú treba nutne zastúpiť. Presne stanovenú úlohu majú motocyklisti-rozhodcovia (JURY), ktorí sa venujú iba dianiu v pelotóne.

Bezpečnosť a riziká

Bezpečnosť celého preteku je prvoradá. Tak, ako nesmie byť ohrozený ich priebeh, bezpečnosť pretekára, tak i ostatných účastníkov cestnej premávky. Skĺbiť tieto všetky podmienky do fungujúceho celku býva často obtiažne. Hlavným problémom je časté nerešpektovanie pokynov polície a organizátorov zo strany účastníkov cestnej premávky. Vodiči majú občas problém spomaliť, zastať pri krajnici a zostať tak na 10 minút stáť, či naopak, urýchlene opustiť miesto na ktorom stoja. Ignorácia, šok, či chaos zohráva istú úlohu a podaktorí šoféri v tom momente nevedia čo robiť. Na druhú stranu treba uznať, že na našich cestách sa nestretávame často s takouto udalosťou, ale čistá ignorácia pokynov nikoho neospravedlňuje.

Ďalším rizikom sú samotní cyklisti. Už len fakt, že ide pelotón so 50-150 účastníkmi je veľmi nebezpečný. Najkritickejší je moment, keď sa motocykel potrebuje dostať dopredu priamo cez pelotón. Tu je pre motorkára nutné poznať premýšľanie cyklistov. Nie nadarmo motorkári bývajú často i bývalí pretekári. Ak už je nutné ich predbehnúť, tak musíte odhadnúť správne miesto a okamih. Najvýhodnejší moment nastáva pri prejazde čo najširšou cestou, alebo v zákrutách, kedy si cyklisti vyberajú najkratšiu cestu a prechádzajú vnútorným polomerom zákruty. Vtedy nastáva ten správny okamih pre motorkára a „balík“ predbieha po vonkajšom polomere zákruty. V momente, keď ste v strede pelotónu vás v okamihu obkľúči niekoľko jazdcov, ktorým sa vyhýbať veľmi nechce. Je to paradox, ale i keď sa staráte o ich bezpečnosť, tak sú to práve oni, ktorí to občas sťažujú a nerešpektujú vaše pokyny. Prechádzanie cez skupiny nie je žiadnemu motorkárovi príjemné, ale vzniká na základe pokynov od vedenia, teda má zabezpečiť niektorý z nebezpečných úsekov pred pelotónom a podobne. Snaží sa počínať maximálne opatrne a pelotónom prechádza iba v momente, keď mu to dovolí hlavný rozhodca. Tiež netreba zabúdať na to, že nie všetky motorky sa cez pelotón presúvajú, prípadne iba minimálne. Zo skúseností cyklistov aj ľudí okolo cyklistiky vyplýva, že najagresívnejšími účastníkmi pretekov sú tímové autá, ktoré tiež niekedy prechádzajú pelotónom a cyklisti sa pohybujú medzi nimi. Pravdou ale tiež je, že majú zvyčajne najviac skúseností.

A čo dodať na záver? Azda len toľko, že všetky spomínané charakteristiky pretekov sú takým mojím komplexným zhrnutím zo zažitého podujatia. Organizovať presun toľkého množstva ľudí si vyžaduje istú dávku trpezlivosti, skúseností a vzájomného rešpektu všetkých zúčastnených. I keď v poslednom období sme v médiách mohli sledovať viacero konfliktov medzi cyklistami a motorkármi. Bola by škoda, ak by došlo k výrazným zmenám, či obmedzeniam motocyklistov. Bez nich by totiž závod stratil kúsok z toho čara a spomínanú ,,čiernu“ robotu by nik iný ako motorkár nevedel zastúpiť. Bezpečnostné riziko pre účastníkov pretekov by sa rapídne zvýšilo.

autori: Peter Kiripolský, Pavol Podhradský
fotografie: Peter Kiripolský, Jaroslav Malinak- cycling-info.sk