Africa Twin - Spotkanie w Bieszczadach 30. 09 - 02. 10. 2005

Píšem ešte známym „XL firmám“: mISOp a RGW. Odmietajú. Do kufra balím fľašu borovičky a vyrážam. Idem sám s Cementom. Teda, nie s vrecom ale s Rudom, členom neformálneho poľského Africa twin klubu. Absolvujeme letmé piatkové zoznámenie na diaľničnom odpočívadle a štartujeme, smer - Poľsko.

V ústrety krásnemu počasiu, opak bol však pravdou

V diaľničnom sado/maso pribúdajú kilometre veľmi neochotne. Náš časový plán prehráva boj so súmrakom. Konečne Ružomberok. Cement prepína rezervu a začína sa obzerať po čerpačke. Ubezpečujem ho že to vydá ešte minimálne po Svit. Nevydalo. Jeho motorka definitívne zmĺkla asi kilometer od pumpy. Dotankujeme a šup na hranicu s Poľskom. Cement mení sim-kartu v mobile a púšťa sa do družného rozhovoru s colníkom. Samozrejme v poľštine. Zisťujeme, že sme šli nesprávnym hraničným prechodom a máme zachádzku takmer 100 kilometrov. Z Cementových úst valí lavína poľských nadávok. Nevadí. Je definitívne tma, k tomu ešte hmla, mrholenie a klzký asfalt. Okolo 23.00 prichádzame na miesto činu. Áááá „Lentylek“ vytešujú sa poliaci z Cementovho príchodu. „Vieš, mal som tu vlastnú televíznu šou, mňa pozná celé Poľsko“ ospravedlňujúco mi vysvetľuje nadšenie Poliakov a mizne v dave obdivovateliek. Z hlúčku pri ohníku na mňa civí dievčina s plechovkou piva v ruke. Ženie ma smäd. Zoznamujeme sa. Je to Jola, niečia ľadvinka. Pijem pivo. Jola mi predstavuje ostatných. Sambor, Kajetán, Izi... „Miro“ predstavujem sa, podávam ruku a súčasne zabúdam meno predchádzajúceho. „A ja sa volám Rafal Kokot“, predstavuje sa mi statný poliak. „Tak toto meno sa nedá zabudnúť,“ prebehne mi mysľou. „Ja viem čo to u vás znamená,“ s neskrývanou hrdosťou mi oznamuje Rafal. „Veď keď prídem na vašu hranicu, celá colnica sa zbehne, aby sa pozreli, že čo za chuja to k vám ide,“ pokračuje veselo. „Nuž čo, prinajhoršom budem jazdiť do Maďarska cez Ukrajinu,“ dodá na záver. Pivo, víno, vodka, borovička, snažím sa dobehnúť rozbehnutých Poliakov. Ani neviem ako som sa umiestnil. Nad ránom ma súkromný teleport dostáva do postele.

Zobúdzam sa keď je slnko, povedal by som že vysoko, ale pre neustále hmlisté a zamračené nebo ho nevidím. Obzerám si okolie, motopark a priradzujem tváre k motorkám. Je tu niekoľko dvojpodlažných chát pre 10 - 15 ľudí s teplou vodou, kozubom, terasou.

Nájsť dve rovnaké motorky nebolo možné

Na terasách, na chodníkoch, za chatami popri múroch je odparkovaných asi 25 Afrík. Až na pár výnimiek sú to dovezené a polepené búračky, kombinácie všetkých možných typov. Jedna sa však vymyká štandardu. Tridsaťpäť litrová nádrž, osemnásťpalcové zadné koleso, špeciálny výfuk, úzke riadidlá a množstvo záhadných elekto doplnkov. Vlastníkom je Róbert „Izi“ z Wroclawi.

Celá kolóna sa prispôsobovala najslabšiemu, a tak boli niektoré „náročnejšie“ pasáže vypustené

Vyrážame na výjazd. Je stále pod mrakom a mrholí. Prechádzame rovinatým poľským vidiekom v kolóne asi tridsiatich strojov. Afriky plus zopár varadér, transalp... Vzhľadom na počasie sú asi ťažšie pasáže vypustené, a tak sa tešíme z každej väčšej mláky, ideme do stúpačiek a hráme sa na offroad. Sem tam niekto so sebou hodí o zem. U varaderistov mám podozrenie, že sú platený komparz, ktorého úlohou je hranou mantavosťou demonštrovať kvality Afrík. Napriek nezáživnému terénu je jazda veľmi zábavná a vzbudzuje vo mne príjemné pocity. Predsa len, kolóna tridsiatich ťažkých endúr, to už niečo znamená.

Brod pre každého, radosť nemala hraníc.

Večer sa vraciame do kempu. Kupujeme plechovky piva a trávime čas debatovaním, tu pri ohníku, tu pri odparkovaných motorkách, alebo vnútri pri kozube. Téma je jasná. Neprekonateľná kvalita, neobmedzené schopnosti a bezhraničné modifikácie Hondy XRV. Varadéra tolerujeme, BMW je lúza. LC 8? No, môže byť, ale Afrika je aj tak lepšia. Cement sa pýta na V-Strom. „Total shit“, tak znie záver. Skrátka, taká hromadná duševná onánia XRV pozitívnych. Jola vyťahuje fotky z motodovolenky po Chorvátsku. Sambor, plánujúc cestu do Maroka, listuje v cestovateľskej biblii Chrisa Scotta –„Sahara Overland“. Izi rozpráva o Černobyle, Wojtek mu kontruje zážitkami zo stretnutia ATiC v Čechách pred troma rokmi..... „prišli takí Nemci, tri Afriky mali na vozíku“, opisuje Wojtek situáciu, „ráno ich zložili odjazdili asi sto kilometrov, vrátili sa do kempu, glgli si z piva, utreli fúzy a vážnym hlasom prehovorili“, Wojtek nahodí pózu nemcov a pokračuje „ budúci rok prejdeme Čínu“. „Tak im na to hovorím, že to ale musia kúpiť nový vozík“ konštatuje Wojtek „a oni že prečo?“, pokračuje v opise situácie“no lebo tento vám takú štreku nevydrží“. Ideme do kolien.

Robert „Izi“ má dilemu. Na jar plánuje trip z Vladivostoku späť do Poľska a nie je si istý, či jeden mesiac dovolenky bude stačiť, alebo si má zobrať radšej dva. „Veď vieš nejdem na Afrike, idem na Baworáku“, zdvôveruje sa mi so svojimi obavami. „Môj sused Stanislaw chcel ísť do Mongolska, a to má LC8“, zdôrazňuje Izi, „v Kazachstane sa mu pokazila a na opravu ju musel odviesť až do Moskvy“. Táto story mi je nejaká povedomá a tak ťahám z Iziho ďalšie detaily. Áno, hovoríme o ňom. Je to Sqwer. Svet je naozaj malý.

Nedeľné ráno asi ani nemusím opisovať. Kontrolujem zadnú gumu. Popúšťa, mrcha. Vyťahujem pumpu a dofukujem. „Miro čo robíš“, pýta sa ma Jola stojac na terase. „Fúkam gumu, čo nevidíš?“ odpovedám. Jola sa začína smiať z plného hrdla a s ňou aj ďalší poliaci. „Kurňa čo je na tom smiešne,“ pýtam sa, „...že fúkam gumu“ opakuje Jola moje slová a bez vysvetlenia sa smeje ďalej. „Slovenčina je naozaj srandovný jazyk“ skonštatuje a ponechajúc ma v nevedomosti odchádza do chaty. Rozlúčka, výmena kontaktov, poliakom sľubujem že na rok urobíme stretnutie na Slovensku. „Ale to nebude takáto rovinka, ale gurky, gurky a zase gurky“, snažím sa postrašiť poliakov. „Ale na pevno,“ uisťujú sa bez obáv o terén, ale to im už len mávam z rozbiehajúcej sa Afriky.

Kolóna stojí, cez cestu prechádzajú ovce

Míňam poľsko-slovenskú hranicu, smerom na Bardejov. Počasie sa zázračne lepší, tak mierim poza Tatry zase do Poľska a cez Zakopané späť na Oravu. Domov sa vraciam zase až za tmy. Bol to vydarený víkend.