Môj mini trip aneb vespa GTS 300 Super od novosti po 8000 km

Veľká škoda. Z môjho moto rodokmeňu spomeniem len nezameniteľný a technicky nenahraditeľný pekáč 21, babeta, moto ryžových polí jim – bawang či tak nejak (najväčší omyl motorizmu), Honda CB 600 hornetík, Honda CB 1000R (doteraz to naj na bad day) a nakoniec prišlo to čoho sa každý motorkár obáva... ROZUM. CB 1000R sa predala ako teplé rožky a mne ostali len peniaze, ktoré sa v mojich rukách nikdy dlho neohriali. Moto dušu som samozrejme nechcel nechať doživotne zamknutú v švorkolesovej plechovke, home made štvorkolka (aj o tej Vám niekedy napíšem) nie je motorka ale tank a po žiadnom inom, finančne dostupnom stroji som už ani netúžil. A potom sa to stalo.

Keďže robím v prevažne ženskom kolektíve tak som nenútene zistil, že moto nemusí len dobre jazdiť, ale musí hlavne dobre vyzerať t. j. byť cool, alebo keď ju miluješ nie je čo riešiť. A hádajte kto vyhral. Nebol to HD (neukameňujte ma za pravdu), ani jadrová ponorka (BMW) a ani dizajnovo vyšperkované a technicky dokonalé ázijske umenie na dvoch kolesách. Bežný smrteľník vníma moto len očami, takže som sa to aj ja musel naučiť a v hlave zapnúť okrem srdca aj mozog. Aspoň raz za život čisto nová moto, nízka spotreba, minimálny servis a neokukanosť boli moje podmienky. A Vespa v tomto nemá obdobu ani konkurenciu.

No nezamilujte sa

No na Slovensku je všetko inak ako vo svete, tak aj ja som sa načakal kým došla. Bral som samozrejme to naj. Veď peniaze boli (a vraj aj budú) a ja tak skromne v kútiku duše tušil, že to bude moja posledná moto. Tak prečo nebyť iný ako z ríše zeleniny. Keď do pekla tak na poriadnom koni (babky vravievali). Na východe veľa dodávateľov nie je, no naivne som si myslel, že keď zložím 100% zálohu tak sa jej príchod urýchli. Veľký omyl. Naše cesty brázdi stále minimum týchto strojov t.j. pre ITA výrobcu sme doslova nezaujímavým klientom. Viete si to predstaviť keď je v apríli 21 a v máji stálych 25°C a vy bez moto? A ešte keď sa Vám ozvú všetci moto kamoššši, že kde ste a čo robíte?

Momentka

Ale ona jedného dňa do predajne predsa len došla. Zo samotnej nedočkavosti a dostupnosti SAD sa mi zdal aj taxík príliš pomalý a na nezaplatenie. Viesť sa 40km dokáže len blázon ako ja. Pozor, nepatrím do horných 10 tis obyvateľstva. A ona tam naozaj aj bola, čierna, vyblýskaná, s 2 km na tacháči a tak prudko zaváňajúca novotou. Predajca mi len niečo vravel a vravel a ja s otvorenou pusou len čumel a čumel. A aké boli prvé metre a kilometre z KE do PO? Neskutočné. Vraví sa, že objem nič nenahradí, ale ten 300ccm objem ide ako hodinky a na automatiku si v meste veľmi radi zvyknete. Moto bola samozrejme v zábehu a ani som nemal v úmysle skúšať jej limity. A aj teraz mi to pripadá akosi “neľudské”. Prídem do rodného mesta a začali vtipy ako: ,,Jazda na skútry ja ako súlož s tučnou dievčinou. Všetko je super, kým Vás pri tom nevidia kámoši.” (parafrázujem.). Ale tie závistlivé pohľady holohlavcov (nie po chemoterapií) čo nemajú krčné stavce iba vír v palivovej nádrži áut, ktoré už tretí krát na tachometri okupuje číslo 150 000, stoja za ten pocit.

Momentka s nanútenou batožinou

Zrýchlenie na Vespe je neopísateľné a po pár metroch máte vyše 70 km/h a úsmev v tvári. Taký mini orgazmický pocit. Ale mesto je mesto a po roku som si povedal, že treba odskúšať aj tie písmena GTS (Grand Turismo Sportivo). A chcel som si vyskúšať aj reálnu spotrebu nielen mesto a prímestie. Tam sa stále viem zmestiť do 3,2 - 3,6l. Samozrejme na stovku. Ale tam sa jazdí oficiálne do 90km/h. Po dokúpení plexi štítu sa komfort jazdy zmenil a nič mi už nebránilo vyraziť na dlhšie cesty. Chcelo by to ešte kufor ale rozpočet nepustí. Zbalil som komplet stan, spacák, karimatku a kopec “nevyhnutných” drobnosti a ešte stále bolo dosť miesta na pohodlné vozeníčko. No celková hmotnosť nenechala o sebe dlho vedieť. Moto bola zrazu nejak priťažká. Už som sa neotočil doslova na metre. Ešte dobre, že nestrácala na agilite. Tak už len vyraziť.

Odchodná

Cieľ bol jasný – Rožmberk nad Vltavou, festival, nekonečná zábava a ja tak trochu ako dieťa kvetov s Vespou pod zadkom som tej predstave a dobrodružnému tripu nevedel odolať. Ale najprv treba navštíviť známych v Ostrave. Počasie sa na mňa samozrejme tiež pripravilo. Celú cestu pršalo, ale s plexi máte pocit “goldwingu” a pri bočnom vetre hotový pocit masového vraha, keď si líhaš ku mne nahá ... . Cesta fajn len zistenie, že rýchlomer nekorešponduje s GPS rýchlosťou bolo sklamaním. Odchýlka cca 12km/h sa nedá tolerovať. To aj nežnejšie pohlavie skôr toleruje 12 centimetrov v teplej vode. Je to jednoducho fakt. Ešte dobre, že existuje niečo ako internet, rádio a slúchadla v ušiach.

Nesvedomité balenie

Pri maximálke len 130 km/h som celú cestu hladil len 100 (GPeSkom potvrdenú). Zmestiť sa do 4 litrov považujem za úspech. Ja viem že high-tech stroje toto zvládnu aj pri 140 ale my sme svojskí. Píšem už v množnom čísle, lebo tak ako som si sadol s vespou tak asi ani s jednou doterajšou moto. Po ceste do Ostravy som ju na 2 dni pekne pozakrýval k odpočinku. No pred nami bola ešte jedna výzva. Z Ostravy do cieľa to bolo (okrem už absolvovaných 350 km) ešte 515 km. Neveril som navigácií a dostal takú... , ako by som to povedal, takú... .Asi nevoľnosť. Bolo to strašné číslo. Na google maps to tak zle vôbec nevyzeralo. Po rozlúčke som sa vybral v ústrety noci na cestu. Osvetlenie vozovky aj za dažďa celkovo hodnotím na jedničku. Neviem či je to tým továrenskym nastavením, alebo tým, že nová moto je nová moto, ale bol som veľmi spokojný. Ani srnky, ryšavé stvorenia či všade prítomní Krováci (stále reálne nespočítana menšina kráčajúca popri ceste so sáčkom alebo so železom v ruke) som nemal problém vidieť v predstihu.

Predtucha

Brzdy: zadná dobre dávkovateľná a rada ide do šmyku – sem tam sa na mňa ani profi drifter nechytá a predná so svojou pancierovou hadičkou je obdobná superšportom. Jeden prstík a dávkovateľnosť presne tak ako chcem. Jogurťácke zvyky ma neopúšťajú. Pneumatiky nie sú kvalifikačné slicky , ale v náklonoch sa na nich dá spoľahnúť. Zbožňujem rýchlo pokrútené kvalitné cesty a svetlá strácajúcej sa plechovky v spätnom zrkadielku. Asi tak sa jazdí na Vespe do kopca.

Raňajkové menu

A aké sú moje celkové dojmy a pojmy z Vespy GTS 300 Super? Motorka čo vás nikde nenechá, GTS brať s rezervou (bolesti musculus gluteus maximus – t.j. zadku je v tomto suspektne solidnom článku nepopísateľná), spotreba nízka, užitková hodnota vysoká. Keď máte ekonomicko – realistické myslenie, nechcete sa vzdať moto šialenstva, ale radi sem tam skočíte na nákup alebo k vode za mesto, alebo z rozkoše len tak preveziete slečnu v slušných šatách a povesťou z bodu A do bodu B, tak nepoznám na svete lepšiu moto ako toto.

Stan pri strome nie je dobrý nápad