Cesta k prvej motorke .. ako som to skoro vzdal

Hmm ... Písať neaký článok sa väčšinou zdá na začiatku ľahšie ako keď už človek sedí za pc a klepe do klávesnice a neako ani nevie čo to chce napísať :D
Tak hádam sa neako rozbehnem .... Už dlhšiu dobu som sa chystal napísať článok o sebe a o tom ako som si spravil vodičský preukaz a kúpil prvú motorku.... na úvod upozorňujem, že to bude asi kúsok dlhšie :D

Volám sa Marek (27), momentálne bývam a pracujem v Ba ale som pôvodom z malej dediny na Orave. Motorky ma už zaujímali od detstva, ráno sadnúť a proste vybehnúť preč. Ako dedinské decko som strávil detstvo v lete na bajku, od rána do večera som sa preháňal cez dedinu. Doma sme mali a stále máme babetu 210, ktorú som neskôr osedlal.

Keď som dvŕšil 15r. pár chalanov z triedy si spravilo vodičák na AM (do 50 cm) no ja som si vtedy neako povedal, keď môžem jazdiť bez papierov doteraz môžem aj ďalej (jazdil som od 12-13r). Cez dedinu v tej dobre prešlo policajné auto asi tak raz za týždeň takže s políciu problém nebol. Takto to pokračovalo pár rokov a v 18 som si spravil klasicky vodičák na B. Od tej doby som na starej babete max skočil do obchodu kúpiť cigarety, keď sa mi nechcelo ísť peši... A roky pribúdali.. skončil som strednú školu a postupne aj vysokú. Ale stále som viac a viac poškuľoval po motorkách a premýšľal som, že by som do toho aj šiel ale stále som neako nemohol spraviť prvý krok.
A takto sa to vlieklo ešte neaký ten rôčik až kým neprišiel zlomový rok 2014, kedy sa to všetko tak neako začalo....

Mám kopu dobrých kamarátov z ČR, ktorých som spoznal v dobe keď som hrával WoW. Jedného aprílového dňa mi kamarátka z ČR povedala, že si už konečne chce spraviť papiere na auto a pri tej príležitosti aj A2 (má 20r) a že si bude šetriť na neakú motorku. Dlho som to sňou preberal aký stroj si má kúpiť a až som si povedal keď môže aj ona .. ja idem do toho tiež.. mal som 26 a pomaly mi ťahalo na 27 tak som si povedal ak už teraz do toho nepôjdem tak už nikdy.. A tak som hneď na ďalší deň nabehol do autoškoly, ktorá má sídlo na vedľajšej ulici ako pracujem a zobral som si prihlášku. Dva dni mi trvalo kým som neako našiel v práci čas a vybehol som k doktorke u ktorej som nebol asi 4roky (vôbec nebývam chorý :) ). Tam mi spravila klasické vyšetrenia, kukla oči a poslala k očnému. Tam tiež všetko bez problémov .. a tak som doniesol vyplnenú prihlášku a čakal na zaradenie do kurzu...
Prešiel týždeň ... a nič.. prešiel ďalší ... a stále nič, tak som zavolal do AŠ, že kedy teda ten kurz začína, že by som už rád začal. Dostala sa mi odpoveď, že prvá hodina je dnes (toho dňa) na obed a asi mi to zabudli povedať.... hmm organizácia .. keby som nezavolal tak by to bolo v prdeli .. ale ok. Došiel som tam dohodol som si prvú jazdu a už to začalo vyzerať že si sen o motorke splním ...

Pred prvou jazdou som bol kúsok nervózny, v podstate som 7 rokov (ako bývam v Ba) nesedel ani na bajku a na motorke som vlastne nesedel nikdy iba na spomínanej babete... Ale vravím si to dám :)
A tak prvá hodina, inštruktor predo mňa postavil Hondu 125 poukazoval kde to ma nádrž, brzdy a podobne. A tak mi už konečne po polhodine vysvetľovania na čo slúži brzda povedal nech sadnem a naštartujem ... Zatiaľ to bolo fajn . motorka sa mi rozvrčala pod zadkom a zaplavil ma adrenalín .. a teraz to príde ...

A tak mi inštruktor vraví zaraď 1 a pomaly sa rozbiehaj na spojke ale nepoužívaj plyn .. Hmm tak som skúsil .. motorka kúsok podišla a chcípla .. Vravím si fajn pokus číslo dva .. a podarilo sa .. A tak mi vraví takto sa rozbiehaj stále dokola, keď sa rozbehneš zastaň a znova a znova .. a tak som asi hodinu strávil tým, že som chodil od jedného konca parkoviska k druhému po asi 3 metrových úsekoch čo som sa stále musel pohýnať a zastavovať. Osobne priznávam, že to nešlo najlepšie a motorka chcípala častejšie ako sa mi by páčilo. Osobne som videl problém v tom, že mám 93 kg motorka 125 cm a nesmel som vôbec používať plyn. Keď som sa na to inštruktora spýtal, že je to podľa mňa blbosť aby sa chlap ako ja rozbiehal bez plynu na takej relatívne slabej motorke tak ma z chodníka vysmial (kde sedel celú dobu jazdy), že sa musím naučiť rozbiehať tak a že on vie o tom viac ako ja.. . Čo uznávam bola samozrejme pravda (sedel som na motorke prvý krát v živote) .. a takto došiel koniec prvej hodiny... Na konci hodiny inštruktor krútil hlavou, že sa mu nepáči koľko krát mi motorečka chcípla a že uvidíme či sa na budúcu hodinu zlepším a ak nie tak že mám na vodičák u neho zabudnúť. A tak som so smútkom v duši a so strachom čo ďalej šiel domov (bola streda a ďalšia hodina mala byť v utorok).

Do víkendu som sa neako spamätal a požičal od spolubývajúceho bajk (bývame 4 v podnájme v prenajatom byte), že aspoň po trénujem jazdu na dvoch kolesách ako takých (ako som spomýnal minimálne 7r. som nesedel na bajku). A tak som aj s kamošom vyrazil na okružnú jazdu po BA. Všetko bolo úplne v pohode, kilometre pribúdali a už pomaly bol večer keď sme šli spať. Asi 5 km od domu mi v jednosmerke a v neprehľadnej zákrute do ktorej som svižne vbehol, vbehla do cesty dodávka. Zabrzdil som všetkým čím len to šlo a už si len pamätám salto a tvrdý dopad na chodník.
Kotúčová brzda na prednom kolese bola tak tvrdo nastavená, že zablokovala koleso. O tom že je tak tesne a že pri silnom brzdení blokuje koleso som nevedel .. hold riziko požičaného stroja že som nepoznal jeho správanie ..
Tak som sa ubolený pozbieral zo zeme, prvé čo mi preblesklo hlavou, že dúfam že bajk je v pohode bo ma spolubývajúci zabije :D. Oprášil som sa a zistil, že ma bolia ruky, ktorými som tlmil pád ale že inak som asi prežil (po dodávke, ktorá skoro sundala chodca v jednosmerke kde nemala čo hľadať sa medzi časom zľahla zem). Sadol som na bajk a neko som ešte tých pár km domov došiel. Cestou som cítil, že ma celkom dosť bolí ľavá ruka ale vravím si keby bola zlomená to by som asi o tom vedel. Cestou som sa zastavil ešte v Bille kde som si kúpil kuracie prsia na zajtrajší obed a došiel pred byt. Tam som hodil bajk na chrbát a vyniesol na 3 poschodie paneláku, dal som si poriadnu sprchu a rozmýšľal aké som mal vlastne šťastie, že som to „ubrzdil“ a nevpálil do dodávky. A šiel spať....

Noc bola vcelku ťažká, ako ruka za-chladla začala bolieť a tak sa spalo blbo. Ráno som zliezol z postele a zistil, že ľavou rukou skrz bolesť nemôžem skoro vôbec chýbať a že pravá na tom tiež nie je zrovna dobre. A tak za poriadneho nadávania a vzdychov som sa obliekol a šiel na pohotovosť. Po pár hodinách čakania (Kramáre majú svoje čaro) som sa dostal dnu, doktor zhodnotil podľa snímkov .. pravý lakťový kĺb narazený a ľavý prasknutý ... Tak si vravím a to je v .... Takže došiel som domov, zavolal do autoškoly, oznámil situáciu a dohodli sme sa že až budem ok tak sa ozvem.

Dva a pol mesiaca trvalo kým mi dali dolu ortézu z ľavej ruky dolu. Neskutočne mi to komplikovalo život.. živým sa ako technik/vývojár a keď v práci nemôžem ani písať kód ani letovať DPS je to kus problém ... Slávnostne mi teda dali dolu ortézu.. prvotný pocit bol že ešte neaký deň ubehne kým sadnem na motorku. Ruka vychudnutá, bez svalov a hlavne som ju nemohol ani narovnať (bola fixovaná v ohnutej polohe a to viedlo k skráteniu šliach). To už bol koniec júla a ja som už vedel, že z tohto ročného leta na motorke nebude nič. Trval mesiac kým som zavolal do autoškoly, že už som ok a dôjdem na ďalšiu hodinu.

Takto neako to vyzeralo po návrate z nemocnice

Takže neako koncom augusta som nastúpil na druhú hodinu, plný očakávania a pripravený, že to dám a že to dokončím .. v náväznosti na nie zrovna dobré ukončenie prvej hodiny.
Nastalo veľké sklamanie keď sa situácia opakovala, inštruktor si znova sadol na chodník a kázal sa mi rozbiehať bez plynu iba na spojke. Po hodine rozbiehania (z ktorej som mal dobrý pocit, pretože mi to nechcípalo už tak ako na prvej hodine) mi vraví že on pokrok nevidí a tak že to musíme ukončiť.
Tak som zaplatil len dve hodiny jázd (aspoň to som bol rád že som neplatil ako by celý kurz ale len jazdy) dostal som spať prihlášku že ak chcem je stále platná a môžem si ju podať inde... A tak som smutný s pocitom rozplynutého snu a plný neúspechu zahodil sen o vodičáku a kúpe motorky.

Asi po týždni som sa rozprával so šéfom v práci (šéf ale aj dobrý kamarát) a ten do mňa hučal nech sa nevzdávam a nech skúsim inde. Vraví: „papiere máš vybavené, peniaze za kurz ti plus mínus ostali, ešte rok nekončí ešte skús inde a uvidíš“ A tak som sa asi 3 poháriku nechal ukecať, že skúsim inú autoškolu...

Doniesol som prihlášku, počkal týždeň na termín jázd a s tenkou dušičkou šiel na jazdu...
Jazda sa konala podľa mňa symbolicky na parkovisku pred cintorínom :D. Hneď sa ma inštruktor pýta na skúsenosti s motorkami a tak som mu povedal celý príbeh ako som pochodil v prvej autoškole, o zranení,skrátka všetko.... On na to, že ešte nepočul o tom aby sa človek mal rozbiehať bez plynu a že to je blbosť .. No skrátka že to nebudeme rozoberať a ideme skúsiť či na to mám alebo nie. Pristavil mi Kawasaki ZR7. Trocha som na ňu pozera s obavami .. predsa len o niečo väčšia kubatúra a po predchádzajúcich skúsenostiach vo mne vrelo kopu pochybností o sebe. K prekvapeniu si inštruktor sadol za mňa a vraví, že mám pridať decentne plyn a rozbehnúť sa .. a tak som sa rozbehol .. úplná krása .. Ešte som to mal pár krát zopakovať (stále sedel za mnou) keď mi vraví „počuj ty si ma ojebával“ .. ja že wtf o čom to vraví ? A on šak sa rozbiehaš úplne krásne tak neviem čo si to vravel, že ťa kvôli tomu vyhodili. Tak si vravím .. to bude ten plyn na začiatku. A tak som ešte sním takto jazdil asi polhodinu stým, že som robil slalom a ležatú osmičku a tak. Potom zliezol a že si dáme zdvojenú hodinu lebo má veľa ľudí tak nech ďalej behám po parkovisku, skúšam slalom a osmičky a tak .. No a tak som hodinu jazdil krútil sa a získaval istotu a presvedčenie, že predsa len bolo dobré, že som šiel ešte raz do autoškoly a že asi bola niekde chyba predtým ...
Po druhej hodine ma zastavil a vraví, že mi to ide parádne, že má teraz hodinu čas kým príde ďalší a tak že ak chcem potiahneme ešte hodinu. Tak vravím ok unavený nie som môžeme.
Sadol za mňa a išli sme jazdiť do mesta. A tak sme jazdili cca hodinu po Ba. Bol víkend mesto prázdne takže úplná pohoda. Po jazde sme skočili na kávu, že ma pozýva a že zhrnieme neako jazdenie a tak .. reku ok .. a tak sme sedeli na káve rozoberali čo robím dobre čo zle a tak ...
Počas toho mu volala slečna, ktorá mala jazdu mať po mne. Dostala som defekt na aute, som niekde v prdeli, budem hodne meškať. Len sa na mňa pozrel, nevadí dojdi za dve hodiny ja ešte pojazdím. Tak som vyvali oči a že teda ok no keď už nemám na výber :D :D ..
A tak sme dopili kávu sadli na motorku a vybrali sa smer Senec.. Konečne tá voľnosť medzi dedinami a kúsok po diaľnici keď som mohol otočiť plynom a na budíku to postupne stúpalo. A inštruktor na moje veľké prekvapenie ešte kričí nech pridám, že zavádzame :D No tak medzi dedinami tých 90-100 v pohode to šlo.... Fakt som sa mu divil, že sa nebojí ísť na motorke s niekym kto tam sedí v podstate prvý krát a ženie to tak rýchlo ja by som sa určite bál :D.. a von len nech pridám nech sa toho nebojím.. .. Proste úplná nádhera ten pocit konečne jazdiť a splniť si sen, prvá krásne zobraná zákruta s poriadnym klopením, žiadne točenie volantu o 200 stupňov .. proste pohodáááá... tak skončila ďalšia a ďalšia hodina :)

Po príchode na parkovisko tam už čakala slečna a tak sa ma dychtivo pýta jak to šlo, ktorú jazdu som mal a tak .. Ja na ňu no vlastne prvú, druhú, tretiu, štvrtú.. pozrel som sa na hodiny .. a vlastne už aj piatu. Vyvalila oči zbledla a zo strachom v očiach som ju tam nechal :D
Týždeň na to som mal poslednú jazdu ešte na parkovisku a za ďalšie 3 dni skúšku. Tú som dal v pohode a tak som slávnostne mohol vybrať svojú prvú motorku.

Suzuki Bandit 650S (2006)

A tu je - Suzuki Bandit 650S (2006)

Do konca roka som už toho moc nenajazdil, počítam tak okolo 200-250km. Prišlo mi do toho pár služobných ciest a nakoniec zhoršenie počasia .. no motorka už bola doma a len stáť a pozerať sa na ňu v garáži a dumať nad tým akú dlhú cestu som k nej musel uraziť ....

To je story o tom ako som sa na „staré kolená“ rozhodol splniť si detský sen o motorke a už teraz s teším na novú a v podstate pre mňa prvú sezónu.