Indian Scout 2015 - proste a jednoducho kus železa 1/2

Text: Feri Zubal - zeON, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia

Indian Scout bol vytvorený za účelom ísť po krku konkurencii z radov H-D, teda modelu V-Rod. Nie je teda klasikou s véčkovým motorom a nemožným ovládaním. Je to moderný stroj, ktorý má jasné retro prvky, vďaka čomu má už od pohľadu svoj osobitý charakter.

Nádherne spracovaný kus železa

Pri tejto motorke fakticky nemá zmysel čokoľvek riešiť. Ona sa vám buď páči alebo nie. A ak nie, tak na nej nájdete milión chýb, no ak áno, nebude mať chybu žiadnu. Bude to totiž jej charakter. Ale myslím si, že skôr sa vám zapáči. Prečo? No lebo je to poriadny kus železa.

Bábovky ruky preč, rozmaznanci, ktorí majú radi len totálnu uhladenosť, takisto. Neviem síce čo mám povedať ja s mojou mušou váhou, keď toto je jasne stroj pre iné korby, ale „ouu jes aj lajk it“. Chodím okolo Scouta a všade po ňom ťukám. Sakriš, fakt sa odnikiaľ neozvalo také to tlmené buchnutie ako robia plasty. Kde som zaklopkal všade zvučná ozvena, proste kde vidíte plech je plech, kde železo tak železo. Indian Scout je proste falat hmoty. Už toto samo o sebe, pri dnešnom šetrení kde sa len dá, pri plastoch imitujúcich karbón, chróm atď., je skrátka zážitok.

Tak človek spraví pár krokov vzad a sleduje siluetu Scouta. Sleduje ho ako celok, tú kopu železa, nalešteného chrómu a krásne lakovaných častí. Ale čo zaujme najviac, je motor. Pre niekoho možno až príliš gýčovo zvýraznený naleštenými časťami, avšak to bude len dojem z obrázkov. Naživo to všetko sedí ako riť na šerbli. Len ten štít, ten by som dal hneď preč (on tam ale pôvodne nie je, je to príplatková neoriginálna výbava). A do preč by som poslal aj stúpačky spolujazdca a jeho sedadlo (taktiež príplatková výbava). Povoziť sem tam ženu, milenku, frajerku či čokoľvek iné môže byť fajn, no krajšie sa bude na Scoutovi jazdiť osamote. Silueta atypického bobbera by tak ostala jasnejšia.

Jasné je aj to, že Indian Scout má byť od výroby krajší pri pohľade z pravej strany. Tak sa dohodli dizajnéri a konštruktéri mohli iba pokrčiť ramenami. Veď ako ináč, keďže bočný stojan je vľavo, motorka je viac odhalená vpravo. Preto aj náhon remeňom a predná brzda sú na ľavej strane. Tá pravá (strana) má byť pastvou pre oči. Čiže navzdory nie najmenšej hmotnosti má Scout vpredu iba jednu brzdu. Koleso tak ostáva pekne odhalené a keď oči skĺznu trochu vzad, narazia najprv na už spomínaný krásny motor a z neho dozadu vedúce chrómované výfuky. Presnejšie, zvody chrómované nie sú, ten chróm to sú kryty, ozaj pekne zapracované, až si to človek všimne len pri detailnom pohľade.

Takže sme opäť spravili pár krokov k Scoutovi a sledujeme detaily. Tie sú prepracované do toho najposlednejšieho prvku, ktorý tu nájdeme. Čosi podobné som videl len na MV Agustách. Písmeno I, logo Indian, proste každá časť nesie odkaz na výrobcu. Ešte aj pneumatiky sú špeciálne vyrobené pre značku Indian a nájdete na nich patričný nápis (okrem iného aj nápis Kenda, čo teda veľmi neoslovilo). Aj taká vec ako prachovka kryjúca maticu pre nastavenie predpätia zadných tlmičov bola označkovaná.

Indian Scout si vyžiada veľa hodín nemého čumenia naň, kým majiteľa omrzí. Preto by som si ho kľudne zadovážil aj v zime, až tak by ma netrhalo, že s ním nebudem hneď jazdiť. Kým sa so všetkými detailmi zoznámim, snáď aj priberiem, narastie mi brada a na motorku zapasujem alá drsňák z katalógu.

Lenže ja toľko času nemám, bohužiaľ. Toto bohovské povozenie je mi dopriate iba na kratší čas, aj to sem tam krížom cez prehánky. Čo je v tomto prípade bohapusté rúhanie sa voči motorke ktorú sedlám. Toto umyť, ach jáj, lebo toto sa ukáže vo svojej ozajstnej kráse len keď je to riadne vypucované.

Mušia váha za rajdami

Usádzam, lepšie povedané, padám do koženého sedadla. Kľúčik frajesky strkám pod nádrž a už aj nedočkavo štartujem. A tu ostávam sklamaný. Pána beka, Véčko jak hrom, aj to trošku vibruje, ale vôbec to nehučí. Čakal som nejaký ten thunderstruck, proste niečo, nie také to euronormované bublikanie. Ako fakt, tu by som hneď kúpil čosi adekvátne akusticky ladiace. A ak nie, tak by som chytil vŕtačku a spravil si zopár dier sám. No ale fajn, do testovačky je zakázané šahať, i keď dovozca naznačil, čó naznačil, rovno to povedal, že tam pôjdu iné laufy. Veď aj musia!

No prevodovka, tá je železná, veľmi mi pripomína tú moju GéeSovú. Taký viacstupňový Rammstien, teda tuná konkrétne 6-stupňový. Jednotka tam práskne, dvojka o trochu menej a tak ďalej. Lízkať prevodovú páku nestačí. Keď chceš čosi zaradiť, tak to tam zaraď a poriadne! Chod páky je dlhší a zapadanie kvaltov tuhšie, či sa tá tuhosť upraví po nabehaní väčšieho množstva km nevedno, no dúfam, že nie. Nech to je stále stroj pre chlapa.

A tak sa najprv musím dostať z mesta. Hééj rejd je slabý, no a? Ale motoru je jedno aké tam má točky, nezdochne, ale pri tých úplne nízkych protestuje. Aj tak sa po meste mocem so zaradenou 4-kou a vraj Scout točí 2.000 ot./min. Neriešim, keď pridám, kúštik sa to zatrepe, ale len kúštik, a letí vpred. Síl a otáčok ma k dispozícii dosť. Takže strúhať frajera od červenej po červenú, jasná vec kámo.

Mimo mesto mám čas obdivovať krajinu. Len si tak idem a nadávam na pridaný štít. Je horúco a ja by som chcel priamy nápor vetra. A keď nenadávam na to, že je horúco, tak nadávam na to, že chčije a chčije. No to len tak okrajovo, lebo popravde, je mi všetko jedno. Sedím na bombasticky vyzerajúcej motorke a idem vpred.

Zazerám aj na budík, ktorý v sebe skrýva viac než len funkciu tachometra. Dole je totiž malý displej a ten ukazuje všeličo, napríklad aj otáčky či výstrahu ohľadom niečoho a hodiny, a to je asi tak všetko. Aké jednoduché, aké parádne, no nie? V dnešnej elektro dobe je jednoduchosť cnosťou. No a pre úplnosť, súčasťou budíka sú aj bežné výstražné kontrolky.

Najviac sa mi ale páči ako Amík vymyslel to, aby nemusel pre Európana vyrábať inú várku budíkov. Proste sa tu prepne MPH na KPH, ale ciachovanie budíka ostáva. Veď je krásny retro,ručičkový, žiaden stúpajúci teplomer. Takže evidentne „júesej“ motorka bude upravená pre zobrazenie MPH, tým pádom tam ručička pri KPH ide raketovo rýchlo nahor. Mal som dojem typu fúha, toto je ozaj raketa, kým som si nezačal všímať čísla. Výsledkom je, že diaľničná 130-tka je dosť blízko konca tachometra.

Ale koho toto trápi? Je to skôr úsmevné. Skôr ma budú trápiť jazdné vlastnosti motorky. A viete čo, nebudú. Indian Scout sa ovláda dobre. Áno, presne také to dobré ako na vysvedčení, čiže na trojku. No zopakujem sa, koho už len toto trápi? Ja idem vpred teším sa z jazdy a viem, že sa nezabijem, pokiaľ nebudem od motorky chcieť aby sa správala ako motorka inej kategórie.

Len priečne nerovnosti typu hranatého, či výstupky z asfaltu typu maličká tehla, proste takmer kolmo vystupujúce prekážky na ceste, tak na tie veľký pozor. Toto Indian Scout nedokáže pobrať s ľahkosťou ani napriek poriadne vysokým pneumatikám. Vtedy zadok doslova vyskočí a vás to na sedadle nadhodí.

Mimochodom sedadlo a posed. Veľmi pohodlný s nohami ďaleko vpred. Ako uvelebený v pojazdnej obývačke. Len rajdy by som prijal o čosi dlhšie, občas som mal pocit, že sa až príliš naťahujem pred. A naťahovať sa občas treba, hlavne pri nečakanom brzdení.

Do jazdy totižto treba zapojiť aj trochu logiky. Veľký stroj váži dosť kíl, veď je to kus železa a vpredu len jeden kotúč. Takže rozmýšľaj pred tým než sa vrhneš do zatáčky a pred tým než to rozkúriš na ulici v meste. Keď ktosi skočí pod koleso, Scout nezastaví na mieste.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.