Európa tour 2017 - Francúzsko 1/2

Nápad cestovať hlavne cez Francúzsko som držal v hlave už od predchádzajúceho výjazdu touto očarujúcou krajinou. Mnohí so mnou možno nebudú súhlasiť, ja som si však z pohľadu motorkára túto krajinu naozaj obľúbil. Zo všetkých prejdených krajín Európy sa najviac práve táto približuje môjmu vnútornému svetu z ktorého žije moje podvedomie v čase, keď slnko nevystrkuje svoje lúče a na cestách vládne pani zima. Výjazd v tomto roku však nebol len o čistom jazdení. V duchu hesla „spojiť príjemné s užitočným“ sme sa podujali navštíviť aj miesta, ktoré za to naozaj stáli. Veď posúďte sami.

Video: Francúzsko 2017

Deň 1.

7:05 vyrážame z malej dedinky v Bielych Karpatoch s názvom Vrbovce. V sychravom počasí a natlačení v nepremokoch rútime sa D jednotkou cez Českú Republiku do nášho prvého prejazdného bodu Wartenberg v Nemecku. Ako to už však niekedy býva, neobchádzajú nás technické problémy a to najmä keď mi moja XVS 1300 hovorí, že napriek dôkladnej príprave potrebuje novú batériu. Áno, je to neuveriteľné, ale tak ako blesk z jasného neba, tak aj môj stroj s tromi skríženými ladičkami v znaku vypovedá službu a to už po pár km nášho prvého dňa. Neplánovaná zástavka v Bikers Crown v Brne nám však napriek tejto smole rozhodne nezhoršuje náladu. Práve naopak. Malé občerstvenie a chalan, ktorý bravúrne zvláda výmenu batérie za pár minút, nám výrazne prispieva k oveľa väčšej túžbe pokračovať ďalej.

Zdá sa, že aj počasie nám už zostáva naklonené. Naše nepremoky preto končia v pohotovostnom režime. Už už si myslíme, že tam zostanú počas celého výjazdu, keď nás pred Plzňou prepadá nepredstaviteľný lejak. Až v tomto počasí si vlastne uvedomujeme, ako veľmi je dôležitá dokonalá výstroj. Napriek hustému dažďu nám pocit očakávania nedovoľuje ani na kratučkú chvíľku zauvažovať o zmene našich plánov.

Asi každý motorkár, ktorý niekedy zažil dlhú jazdu v daždi mi dá iste za pravdu, že niet vyčerpávajúcejšieho pocitu ako sústredená jazda v búrke. Ako padajúci kameň zo srdca nám preto prichádza fakt zlepšujúceho sa počasia z nemeckej strany hraníc. Následná únava z uvoľnenia v nás však zostáva až do konca tohto prvého výjazdového dňa. Našťastie sme všetci vyznávači „voľného štýlu“ ubytovania a spanie pod stanom kúsok od cesty nám nerobilo nikdy žiaden problém. Celkových 844 km nášho prvého dňa zvládame bez ujmy a to už za pohodových 14,5 hodiny.

Deň 2.

V skutku nádherné ráno :-) Človek by však rátal s tým, že vo výške 370 m n. m. bude oveľa teplejšie. Na zahriatie veľmi nepomáha ani čaj z nájdenej žihľavy a tak trochu uzimení a s husou kožou hádam aj na zuboch štartujeme v ústrety ďalšiemu dňu.

Kvalitné nemecké diaľničné úseky nám výrazne ukrajujú z cesty. Preto ani poriadne nevnímame prejdené mestá Köln či Aachen. Precitáme vlastne až v Holandsku, kde nás prebúdza cena 10 € za 1,5 l vody, malý kúsok chleba, jednu mafinku a koláčik. Napriek tomu necítime zlobu na tento čistý, rovinný štát s luxusným asfaltom a usmievavými ľuďmi.

Cestou cez Maastricht iba kratučko spomenieme povojnové roky a hurá do Belgicka. Milo prekvapení zdraviacimi motorkármi sa tu cítime naozaj ako doma. Belgicko, ako už aj z minulých výjazdov vieme, je krajina s nádherným vidiekom. V mestečku Chimay sme narazili na končiace sa stretnutie motorkárov a tak nám zostáva v repertoári už iba možnosť obdivovať iné krásy tohto Valónskeho regiónu. Za slnečného večera pri 28 ° C prichádzame do mestečka Saint-Quentin vo vytúženom Francúzku. Kraj poľa s lemujúcim lesom sa po 661 km javí ako ideálna voľba na stanovanie. Našu ešte stále vynikajúcu náladu neochromujú ani rozzúrené divoké včely, ktorým sa veru nepáči náš úmysel postaviť stany na ich príbytku. Po pár žihadlách nás napokon presviedčajú, že trávenie nočného odpočinku je predsa len lepšie o pár metrov ďalej.

Deň 3.

Možno sme mali ešte spať. 7:50 je naozaj priskoro na vstávanie do 14 ° C s viditeľnosťou nanajvýš 100 m. Ešteže predpoveď počasia je viac ako optimistická. Napriek tomu o hodinu a pol štartujeme stroje a cielime na nás prvý záujmový bod „Slonie skaly“ v meste Étretat. Predtým ešte malá zástavka v meste Fécamp. Pár fotiek po zvítaní sa s Atlantikom, zmrzlina (kopček za 1,50 €) a bezplatné WC tešia hlavne nežnú časť nášho kolektívu. Slonie skaly, ako sa ľudovo nazývajú nás očarujú svojou monumentálnosťou. Prichádzame v čase prílivu a tak si žiaľ, nemôžeme dosýta vychutnať prechádzku popod tieto skaly. Úžasné pohľady z vyhliadkových miest v nás zanechávajú i tak dostatočný otlačok noblesy. Každý návštevník tejto časti Francúzska by nemal opomenúť toto nádherné miesto, ktoré pre nás pripravila matka príroda. Bloky skál týčiace sa z vody naozaj pripomínajú slonie choboty s hlavami. Množstvo cudzojazyčných návštevníkov, všadeprítomné obrovské čajky a v diaľke týčiaci sa starobylý maják umocňujú tento skvelý zážitok.

Cestou späť na bezplatné parkovisko debatujeme o všeličom možnom, avšak chlapec bez nôh, ktorý prekonal sám seba a vyliezol na najvyšší bod tohto prírodného skvostu jednoznačne v našej konverzácii vedie. Blíži sa večer, je čas niečo zjesť. Sadáme si preto do reštaurácie rovno v centre a ochutnávame naše najoverenejšie jedlá.

Šalát s kuracím mäsom 12,90 €, pizza Quatro forte 14,90 €, káva 1,90 €, minerálna voda 1 lit. 4,20 €. Ako zisťujeme, cena benzínu v tejto oblasti kolíše. Dostať ho kúpiť v cene od 1,20 €/lit. do 1,40 €/lit.

Vzhľadom na pokročilú hodinu a potrebu očistnej kúry, objednávame v cca 20 km vzdialenom meste Saint-Romain-de-Colbosc ubytovanie cez Booking. Príjemný večer v tomto útulnom priváte narušuje iba nečakané úmrtie v rodine našej prenajímateľky. Smutný to záver inak nádherného slnečného dňa.

Deň 4.

Desivý zážitok z predchádzajúceho dňa nám zmierňuje slnkom zaliate ráno. 18 ° C a mäkučké matrace sú živnou pôdou pre načerpanie nových síl. I keď na tvári pani domácej vidíme veľký žiaľ, je o nás veľmi dobre postarané. Chrumkavé bagety a „kroasány“ s domácim figovým džemom nás štartujú na ďalšiu púť po kvalitných francúzskych cestách. Príjemná domáca nám pri odchode ukazuje niekoľko rodinných fotografií z motorkárskych výletov, keďže aj ona sama bola vášnivou motorkárkou. Už aj preto sa nám cena 100 € pre 4 osoby za noc zdá ako prijateľná cena.

Za dnešný cieľ vyberáme približne 300 km vzdialenú pláž Omaha v Normandii a cintorín amerických vojakov. Máme dostatok času a preto cestujeme vidieckymi cestami. Raňajšie slnko nás sprevádza počas takmer celého dňa. Po 15 hod dorážame na pláž Omaha, kde už pri vyslovení tohto slova cítime rešpekt. Je to divné, ale atmosféra bojov aj napriek hŕstke kúpajúcich sa ľudí, je stále citeľná. Pomníky a výstava dobových fotografii rovno na pláži umocňujú tento mrazivý okamih. Vzhľadom na históriu tohto miesta to bude znieť dosť malicherne, ale ozaj mi nedá nespomenúť aj tie 4 malé pivá za 17,50 €.

Už si myslíme, že nič tak dojímavé nás nemôže prekvapiť, pokým neprídeme na cintorín padlých amerických vojakov vzdialený len pár kilometrov od pláže. Ihneď nám je jasné, že toto je to miesto ktoré, má celému svetu pripomínať, aké krutosti sa tu diali. Práve na takýchto miestach človek premýšľa nad nezmyselnosťou vojen. Stovky či tisícky hrobov padlých vojakov, všetkých vierovyznaní lemujú na obrovskej ploche návštevnícke chodníky. Dokonale upravená a miestami až neprirodzene zelená tráva dávajú na známosť, že nikto na týchto vojakov doteraz nezabudol. To všetko spolu pôsobí ako memento a výstraha pre budúce generácie našich deti. Ako na povel sa opäť spúšťa hustý dážď a to práve v čase, keď čestná stráž za sprievodu vojenskej trúbky, sníma národnú vlajku. Lúčime sa preto s týmto ohromujúcim miestom, pričom ešte aj o mnoho kilometrov ďalej sa snažíme uvoľniť naše stiahnuté hrdlá.

Noc sa už blíži a preto hľadáme útulné miesto v tichom náručí panenskej prírody. To sa nám darí v lesíku pri dedine Soulles vzdialenej približne 60 km.

Deň 5.

Michal Tučný spieva o raňajkách v tráve. Takto krásne začína aj náš ďalší skvelý deň. Počasie zatiaľ hraje prím a preto sa po vydatných raňajkách poberáme do približne 60 km vzdialeného Le Mont-Saint-Michel alias hradu na vode. Kto tento francúzsky monument nepozná, je to hradný komplex, ktorý bol donedávna prístupný iba pri odlive. Dnes už je však všetko inak a na tento opevnený ostrovček premáva bezplatná autobusová doprava. Pre tých, ktorí majú radi závan histórie je pripravený (za poplatok 5 €) aj konský záprah. Zarytým turistom môže zase vyhovovať približne 35 min vyhliadková prechádzka. I keď sa aj z tohto historického miesta stal postupne stroj na peniaze v podobe stoviek obchodov zo suvenírmi a nespočetným množstvom reštaurácií, oplatí sa toto miesto naozaj navštíviť. Hliadkujúci vojaci síce trocha kazia celkový dojem z tohto kamenného miesta, avšak v súčasnej napätej situácii sme boli radi, že medzinárodne hrozby nie sú brané na ľahkú váhu.

Sú dve hodiny poobede a my opúšťame tento skvost francúzskej architektúry a vyrážame na juh po ceste D155 a neskôr D21 smerom k mestu La Fléche. Na naše prekvapenie stretávame dve autá s EVČ z Česka a mávajúcich domorodcov. Dozaista sme pre nich istou formou atrakcia. D21 je úžasná, takmer 70 km rovná cesta. Vlní sa iba horizontálne, a tak môžu vrcholy vytvárať peknú sínusoidu. Až neskôr si uvedomujeme, aké je to klamlivé vidieť v diaľke horizont, ktorý sa zdá na dosah ruky a pritom je tak vzdialený. Jedným slovom „nádhera“. Čo je zaujímavé, je tu ešte aj po 20:30 úplné svetlo a tak máme dostatok času nájsť si ďalší „lesný“ nocľah. Mikky vyberá z kufra francúzske šampanské a tak pod rúškou šera degustujeme tento ospevovaný bublinkový mok, pričom hodnotíme aj dnešný 260 km trip.

Deň 6.

Od samého rána nás opäť sprevádza pekné počasie. Keďže na tento deň nemáme naplánovanú žiadnu pevnú zastávku, tešíme sa na tých 520 kilometrov čistej jazdy po vnútrozemských cestách. Dosýta si tak môžeme vychutnať všetky ponúkane krásy tohto západofrancúzskeho vnútrozemia. Niekoľkokrát využívame početné odpočívadlá, ktoré lemujú takmer každú magistrálu v tomto motorkárskom raji. Malinový koláč, ktorý kupujeme na desiatu pôsobí po niekoľkých dňoch našej cesty ako sladučký balzam na naše žalúdky. Taktiež chuť obrovského pečeného kurčaťa za cenu 8,50 € zo supermarketu Intermarche, nám nekazí ani dosť vysoká cena benzínu (1,47 €/lit.).

Keďže sa vskutku tento deň nesie v znamení sladkostí, neodolávame ani kúpe veľkej broskyňovej konzervy za 2 € a celému baleniu nanukov. Každý takýto trip sa nezaobíde bez rôznej diskusie na všakovaké aktuálne témy. Tŕňom v oku sa nám stáva cena menu obedov, ktorú vidíme na prícestných reštauračných pútačoch. 12 € až 20 € za obedové menu sa nám totiž pre našinca zdá až prehnane vysoká cena. Aspoň že nám v mysliach zostanú aj úsmevné zážitky ako napríklad ten, keď sa večer pred spaním Mikky znenazdajky vytratí, aby sa za chvíľku objavil spoza stromov s plnou náručou slamy, ktorú porozkladá pod naše stany tak, aby sme vraj spali na mäkkom. Je to takmer ako v Jeruzaleme pred viac ako 2000 rokmi :-) Ani tento čin nezostáva bez odmeny v podobe chutného šampanského. „Na zdravie“ Mikky. Ďakujeme.