Veľkonočné potulky po Balkáne 2019

Niekoľko dní pred sviatkami sme pozorne sledovali počasie. Keď už bolo zrejmé, že nás nepriazeň počasia neprekvapí, bola naša cesta južným smerom naozaj spečatená. Vo štvrtok 18.4.2019 nastal pre nás deň „Dé“ a my sme s manželkou ešte pred obedom o 10:30 opustili istotu domova a vydali sa na cca 2500km cestu k našim Slovanským bratom. Keďže na naše potulky plánujem väčšinou iba oporné body, bývame stotožnený so situáciami s ktorými sa v nasledujúcich riadkoch chceme podeliť.

1. Deň.

V peknom slnečnom doobedí vyrážame z našej dedinky po okresnej ceste číslo 500 smerom na juhozápad do mesta Senica. Pobalení na par dní križujeme Trnavu, Nové Zámky a Komárno. Trasu už dôverne poznáme, takže sa iba krátko zastavujeme pre doplnenie paliva a malé komárňanské občerstvenie tak, aby sme hranicu k našim južným susedom mohli prekročiť čo najskôr. Typické rovné a rýchle maďarské cesty číslo 30, 81 a 7 nás privádzajú k nášmu prvému opornému bodu na Balaton. Trochu zostávame sklamaný z toho, že na našej trase nie je možne prísť až k vode, keďže sú takmer všetky prístupy súkromné, alebo platené. Pokračujeme preto cez mesto Kapošvar rovno k Maďarsko Chorvatskému priechodu Barsc. Za hranicou pomaly pribúdajú stromy a konečne aj nejaké tie pekné zákruty. Škoda len, že si kvalitný asfalt cesty E661 (D5) z Vitrovice do Grubišno Polje vychutnávame až v šere večera. Náš ciel, mesto Daruvar nás víta večernou atmosférou, keď doň vchádzame a mierime „na slepo“ k ubytovaniu, ktoré nám ponúkol všemocný Booking. Tento krát sme však neurobili rezerváciu a tak máme šancu 50/50, že bude ubytovanie dostupné. GPS nás navádza k celkom pekne zrenovovanej budove. Domáci pán vychádza s otázkou, ako nám môže pomôcť a tak sa ho pýtame na predpokladanú adresu ubytovania menom Ginko sobe. Ochotný pán v rokoch sa pousmeje a takmer okamžite ukáže na vedľa susediacu ruinu. Asi nemusím vysvetľovať, čo sa v tom momente prehnalo hlavou mojej manželke. Bez slov som pochopil, že je nevyhnutné nájsť iné ubytovanie. V duchu Chorvátskej ochoty, však pán sused okamžite berie telefón a volá majiteľa susednej nehnuteľnosti. Rozhodnutí zdupkať nás zastavuje s informáciu, že za cca 10 min. príde majiteľ tohto čudne vyzerajúceho ubytovania.

Sotva sa nazdáme keď pri nás zastavuje veľké biele BMW a z neho vyskakuje milá pani spolu s manželom. Bez váhania nám podáva ruky a po pár vetách s manželom potvrdzuje voľné izby. Neisto vstupujeme na pozemok, kde nám otvára zadné vchodové dvere. Obrovské prekvapenie! Ostávame naozaj v nemom úžase od toľkého luxusu, ktorý sa skrýva za dverami tohto z vonku nevábne vyzerajúceho domu. Milé prekvapenie je aj cena 35€/ dve osoby/ noc. Konverzácia sa okamžite rozbieha míľovými krokmi, keď sa dozvedáme, že sa nachádzame na ulici Tomáša Garyka Masaryka a to hneď vedľa Českého národného domu, českej školy a štadióna Sokol. Ani na chvíľu nepochybujeme o tom, že sme v meste s neobyčajne silnou družbou s Českom.

• Ginko sobe: S45.594806 V17.222435
• Trip: 485km

2. Deň

Vyzbrojení informáciami z predchádzajúceho večera ideme hneď po rannej očiste obhliadnuť zámok Antuana Jankoviča a druhý najstarší Ginko strom v Európe. Podľa popisnej tabule bol zasadený okolo roku 1777. Jeho viac ako 7 metrový obvod kmeňa a impozantný vzrast nás nenechávajú na pochybách o pravdivosti tohto tvrdenia. Zopár fotiek pri štadióne Sokol, výmena Chorvátskych kún (v kurze 1€=7,30KN), tankovanie do plna a môžeme pokračovať smerom k ďalšiemu dobrodružstvu.

Hraničný priechod Gradina Donja je uzavretý a preto vstupujeme do Bosny priechodom Kazarsko-Chorvatská Dubica. Prvé kilometre na Bosnianskom území vedieme po kľukatej R477 rovno do národného parku Kozara. Pár km pred najvyšším bodom však končí asfalt a my tak môžeme začať naplno testovať hranice našej motorky. Kvalita a šírka tejto cesty ide s každým prejdeným kilometrom dole a tak začíname vážne uvažovať, či bolo naše rozhodnutie pokračovať po ceste vo výstavbe správne. V momente, keď sa dostávame do miest, kde jamy a blato naplno testujú našu GS-ku premýšľame, či sa vôbec dostaneme ďalej. Zastavujeme preto na malej planine a oslovujeme miestneho robotníka s vysielačkou. Informácia o prejazdnosti nás upokojí a preto pokračujeme po tomto Bosnianskom tankodrome ďalej k nášmu pomyslnému vrcholu. O prár minút prichádzame k robotníkom, ktorí ešte len pília stromy. Statný zrezaný smrek, v priemere hádam cez pol metra, nám križuje cestu. Prichádzame však v čase, kedy už pracovníci túto mohutnú bylinu pokorili ozubeným vynálezom zo Štutgartu. Okamžite sprejazdňujú tento Bohom zabudnutý úsek a na znak pochopenia ukazujú, aby sme našej mašine poriadne „osolili“. Jasne, že sa nenecháme ponúkať a pár krát plný plyn ich teší hádam viac, ako slnečné lúče predierajúce sa cez mohutné pahýle statných smrekov.

Od blata a s adrenalínom v krvi prichádzame k vrcholu hory (podľa GPS 785m.n.m), kde sa z nenazdajky napájame opäť na prekvapivo širokú a kvalitnú asfaltku. Zelená trávnatá planina, pár ľudí a veľké prázdne parkoviská signalizujú zašlú slávu tohto trochu komunisticky vyzerajúceho miesta. Ešteže má R477 pre nás z tejto strany kopca pripravených tých úžasných 56 zákrut, ktoré si vychutnávame naozaj plnými dúškami.

Tak, ako vysychá nádrž nášho tátoša, začínajú sa ozývať aj naše žalúdky. Najskôr však tankovanie v meste Kozarac a v celku vydarená šotolinová R405-ka. Keď nám už žalúdky definitívne zavelia obed, je čas zakotviť v obrovskom drevenom motoreste s názvom MOTEL No. 9. Národné špeciality Čevapi a Pljeskavica nás dostatočne posilňujú na pomerne rýchlu cestu M14.2 vedúcu do dediny Bosansko Grahovo. Neskoré poobedie už dvíha prst a tým nás nabáda hľadať nejaké to ubytovanie. Rezervujeme preto ďalší privát menom House Marijeta v meste Grab na Chorvátskej strane. Nemilo prekvapení však pod rúškou večera zisťujeme, že je privát zatvorený a majiteľ na naše výzvy nereaguje. Volíme preto náhradný plán a v poloprázdnej reštaurácií Premier Gaz nachádzame ochotného majiteľa, ktorý nám po vyrozprávaní príbehu poskytuje ubytovanie zadarmo.

• Zámok Antuana Jankoviča: 45.595921 V17.220857
• Benzínová stanica Daruvar: S45.591971 V17.231941)
• Národný park Kozara (napojenie „bahnovky“ na asfalt: S45.021986 V16.908675
• Reštaurácia Motel No. 9: S44.544515 V16.366797
• Restoran Premijer Gaz (ubytovanie): S43.641313 V 16.746914
• Trip: 495km

3. Deň

Prebúdzame sa do horúceho rána (9:00=16,5°C). Káva, minerálka a vydatné raňajky za 89KN/2os na príjemnom jarnom slniečku nás nabíjajú na ďalší trip smerujúci do Čiernej Hory. Aby však naša cesta nebola monotónne nudná, smerujeme ju opäť cez malý hraničný prechod Vinjani Donji naspäť do Bosny. Pri tejto príležitosti si overujeme aj zlaté pravidlo tzv. malého prechodu. "Čím menší prechod, tým viac pochybností o mentálnej spôsobilosti pracujúcich pohraničiarov".

Malá Bosnianska cestička R421 vedúca z dediny Gorica do dediny Klobuk a neskôr aj R425A a R426-ka vedúca z dediny Dračevo takmer až po dedinu Trebimlja patria k tým trasám, ktoré nám pripomínajú, prečo sme do tejto juhoeurópskej krajiny vôbec prišli. Prírodný park Hutovo Blato a hlavne jazero Vrutak (pravdepodobne zaplavená pieskovňa) nás svojou tyrkysovou farbou zase natoľko fascinuje, že sa sem o pár dní na spiatočnej ceste chceme opäť vrátiť.

Keďže si už na časté prechody cez hranice pomaly začíname zvykať, ideme opäť na Chorvátsku stranu a to cez hraničný priechod Trebmlija/ Čepikuče. Tesne pred štrnástou hodinou prichádzame po svetovo známej jadranskej magistrále na predmestie Dubrovníka. Zastavujeme tesne pred mostom Dr. Franja Tudmana, odkiaľ pozorujeme spolu s ďalšími motorkármi z Maďarska a Nemecka neskutočne veľkú výletnú loď. Autobusy privážajúce turistov vyzerajú oproti práve zakotvenej morskej oblude naozaj ako detské hračky.

Severný príjazd do Dubrovníka zámerne obchádzame cez dediny Sustjepan, Komolac, Šumet a Brgat Gornji. Do starobylého mesta tak prichádzame z južnej strany, pričom mierime rovno k pobrežným hradbám. Prekvapivý nápor všadeprítomných turistov nás takmer okamžite odradí čo by len na chvíľku zastaviť a predierať sa k vytúženým hradbám. Pokračujeme radšej na predmestie, kde si na príjemnej terase reštaurácie Amfora pochutnávame na dubrovníckom cheeseburgery, pive Dubrovník a veľmi chutnej Jahňacine. Neodolávame ani káve a presladenému dezertu v podobe horúcich varených hrušiek so zmrzlinou. Posilnený obedom sa lúčime z jednou z najdrahších destinácií v Chorvátsku. Naša cesta pokračuje paralelne s tou jadranskou (č. 8), až po takmer najjužnejší cíp chorvátskeho polostrova do dediny Vitaljina. Tam máme v úmysle prekročiť čiernohorskú hranicu, Niekoľko kilometrov pred hranicou nás však miestne tabule upozorňujú na uzávierku priechodu z dôvodu rekonštrukcie. Do Čiernej Hory preto nakoniec vstupujeme hraničným priechodom Karasoviči/Debeli Brijeg a po vcelku vyťaženej E65-ke plnej policajných hliadok mierime do malej dedinky Njivice.

Veľmi rýchlo chápeme situáciu spojenú s ubytovaním v tejto časti Čiernej Hory. Nemecky hovoriaca domáca pani nás totiž stavia do reality tým, že nás posiela do neďalekého mesta Herzeg Novi len preto, že sa jej ubytovanie na jednu noc finančne neoplatí. Trochu „poplače“ nad elektrinou, vodou a všetkými tými vecami spojenými s ubytovaním a s kľudom Angličana sa s nami lúči. Realitu, do ktorej sme spadli si potvrdzujeme aj u ďalšieho domáceho a to už o pár km v odporúčanom meste. Pán v rokoch po otázke na ubytovanie na jednu noc stráca taktiež záujem a odkazuje nás na neďaleký hotel. Asi 8 elektromerov na jeho dome hovorí o tom, že aj tento mužíček má svoje náklady za hostí veľmi dobre zrátané. Po malej „tímovej“ porade dávame prednosť ubytovaniu v **** hotely Palmon Bay and Spa za 41€/os./noc pričom si v šere prichádzajúcej noci stíhame ešte vychutnať úžasný morský vzduch a skvelé Černohorské víno na prebúdzajúcej sa prímorskej promenáde.

• Hraničný priechod Vinjani Donji :S43.422242 V17.274980
• Prírodný park Hutovo Blato: S43.017731 V17.782254
• Jazero Vrutak :S42.930525 V17.825432
• Vyhliadka pred mostom Dr. Franja Tudmana: S42.670069 V18.076307
• Reštaurácia Amfora: S42.657476 V18.087902
• Hotel Palmon Bay & Spa: S42.458137 V18.511497
• Trip: 305km

4. Deň

Pomaly musíme myslieť na návrat domov. O dva dni už musíme totiž aj my tvrdo pracovať. Je nedeľa a pred nami viac ako 1000km. Švédske stoly v hotely za príplatok 3€/os. nám preto padnú vhod. Pri vonkajšej teplote 20°C odchádzame tesne po deviatej hodine ďalej do vnútrozemia. Zopár posledných prímorských výhľadov na malú kamennú kaplnku Ostrvo a kláštor Svätého Juraja, postavených na malých ostrovčekoch v strede Kotorského zálivu a hurá do kopcov na cestu s označením P11. Rýchla, široká, kvalitná a v spodnej časti aj skalami a tunelmi obkolesená P11-ka nás sprevádza takmer 40km na ktorých si opäť plnými dúškami vychutnávame naozaj letné počasie. Šplháme do výšky 1012m, kde objavujeme jeden z najkrajších výhľadov na kamenný kostolík, aký sme na tomto výjazde mali možnosť objaviť. Jeho meno je kostol svätého Georgia Pobedonosca a je postavený iba pár km od malého hraničného priechodu Vracenovici. Spoločnosť mu robí iba pár starobylých hrobov a úzka kľukatá cestička. Týči sa osamotene na výbežku skaly s prenádherným výhľadom do doliny. Na Juhozápadnej strane medzi kopcami sa spoza kostolíka trbliece 2,5km vzdialené Bosnianske jazero Bilečko. Jednoducho nádherné miesto.

Počasie nám aj naďalej praje a tak s vedomím malej rezervy času, schádzame z hlavnej cesty a mierime po veľmi uzučkej asfaltovej cestičke pod označením R431 cez osady Granica, Krstace, Simiova, Vranjska a Vlahovici do 50km vzdialeného mesta Ljubinje. Túto cestičku doporučujeme každému cestovateľovi, ktorý chce vyšperkovať svoju ostražitosť a všetky ostatné zmysli na najvyššiu úroveň. I keď sme tu stretli iba zopár aut, neprehľadné zákruty a stredový pás plný štrku nenechajú žiadneho cestovateľa podriemkavať.

Za mestom Ljubinje sa napájame na vybudovanú, širokú M6-ku na ktorej sa začínajú objavovať aj pocestní predajcovia všakovakých medových dobrôt. Zastavujeme pri sympatickej pani ponúkajúcej med rovno pred svojou chalúpkou. Ochotná pani nás okamžite volá do dvora na malé občerstvenie. Sadáme preto na malé priečelie útulného domčeka obklopení stovkami úľov. Domáci pán okamžite prestáva pracovať a ochote sa s nami začína baviť o politike, rodine, ekonomike a vlastne všetkom, čo ho zaujíma. Nie je divu, veď je učiteľ matematiky a fyziky na škole v Trebinje s počtom študentov viac, ako 1500. Jeho 54-ročná manželka medzi tým donesie niekoľko krát domáce koláče a kávu. Ani sa nám veľmi nechce odísť, veď veľa otázok zostáva ešte otvorených, avšak čas rýchlo letí a preto sa aj my napriek úžasnej atmosfére musíme poberať ďalej.

Odchádzame a mierime k Bosnianskemu pobrežiu do známeho letoviska Neum. Hranicu na Chorvátsku stranu prekračujeme na priechode s prozaickým názvom Neum 1 a lahodným výletným tempom pokračujeme po spomínanej jadranskej magistrále smerom na sever. Prechádzame dovolenkové destinácie ako Gradač, Živogošče, Makarska, Baška Voda, Omiš, Split, Primošten a zastavujeme v dedinke Grebastica v malom „bikers frendly bare“ menom Mixer. Na terase sedí okolo 10 ľudí a tak sa pýtame čašníčky na nejaké to ubytovanie. Okamžite sa rozprúdi kolotoč s telefonovaním a vybavovaním nocľahu pre dvoch slovenských hostí. Prisadáme si ku stolu s dvomi motorkármi a točíme kolečko piva, pokiaľ nepríde majiteľ apartmánu s názvom Tony, ktorý sa nás so všetkou ochotou aj mimo sezóny ujíma. Berie nás k sebe a po ceste hore schodmi rozpráva, ako spolupracuje s jednou nemenovanou českou CK. Ospravedlňuje sa, že je apartmán ešte mimo sezónu a ubezpečuje nás, že o mesiac sa situácia rapídne zmení. Na otázku koľko budeme platiť odpovedá s úsmevom a vetou nech zaplatíme toľko, aby boli obe strany spokojné. Dávame mu teda 40€/2 os./noc a užívame si nádherne zrenovované apartmánové podkrovie s terasou a výhľadom na more.

• Pravoslávny kostolík sv. Georga: S42.845947 V18.484728
• Hraničný priechod Vracenovici: S42.861319 V18.479606
• Domáci med a výrobky z medu: S42.898322 V18.017572
• Bikers frendly bar Mixer: S43.634928 V15.971120
• Apartmán Tony: S43.637133 V15.961114
• Trip: 426km

5. Deň

Nadišiel posledný deň nášho výjazdu. Domov nám zostáva ešte okolo 800km a keďže túto časť Chorvátska už ako tak poznáme z predchádzajúcich ciest, našu trasu domov skracujeme po diaľnici. Lúčime sa s rodinkou nášho ubytovateľa apartmánu Tony, dojedáme ponúknutú vianočku a vyrážame smerom na Šibeník, kde sa napájame na diaľnicu vedúcu do Záhrebu. 92KN (cca 13€) za 338km je prijateľná cena za ušetrený čas, ktorý chceme investovať do malých okresných ciest v Maďarsku. Obchádzame hlavné mesto Chorvátska Zahreb a mierime na Svätú Helenu a ďalej až do Goričanu na hranicu s Maďarskom. Za tento 80 kilometrový úsek platíme ešte ďalších 26KN (3,50€). Hranicu do Maďarska prekračujeme tesne za Goričanom a pokračujeme po malých bezmenných okrskách až do známeho Maďarského mesta Szombathely. Odtiaľ nasmerujeme našu cestu do Rakúskeho Pamhagenu, aby sme našu hranicu na Bergu mohli prekročiť už o 16:30 poobede. Domov nám zostáva ešte asi hodina jazdy po diaľnici a tak sa iba obzeráme po búrkových mrakoch, ktoré nás zo všetkých strán znenazdajky obkolesili a ktoré v tom čase, ako sme sa neskôr dozvedeli, priniesli do našej rodnej obce Vrbovce výdatný dážď. Tento 5 dňový výjazd sa už síce skončil, ja už však premýšľam nad nejakým ďalším. Verím, že sa tak stane už čoskoro a že nám aj na ňom počasie opäť raz ukáže tú svoju lepšiu tvár.

• Hraničný priechod Goričan: S46.412019 V16.700909
• Trip: 806km
• Celkovo najazdených: 2517km