GrossGlockner alebo ako som prišiel o Alpské panenstvo....11. – 13. 2005 4/4

Dve najkrajšie fotky

Schádzam dolu do Brucku, dávam si sprchu, niečo pod zub a 2 pivká. Ani som nevedel, ako som zaspal, iba si pamätám, že keď som zatvoril oči mal som pred nimi všetku tú alpskú prírodu znova.

13.8.2005

Čaká ma cesta domov. Balím kufre, po raňajkách platím ubytovanie a po krátkom zahriatí asi o 8.30 vyrážam na cestu domov. Idem po tej istej trase ako som prišiel. Slnko nie a nie výjsť. Neviem sa rozhodnúť či zastať a obliecť mikinu. Nakoniec mi kvapká z nosa do prilby a tak je rozhodnuté, zastavujem na benzínke, dávam kafe a obliekam mikinu. Pokračujem v jazde a v duchu si spievam „Je mi fajn .... „. Štve ma pravé spätné zrkadlo. Pri prejazde po nerovnostiach na diaľnici v rýchlosti, sa mi zatvára. Chvíľu ma baví ho naprávať ale nie na dlho. Zastavujem na benzínke a za 5 eur kupujem sekundové lepidlo LOCLITE. „Ja ti dám“ ... lepím zrkadlo, vyčkám 10 minút aby to zaschlo. Drží to asi 10 kilometrov. Raz za 10 km zasa naprávam zrkadlo! Päť euro v prdeli. Nič to nemení na tom, že je veľa áut ktoré smerujú ktovie kam. V kolóne idem 100 km/h. Vyhovuje mi to, preto ani veľmi nepredbieham. Vodiči sú kľudný, nikto nechaosí, autá sa na mňa netlačia. V duchu uvažujem, kedy na Slovensku dospejeme do takéhoto štádia. Autá mi poväčšine uhnú a pustia ma pred seba. Prvý krát sa necítim ako vysoká škodná na ktorú treba poľovať a šliapať ju autami. Je to príjemný pocit, preto idem slušne a nerobím autám zle! Obchádzam Viedeň a idem na Neusiedler. Už viem prečo tu je toľko veterných elektrární. Fučí ako swiňa. Prichádzam do BA a symbolicky na mňa padá asi 17 kvapiek dažďa. Zastavujem sa v office a beriem si potrebné doklady na víza, lebo v pondelok o 9.00 mám pohovor na ambasáde. Nasadám na moto a precitám, že som v BA. Trtko na Matize sa snaží v kopci do Dúbravky povíšiť Matiza na Imprezu a dokazuje bľonďavému anielikovi, ako mu to vedľa motorky ide. Z času na čas sa snaží obtrieť o moje kufre. Viem, že ma čaká ešte jeden tunel, jeden pass a preto ho radšej nechávam ďaleko za sebou. Po 530 km schádzam z Dúbravky ku WV, prechádzam skoro aplským tunelom a vychádzam na diaľnicu na záhorácky Passo di Baba. Príslušníci SS (rozumej Super Sport), sa na mne bavia, ako si to valím z kuframy dolu a hore babou. Baba sa zaťahuje do tmavých oblakov a ja trúbim na ústup. V zákrute pred Palárikovom asi 3 km od Selíc ešte doťahujem šmyk na predné koleso. Ktorý debil tam ten štrk nasypal. To by bolo, keby som po 1420 km položil moto 5 km pred dedinou. V zápätí uvažujem, kam sa podel štrk z tých aplských prechodov , hm ... som doma. Je mi fajn ...bolo to úžasne krásne dobrodružstvo. Prvý naozajstný Alpský výjazd. Počasie bolo rozprávkové, moja Diversionka ma krásne poslúchala, som celý happy a dva dni každého otravujem mojimi výkladmi a fotografiami. Už sa teším na budúci rok ....alebo žeby ešte tento?